Som hrozná troska!

Otváram okno a je mi zima. Bože, to je taká tragédia, to je hotová kalvária. Ako je možné, že je vonku chladno a ja tu musím mrznúť? Však to nie je normálne, ja z toho zahyniem a potom budem mŕtvy! Prečo je vonku zima? A prečo si ja nemôžem obliecť kraťasy. Panebože, keď bolo 35 stupňov, bol taký krásny svet. Potil som sa, tieklo zo mňa a ja som mohol toľko nadávať, rozčuľovať sa a hrešiť. Však človek má právo byť sprostý, keď mu je zle. Ale nikomu nie je tak hnusne ako mne, len ja jediný! Iba ja jediný mám právo cítiť sa ukrivdený. Viete prečo? Ja vám teda napíšem ten príbeh.

Celý dôvod je veľmi prostý a jedoduchý. Ja som musel ráno vstávať do práce. To je tragédia a nikto to nemá také hrozné ako ja. Pretože len ja jediný som pozeral telecvoking do tretej rána a vstal som do práce o 9.20. Nikto to nemá také kruté ako ja. Iba ja jediný sa mám zle na tomto svete. Prečo ma tak Pánboh trestajú? A ešte som spal na tej najhoršej posteli na svete. Hoci som si mohol vybrať spať na dobrej posteli, ale prečo by som nespal na posteli, z ktorej trčia pružiny a búchajú ma do chrbta? Som chlap, zvládnem to! Vždy všeko zvládnem a som niečo viac ako ostatní! Pretože ja jediný som trpiteľ! Kristus na kríži nedostal toľko klincov do rúk ako ja počas tejto noci tej pružiny do chrbta! Prečo ma tak celý svet trestá?

Potom, ako som vstal, išiel som si umyť zuby a nemal som takú zubnú kefku, ktorá by všetko spravila za mňa. Košeľu, čo si na seba obliekam, vonia po pracom prášku. To je strašné, prečo nevonia po cigaretách, aby som pôsobil drsne? Minule som šiel v autobuse a nejaký opitý Ukrajinec tam voňal po tej voňavke a všetci na neho ukazovali. Na mňa neukazovali a nepozerali, aj keď som vykrikoval mená všetkých nacistických dôstojníkov! Nikto si ma nevšimol. Aj ja chcem byť stredobodom pozornosti! Keďže som hrozná troska, nula, úbožiak (bo nemám cicu a nezarábam 80 000 mesačne), tak budem zaujímavý tým, že sa začnem ľutovať a budem každému dokazovať, že som lepší ako on. Moja ješitnosť predsa nedopustí, aby žena, čo čaká dieťa, bude lepší človek ako ja.

Idem doraz na autobus, bože, to je taká tragédia. Hnusná, ošarpaná zima! Bodaj by ju lapila zástava srdečného svalu.

(Písané, keď som došiel do práce.)

Pre všetkých bohov na tejto planéte! Čo to bola za cesta? Prišiel som na zastávku 9.59 a autobus mal ísť 10.08, som myslel, že ma šľahne. Čo to je za spravodlivosť, že musím čakať na autobus. Ale ten podliak, špinavec, to bulo prišlo 10.07. Hneď som prišiel za vodičom, že „Počuj ty starý chren. To čo je za drzosť? Ja som tu prišiel 9.59. Ty prídeš o minútu skôr. Čo keby som si chcel ešte kúpiť raňajky medzitým?“ Šofér sa chytil za hlavu a povedal mi, že už je od štvrtej hore.

Ja som sa nahneval na tento svet. Prečo musím byť taký nešťastný človek? Veď ten šofér nado mnou vyhral dnešný deň nado mnou. On vstal skôr ako ja. A tak som z toho chytil ťažkú depresiu, opäť nado mnou dakto vyhral.

V práci prišiel za mnou šéf, ževraj mi zvýšil plat. Ale nie toľko, koľko som chcel. Sviňa jedna obludná, paznecht jeden! Bodaj by potreboval opodeldok! Kto sa ho za to prosil? Keby mi dal plat taký väčší, mohol by som si kúpiť playstation! Teraz musím doma sušiť hubu za počítačom a hrať sa nejaké GTA 5.

A teraz prišla za mnou personalistka a chce odo mňa, aby som podpísal nejaké blbosti. Usmievala sa na mňa. To sú tie ženy, ktoré, keď dačo chcú, myslia si, že sa usmejú a ja všetko spravím. Veď som ju vyhuboval, „Čo si myslíš, že si vezmeš sukňu ty stará krava a ja ti urobím všetko, čo ti na očiach uvidím? Minule som videl vo filme Money for honey, že ženy sú len na peniaze! A tak vás už mám prekuknuté.“ Odporný život! Nezarábam ťažké peniaze, musím vstavať skoro ráno o do robotay, ženy nevedia oceniť moju charizmu a hlavne, šofér z autobusu vstane skôr ako ja! Panebože, radšej ma zabi, daj mojej mysli ten pocit, aby som zjedol nejakú hnusnú tabletku! Ja nechcem žiť na tomto svete! Nie je pre mňa! Prečo som ja taký zúfalý vo svojom živote?

(A dúfam, že máte slzy, pretože určite vám je mňa ľúto. Ľutujte ma, som v takých ťažkých mukách.)

A teraz vážne. Keď ste došli až sem a trošku rozumiete sarkazmu, je vám asi jasné prečo je to písané takým štýlom. Z prečítaného vidíte, že až takú kalváriu ten človek nezažíva. Je to rozmaznané decko, čo potrebuje pozornosť len preto, aby mohol byť zaujímavý. Po pravde, ľudia sa do pozícií takýchto trpiteľov a neurotikov pasujú, ma už pekne rozčuľujú. Asi by som si vzal grant na to, aby sme im mohli doživotne kupovať šaraticu! Je čas sa ich trpiteľským komlexom poriadne vysmievať!

Na tomto svete sú ľudia, ktorí vážne potrebujú pomoc. Ale toto psychostvorenie potrebuje tak štyri cez pysky, aby neobťažovalo svojou neurózou okolie!

Čo vy? Máte s takým dačím skúsenosti? Píšte aké!