Ovocnickovia

Medzi Slanskými vrchmi

Povianočné obdobie

Keď som býval mladším, nemal som rád to povianočné obdobie. Ježíško zdúchol, jedlo už tak nechutilo a človek rozmýšľal, čo bude robiť. I preto som chodil vonku hrať hokej, zlostil dievčatá a ja neviem, čo všetko. Nemal som rád to obdobie, keď všetko čaro skončilo a mne ostala píšťalka, s ktorou som pískal po sídlisku. Včera som si uvedomil, že sa prelomili ľady. Máte radi ten zvuk, keď pukne ľad?

Keď som mal 19 rokov, zacítil som dych morskej panny na dne Hornádu. Jedného dňa som sa rozhodol prejsť sa po ľade. Dlho mi netrvalo dumanie nad tým, šľapol som na tú ryhu a bum ho. Nebudem tu písať o tom, že som bol mladý, naivný a hlúpy. Za prvé, je to blbosť, za druhé, podobné slovné spojenia prenechám viac skúseným a za tretie, mám chuť urobiť to aj teraz.

Včera som si doprial poobedňajšiu prechádzku po Košiciach. Mestský park, kde človek slopal, alebo sa bozkával s dievčaťom, je zatvorený. Nechápem ako mohlo mesto dopustiť takú nehoráznosť. Veď mestský park pre mňa vždy symbolizoval pocit neduhov, ktoré raz budem rozprávať deťom a vnúčatam. Ohraničenie mestského parku ako vojenskej pevnosti, to je čosi hrozné a strašné, desivé a kruté. Veď tam som sa chodil bicyklovať a poriadne si tam rozbil koleno. Tam som kedysi sedel s dievčaťom pri fontáne a popritom ako sa kúpali naši rómski spoluobčania, čítal som jej švédsku Astrid. To bolo miesto, kde som prvýkrát dostal sexuálny návrh za fľašku čuča. To bolo miesto, kde sme sa naučili robiť ohnivé žiary po cestách z krčmy.

Ako som tak kráčal popri tom parku, uvedomil som si, že stojím na ľade. Ľad začal praskať a ja som uskočil vedľa. Vytvorili sa na ľade niečo ako geometrické krivky.

Šiel som včera vôkol Jakabovho paláca a okolo mostu, ktorý mi trošku pripomína Karlov. Uvedomil som si, aké sú tie Košice kúzelné a koko mi odkrývajú tajomstiev.

Prečo tajomstvá? V piatok som sa túlal mestom, chcel som sa pozrieť na krakovské betlehémy. Na múzeách, archívoch a knižniciach je občas niečo magické. Hovoril som si, že niečo s tým asi mám, keď sa kolo toho motám už nejaký piatok. A tak som kráčal Hlavnou ulicou a ťahalo ma to do boka. Veď v košických múzeách som nebol ani nepamätám.

Skončil som v Miklušovej väznici a chvíľku sa cítil ako turista vo vlastom meste. Ale potom som si uvedomil koľko krásy a histórie má naše mesto. Začal som to mesto vnímať ako mesto, kde sa vyrábali klobúky a gombíky. Mesto, kde sa kedysi varilo pivo a varila dobrá šunka. V mysli som vnímal, kde boli kedysi hradby a ako vyzerá vodná priekopa.

A tak, keď nad tým rozmýšľam, čosi také viem robiť len po Vianociach. Keď človek má náladu nejako si štekliť vlastnú fantáziu, zlostiť sa a rozprávať si vlastné rozprávky. A to je to puknutie ľadu. Keď sa človek vytešuje z takých drobností a nových objavov pre seba.

Toľko moja zvrhlosť, čo vy?

Po Vianociach

Budapest, the last photos

Švédske Vianoce

Prišiel Štedrý deň a mnoho pokladov ukrytých v ňom. Okrem všetkých vecí si o chvíľku prečítam Vianočný fejtón od Jaroslava Haška, kde sa vytešuje z toho ako sa ľudia dusili rybami a ako Rusi zrušili Vianoce. Dnešným spisovateľom by mohol byť aj Charles Dickens so svojimi legendárnymi príbehmi. Najradšej mám od neho poviedku Začarovaný, ale neviem sa k nej dostať. Prichádza mi na um aj severská literatúra. Trygve so svojimi Večne spievajúcimi lesmi. Je však krajina, ku ktorej som si vytvoril špecifický vzťah. Je to kvôli detským hrdinom, s ktorými sme sa stretli všetci. Hovorím o Emilovi, Pipi a nesmie chýbať môj charizmatický priateľ, Nils Holgersson. Aké sú teda Vianoce vo Švédsku?

To obdobie pred Vianocami, aké človek zažil tento rok, začína vo Švédsku na 13. decembra. Je to deň svätej Lucie. Keďže Lux je svetlo, prichádza čas pre švédske deti čas svetla a nádeje. Škoda, že som bol v tom čase nevzdelaný barbar, ja som v tom čase potreboval nádej. Stál som v Brne a čakal na vlak do Prahy. Keďže v susednom štáte boli nejaké technické poruchy, museli sme čakať dlho.

Svätá Lucia odplaší celú temnotu po Švédsku a sľúbi deťom, že prídu čoskoro Vianoce. Áno, Vianoce, čas jedenia medových oplátok a kradutia perníkov. (Aspoň u nás doma.) Pre ten čas existuje vo Švédsku mnoho detí, ktorí robia v škôlkach vianočné besiedky. Sú prezlečené za sväté Lucie a odháňajú mrakotu, aby sa vyjasnilo a prišla nádej, svetlo a iné dobroty. Pre zaháňanie zla im pomáhajú švédsky vianočný škriatkovia, ktorých voláme jul tomar.

Keď už je reč o svätej Lucii, poznáme ju predovšetkým ako patrónkou slepých a je pomocná ľuďom pri očných chorobách.

Vráťme sa k Vianociam. Švédi majú tradíciu všetko osvetľovať. Vo Švédsku existuje mnoho svetiel, pomaly každé námestie je vysvietené žiarovkami a inými svetlami a to už od novembra. To mi hrozne pripomína Nilsa Holgerssona ako po celej dedine zasvieti nejakú žiarovku. Keďže má takého dobrého kamaráta, nemá problém ovešať aj stromy v lese.

Čo sa týka vianočného šialenstva v obchodoch, nebudem rozoberať. Je to asi ako všade na svete. Sú ľudia, ktorí to nenávidia a trávia tam najviac času. Typickým vianočným nápojom vo Švédsku je glögg. Okrem týchto vianočných tradícii je vo Švédsku mnoho klzísk. Deti tam chodia v rámci telocviku. Opäť mi napadá predstava s Nilsom. Mladý chlapec s čiapkou si brúsi korčule, korčuľuje sa až do tmy.

Čo dobrého dostať na trhoch? Vafle, ktoré pre mňa majú sympatickejší názov a to Gofri (jedol som v Budapešti, lebo som to ako dieťa miloval). Vo Švédsku Vafle dostaneme so škandinávskou černicou a šľahačkou. Okrem toho, trhy sú plné sobích a losích špecialít, vynikajúce švédske syry, čerstvý chlieb, apod.

Na trhoch sa dá zohnať všetko pre Julbord, ktorý sa servíruje na Štedrý večer. Na štedrovečernom stole nechýbajú slede v horčicovej, smotanovej a kôprovej omáčke, údené lososy, veľká vianočná šunka. Okrem toho máme na stole Jannsonovo pokušenie, ide o voľačo také ako naše francúzske zemiaky, ale so slanými rybičkami.

Ako dezert sa podáva ryžová kaša s mandľou. V celom hrnci je len jediná mandľa a ten kto ju zje, čaká ho oborvské šťastie. Trošku to porovnám s Fínmi. Oni to majú podobné, tam ale kto nájde mandľu, do roka sa ožení alebo vydá. Pri švédskom vianočnom stole nechýba ich klasický chlieb.

Vo Švédsku nosí darčeky Jultomte. Deti mu za darčeky nechávajú misky s ovsenou kašou. Kedysi chodieval Jultomte po gazdovstvách a kontroloval v akom stave je gazdovstvo. To znamená, že Nils by si nezaslúžil nič.

Krásne Vianoce všetkým!

Iné škandinávske Vianoce:

http://www.sietovka.sk/?p=5861

http://suraba.blog.sme.sk/c/250986/Velmi-malo-o-norskych-Vianociach.html

Zdroj:

http://www.sme.sk/c/3648109/svedske-vianoce-vonaju-gloggom-a-dobrotami.html

Parlament

Ferenc Puskás stadium

Budapest- Dunaj