Mojej najdzivšej

Roztarhal sa mi gač medzi nohama,
to za to,
bo ty si taká nadaná.

Myslím na teba,
keď si strihám nechty na nohe.
Zastrihol som do živého,
krev ceče jak zo švini,

už sa mi zbiehajú sliny,
bo sa praží slanina a cibuľa na panvici.

Omámil ma tvoj parfém
viac ako nová vôňa v záchode,
čo som dostal za to,
že som niekoho naučil príkaz last.

Ty ležíš a drichmeš,
lebo si spachtoš a chceš,
aby som si pred tebou obviazal nohu a stukal pri tom,

zas a zas.

Slanina sa dopražila,
cibuľka tiež,
vstávaj a poď jesť.

Nevieš, kde máme leukopast drahá,
musím zalepiť tú dieru mezdi nohami.
Chcel som si to zacvaknuť zihrajskou,
ale márna snaha.

Som zvedavý ako sa tváriš,
keď čítaš tieto riadky
a mňa už niet.

Ráno mi bolo smutno,
ale poďme už von,
spoznvat svet.

A nenos pri mne tú sukňu,
lebo zasa nebudem pracovať
a bude na mňa zasa vrešťať
tá, čo miesto zubnej pasty

používa čučo, alpu a cesnak.

Večer spolu môžeme kuknúť
Vtáky v tŕni, Esmeraldu a Karola Konárika.