štvrtok 1. februára 2018

Mojej najdzivšej

Roztarhal sa mi gač medzi nohama,
to za to,
bo ty si taká nadaná.

Myslím na teba,
keď si strihám nechty na nohe.
Zastrihol som do živého,
krev ceče jak zo švini,

už sa mi zbiehajú sliny,
bo sa praží slanina a cibuľa na panvici.

Omámil ma tvoj parfém
viac ako nová vôňa v záchode,
čo som dostal za to,
že som niekoho naučil príkaz last.

Ty ležíš a drichmeš,
lebo si spachtoš a chceš,
aby som si pred tebou obviazal nohu a stukal pri tom,

zas a zas.

Slanina sa dopražila,
cibuľka tiež,
vstávaj a poď jesť.

Nevieš, kde máme leukopast drahá,
musím zalepiť tú dieru mezdi nohami.
Chcel som si to zacvaknuť zihrajskou,
ale márna snaha.

Som zvedavý ako sa tváriš,
keď čítaš tieto riadky
a mňa už niet.

Ráno mi bolo smutno,
ale poďme už von,
spoznvat svet.

A nenos pri mne tú sukňu,
lebo zasa nebudem pracovať
a bude na mňa zasa vrešťať
tá, čo miesto zubnej pasty

používa čučo, alpu a cesnak.

Večer spolu môžeme kuknúť
Vtáky v tŕni, Esmeraldu a Karola Konárika.

streda 6. septembra 2017

Mojej milej

Topole osudu,
vŕby šťastia,
oceán plný rýb
a ty za mnou rýchlo príď.

Budem ti čítať Winetua,
kde erdžia kone
a vybielim naše tváre
na záclone.

Zohrejme si wifonku,
do ktorej som pridal aj čakanku
a potom sa spolu prejdime od vchodu
ku altánku.

Pásme spolu kravy, kozy
a barana.
Poďme do Pardubic
a ty vyskočíš
ako Saxana.

Ref:

Bol raz jeden Peter,
čo muziku mal rád.
Borovička, čučo a alpa,
vždy mi zahnal hlad.

piatok 7. apríla 2017

Jeden zaujimavy personalista

personalista: mate skvely zivotopis, uzasne! ste genialny kandidat
ja: ale ja nemam zaujem menit pracu.
personalista: poprosim telefonne cislo.
ja: ako som povedal, stracate nado mnou cas...ja nemam zaujem menit pracu. Som smece.
personalista: Viete, informaciu o firme, kde by ste pracovali, vam nemozeme poskytnut. To, az keby ste slubili, ze tam pojdete na pohovor.
ja: Ale ved ja nemam zaujem.
personalista: takze Java programator? Aku mate skusenost? 3 roky?
ja: Ja ani neviem Javu do Windowsu nainstalovat.
personalista: A co napriklad SQL?
ja: tam som totalna lama. Vzdy pri drop all databases na mna kricia.  //to znamena, ze zmaze vsetky databaze, pokial to vobec funguje//
Personalista: vyborne, takze si pisem pokrocily.
ja: Asi to ukoncime. Dovidenia.


o 2 mesiace opat email

personalista: ta co?
ja: ta nic.
personalista: mam pre Vas pracovnu ponuku.
ja: naozaj nemam zaujem menit pracu.
personalista: Ide o firmu IBM. Je to senior C developer.
Ja: ja neviem ani hello world v C napisat.
personalista: Preco sa tolko podcenujete?
ja: ja sa nepodcenujem. ja len vravim, ze nemam zaujem.
personalista: Preco vlastne chcete zmenit pracu?

Slucka a opona

piatok 24. februára 2017

Úprimný

V akej demokracii žijeme? Viete, ja som vysokoúprimný človek. Som taký úprimný, že som odvážny. Lebo odvaha sa rovná úprimnosť1.

Viete, ja, keď som bol malý, chodil v televízii seriál o chlapcovi, čo si mohol robiť všeličo. Raz podpálil susedom trávu na záhrade, potom sa im vymočil pred dvere a vždy mu to prešlo. Bol mojim veľkým vzorom, lebo bol úprimný. Úprimnosť nie je len o odvahe, ale aj o tom, že sa vymočím pred susedovým vchodom a sám sa tam označím. Však mu prejavujem nenávisť.

Žil som životom veľmi zaujímavým. Hoci som si nevážil sám seba, to je predsa nepotrebné. Treba byť úprimný. Mojim snom bolo jedneho chlapca zo sídliska kopnúť do zadku. Raz sme tak v lete išli po ulici a on mal biele nohavice. Ja som sa rozbehol a kopol som ho do rici. Jeho otec mi energicky vylepil. Nikto sa ma nezastal. Viete, úprimnosť je aj o tom, že ste na všetko sám.

Ďalší príbeh bol ten, že som rád páli drevo. Ale čo tak zapáliť les? Viete, ja mám veľmi rád, keď niekoho naštvem. Raz som podpálil les a hájnik prišiel k rodičom, že chce, aby zaplatili pokutu. Stačilo sa polroka túlať po meste, rodičia sa o mňa báli, tak mi odpustili všetko.

Lenže moja úprimnosť pokračovala. Mal som kamaráta, ktorý sa volal Tono a ten sa zaľúbil do jednej Simony. Ona však mala iného chlapca, ale Tono o tom nevedel. Ani neviete aké potešenie mi spôsobilo, keď som vycapil tú fotku na instagram a ukázal mu to. On plakal a ja som sa tešil radosťou, že aspoň 5 minút sa cítim ako úprimný chlap. Lebo úprimnosť je aj o slzách.

Tono sa so mnou prestal baviť a ja som ho za to nenávidel. Však mňa predsa každý musí zbožňovať, obdivovať. Ja som vodca partií2. Tono chodieval na kurz kreslenia, preto som mu zničil palety. Rodičia boli na prášky a hodili ma do polepšovne.

V polepšovni bola zábava. Vždy som niekoho zbil, zmrzačil alebo napľul len tak niekomu do ksichtu. Lenže jedného dňa prišli za deťmi rodičia a za mnou nikto. Plakal som asi celý deň. Ale nikomu som to nepriznal, pretože úprimnosť je o slzách. Ale nie o mojich3.

Tie deti som tak nenávidel, že som im požral všetky dobroty od rodičov, čo dostali. Bolo mi z toho celý týždeň zle, ale tie ich rozplakané tváre! Tá ich bezmocnosť mi niečo urobiť. Tak im treba.

Strednú školu som nedokončil, pretože som sa nenaučil gramatiku. Nikdy som nevedel písať diktáty a prepadával som zo slovíčok z angličtiny. Čo je angličtina? Ja som sa chcel naučiť nemecky, pretože som chcel čítať Mein Kampf. Ono, na tom Mein Kampfe nebolo nič zvláštne, ale aký je to motivačný bonus, keď človek mláti koho chce a ohradzuje sa tým, že „ale ja som nevedel, že Hitler je zlo.“4

Počas práce, keď som mal 22 rokov, spoznal som tam jedneho chlapca. On bol čerstvo po rozchode a ja som mu pripomínal jeho bývalú priateľku. Furt som sa na ňu pýtal a nechápal som, prečo nie sú v kontakte. A jedného dňa som mu ju priniesol. Obidovaja sa rozplakali, bolo im to nepríjemné, ale ja som šťastný blahom. Opäť som niekoho nahneval.

No, kto si ešte chce so mnou zmerať sily? Som predsa úprimný. Močím na všetky posvätné knihy sveta, titulujem sa ako novodobý Jan Palach, novodobá Johanka z Arku a nemám problém každému povedať do očí.

O 10 rokov: To vymrel celý svet, že sa so mnou nikto nechce baviť?

Pozn.aut.: Teším sa, že ste sa našli v článku. Len pokračujte v podobnej činnosti.

streda 14. decembra 2016

Dzifče

Hlava mi z tebe
čarneje.
Kavej mi mac
zaleje.

Kedz ja ce nescem,
bo ty plana.
Ale hlavne,
dluho sama.

Vraj ce chce
i Ďula s Margitu,
ta nebudzem
ja tarhac komunitu.

Nebuc pňak
a vežni si ju za ženu.
Však ona še teľo snaži,
že pri nej zapomneš i na Helenu.

Helen bula tvoja perša
láska.
Ty ši mal 19 roky a ona
19 percent.

Ale tota tu
ce chce.
A ona še tak snaží!
Kupe še v jarku,
a prichádza zos bažín.

Netreba ci dzifče, lásku,
žiadne take spletaniny.
Nečekaj na krásku,
šak ty ši aj tak zviera.

Ale daj jej šancu,
bo ona še teľo snaží.
Dokonca še presťahovala do mesta,
bo predtým jej domov buli lazy.

Ona kvôli tebe
futbal baví.
Chodzi s tvojima kamaratma
do karčmy.

I dojic kravy
pojde namiesto tebe.
A ty ju nechceš?

Šak ona je tvoja vyvolená,
ty ju sice nechceš,
ale ona do tebe zaľúbená.

Vyhrala ce v rulece
i športke.
I še o tebe stavila
za fľašku palenku

jak v Červenom víne.

Nebuc pňak,
vežni sebe ju.
Ona bandurky pozbiera,
i nakarmi švine.

Ref:
Znaš jak ci
budu kamaraci zavidieť?
Ani še odťahovať nebudú.

pondelok 12. decembra 2016

Žofré

Čítam Angeliku
vo vani,
vonku prší.

Počuť len hlas detských saní,
a v televízore Williama Tella,
keď vystrelia šípy
z kuší.

Žofré je akurát v kapitole
a ja mám vo vnútri tela divné chvenie.
Myslím na jelene, opice a šimpanzy
a ich vzájomné trenie.

Zhasla elektrika,
pretože som neplatil účty.
Vstavám nahý z vane,
vonku pobehujú lane

a Pobegayev, Ľubarskij
a Jožko Kožlej.

Nahadzujem poistky,
aby som sa dozvedel,
čo Žofré, Angelika
a iné postavy.

Kniha však spadla
do rozpálenej vody.
Rovnako ako aj čučoriedky,
fen a fotka Gabriela Batistutu.

Sused si opäť objednal prostitútku,
aby jej mohol vyžalovať svoj spev,
pretože ona je panna
a on lev.

Kráčam po ulici
a klopem kamarátovi,
či sa nemôžem k nemu ísť okúpať.

Púšťa mi vodu,
požičiava uterák.
Ponúkne mi vianočku a sódu
a kartičku Diega Simeoneho.

utorok 29. novembra 2016

Bars glupa nalpa

Dze bulo, tam bulo, bal raz jedna guta. Tota guta bula mesto, dze še odohral toten pribeh. Stalo še to v mesce Ľudvikov dvor.

Tam bula jedna dziva šviňa, co ju zarezali. Ona zos lesíka jedľového chodzila ľudzi žrec. Potom prišol jeden chlop od Budkovcoch a štrelil ju do brucha. Šviňa zdehla ranou od puški. Mesto si dalo do erbu podobizeň chlopa, co to vikonal.

A tak še točilo mesto ďalej. Ľudze še narodzeli, žreli, do školi chodzeli, lapali patkane a ľubili šumne dzifčata. Ale ne tote glupe nalpi, ale take skromne dzifčatka, co mali namiesto dôležitosti aj normalne životne hodnoti.

Jedného dňa, tam za kovačovim domom, še volala jedna šviňa Margita. Teda takto. Bul dom, dze bival kovač a toten kul železo, zbrane, oblički, vojenske knižki a teóriu šickeho.

Vedľa v dome, dakdzej u sušedoch bival jeden pňak. On bul kosec. Kosil luki a polia a dakedi skoro odkosil nohi svojej nastavajucej. Však sranda, ne? Čom toti ľudze, co chcu furt srandu nestrčia svoj pohlavni organ do zastrčki a zavolaju do elektrikarni, naj im daju vecej prudu? Veľmi bi svetu pomohli.

Toten pňak ľubil Margit. Margit bula jeho šviňa vof chlievu. Žrela pomije, burgiňu, volske oka a kremeše od dzifky. Šviňa bula jeho poklad, jeho jód. On šviňu karmil tim, co jeho dzifka uvarila. Znace, jak to bulo? To dzifče še volalo Rusalka. Ta ona še inakši volala, ale raz vo vlaku si rozpuscila vlasi a dakto na ňu patrel, že „jééé, ti vipatraš jak Rusalka.“

Rusalka varila obed ocovi. Ona uvarila polivku, rizki, kompere zos kolbasou, jelito, slaninu i tlačenku zos octom. Ale tiž pekla. Pekla vakarki, šutemini a guta zna co šicko. Jej ocec nescel žrec jej veci. Bo jemu stačila skora od kolbasi. A tak šicko to žrenie daval šviňom. Teda iba jednej šviňi, Margit.

Margit mala obličaj netvora, žrela šicko. Patkane, muchi, sviečki, ambreli, vodu z prački, ale i kompere, burgiňu a zeler. Znace, co to za pohľad, kedz šviňa žere burgiňu? Kedz ju karmil toten chlop, patreli po sebe obaja. To ani Charles Bronson a Claudia Cardinale vo filme „Vtedy na západe“ na sebe tak nepatreli.

Rusalka teda plakala. Nemala rada svojho otca a macer tiž ne. Bo macer od nej chcela, abi še nepsravala jak glupa talpa. A tak še Rusalka rozhodla, že še budze spravac jak moderna žena. Abi si ju všimli.

Jak perši krok bulo to, že išla na policu. Ukazala svoju bumažku a hvari: „Dajce mi pred meno titul VIP“. Policajti jej spravili test na narkotika a nechapali, čom je negativni. Šalene ľudze.

Dzifče še rozhodlo, že chce frajera. To preto, abi jej tote 4 kamaratki zavidzeli. Budze s nim 2 tiždne a vecka ho necha, abi každemu mohla hvaric, jaki je život komplikovani. Ach, tote ľudze.

A tak išla do karčmi. Oblikla še jak kebi išla do doktora a sadla v karčme. Prišol ku nej čašnik a pita še jej, co chce.

„Co sebe dace?“ opital še. Vof spocenej košeli a smradze po cesniku bol neodolateľni.

„Fešák moj, ja bi som si dala niečo pikatne.“ žmurkla po nim.

Chlop došol za chviľu zos vodou vo fľaši od kvašnich uhorkoch.

„Ta tu mace vodu od kvašnej juški, bars štipala. A tu mace kapesnik, bo mace dajaku gutu vof oku.“ a dal jej to tam.

Ona še napila totej kvašnej guti a šicke čereva jej ožili.

„Jój, zlatko moje, ja zaplacim.“ povedzela mu a hrabala a zohinala še, abi ju mohol lapic za ric.

„Coši šalena. Však aspoň mi dakto vipil vodu, co davam do hnoja. Diki. Nehnevaj še, že ci tikam, ale kedz mi možeš bic vnučka.“

„A mace manželku?“ spitala še ho a snažila na neho hodiť toten kačaci ksicht.

„Hej, čom? Mam ju zavolac? Chceš še jej daco opitac? Napriklad, že keľo beriem rodzine pridavki na dzeci abo co?“ spital še jej.

Rusalka išla dalej. Rozhodla še, idze rozbic partiu chlapcov. Znace to. Pejc chlopoch še stretne v karčme, abi hutoreli o šejstim, že jaki je pňak. Kamaratstvo až za hrob, ale vlastne kebi še toti pňaci neohovarali, ta bi nič inakši nemali.

„Čaute chlapci.“ prišla ku nim.

„Čau svetlo mojich oču. Dovoľ mi zaveršovať ti basničku.“ riekol jeden romantik.

Slovo dalo slovo a ruka dala ruku a ona še trimala za ruki zo šickimi a šicke jej vipisovali smski o tim, že jak ju ľubia a jak ju chcu. Ona nechcela nikoho, lem chcela bic zajimava. Len dajak nemala bic pre koho zaujimava.

A tak raz pošla do autobusu a hvarela to šoferovi. Chlop sluchal Petra Stašaka zos jeho najnovšim singlom „Feri, Feri, Ďuri, Ďuri“ a ona prišla.

„Jój, čom me šicke chlopi chcu? Šak ja taka šumna, aj sebe občas zubi umijem.“ rumazgala mu do uška pri šoferovani.

„Co? Ja ci nerozumim.“

„No neznam čim to je, ale šicke chlopi me chcu. Znace.“ povedala a rozopla sebe gombičku na blúzke.

„Čekaj. Sluchaj, nechceš isc mi poobirac egreše? Dal bi som ci i dajaki penež.“ povedal jej v dobrej vôli.

„Och, vi sce še do mne zaľubil. To strašne daco? Čom totich chlopoch teľo pricahujem? Joj, asi začnem jesc chleba a budzem tučna šviňa. A to budem mať pokoj.“ hovorila.

Nahnevala sa a rozbila šoferovi tachometer. Vistupila tota trasoritka a išla še viplakac do karčmi U husoch.

Vof husoch bolo furt plno. Ľudze tam bešedovali pribehi, bulo tam veselo a tak. Iba jeden chlopčisko tam chodzel, co bul bars, ale bars svojski. Však i o tim je tota prihoda.

Rusalka došla do karčmi a hutori. „Dajce mi daco, z čeho še opijem. To net normalne, že šicke chlopi me chcu.“ plakala jak kebi pedigree pal namiesto jelita žedla.

A tak šedla k chlopovi, co jedol rizki a šalat.

„Dobru chuť bači.“ hutori.

„Ďakujem šerdco mojo.“ povedzel jej a jedol dalej. Bul to chlop po šejsdzešatke.

„Šerdco mojo?“ opitala še ho a zatvarila še tak, jak kebi jej pisčiska traktor pooral.

„Hej, šak ja tak volam šickich. I vnukoch, i dzeci, šak znaš, ne?“ a jedol dalej.

„To je strašné, dalši, co me miluje. Kedi už pridze dakto, kto me nebudze mac rad?“ vrieskala jak jelen pri ruji.

Chlop ani nedojedol, patrel na dalšich ľudzi v karčme.

„Čujece to? Tak ja som ku nej harapaščik mili a ona mišli, že ja som z nej hotovi. Ďula, Feri, Joži? To vaša dzifka? To je neuveriteľne!“

„Ako to vlastne misliš? Co ši pijana? Však ja ci možem buc stari dzedo a ti tu bešeduješ take guti?“ hovoril jej.

„Ale kedz sce mi povedzel šerdco mojo!“ bránila sa ako levica.

„Ale však to hutorim aj cirkularke, kedz do nej olej lejem!“ povedzel jej.

„No vidíte to? Jak to vlastne misliš, že ce milujem? To akože teraz mam isc do lesa, naj me medveď zožre? Tak to misliš? Že ja stare železo na odpis? Taže mi praješ smrť. Chceš, abi som zdehol? Tak to misliš, co? Čujece ju? Ona mi praje skore zdehiňanie. To je neuveriteľne!“

Išol ku baru, vžal pero a napisal jej pisanku. „zdehni si sama, ti glupota!“


A už ho nikto nevidzel. A co z ňu? Ta asi hľeda toho, co ju nebudze mac rad.