Dzifče

Hlava mi z tebe
čarneje.
Kavej mi mac
zaleje.

Kedz ja ce nescem,
bo ty plana.
Ale hlavne,
dluho sama.

Vraj ce chce
i Ďula s Margitu,
ta nebudzem
ja tarhac komunitu.

Nebuc pňak
a vežni si ju za ženu.
Však ona še teľo snaži,
že pri nej zapomneš i na Helenu.

Helen bula tvoja perša
láska.
Ty ši mal 19 roky a ona
19 percent.

Ale tota tu
ce chce.
A ona še tak snaží!
Kupe še v jarku,
a prichádza zos bažín.

Netreba ci dzifče, lásku,
žiadne take spletaniny.
Nečekaj na krásku,
šak ty ši aj tak zviera.

Ale daj jej šancu,
bo ona še teľo snaží.
Dokonca še presťahovala do mesta,
bo predtým jej domov buli lazy.

Ona kvôli tebe
futbal baví.
Chodzi s tvojima kamaratma
do karčmy.

I dojic kravy
pojde namiesto tebe.
A ty ju nechceš?

Šak ona je tvoja vyvolená,
ty ju sice nechceš,
ale ona do tebe zaľúbená.

Vyhrala ce v rulece
i športke.
I še o tebe stavila
za fľašku palenku

jak v Červenom víne.

Nebuc pňak,
vežni sebe ju.
Ona bandurky pozbiera,
i nakarmi švine.

Ref:
Znaš jak ci
budu kamaraci zavidieť?
Ani še odťahovať nebudú.

Žofré

Čítam Angeliku
vo vani,
vonku prší.

Počuť len hlas detských saní,
a v televízore Williama Tella,
keď vystrelia šípy
z kuší.

Žofré je akurát v kapitole
a ja mám vo vnútri tela divné chvenie.
Myslím na jelene, opice a šimpanzy
a ich vzájomné trenie.

Zhasla elektrika,
pretože som neplatil účty.
Vstavám nahý z vane,
vonku pobehujú lane

a Pobegayev, Ľubarskij
a Jožko Kožlej.

Nahadzujem poistky,
aby som sa dozvedel,
čo Žofré, Angelika
a iné postavy.

Kniha však spadla
do rozpálenej vody.
Rovnako ako aj čučoriedky,
fen a fotka Gabriela Batistutu.

Sused si opäť objednal prostitútku,
aby jej mohol vyžalovať svoj spev,
pretože ona je panna
a on lev.

Kráčam po ulici
a klopem kamarátovi,
či sa nemôžem k nemu ísť okúpať.

Púšťa mi vodu,
požičiava uterák.
Ponúkne mi vianočku a sódu
a kartičku Diega Simeoneho.

Bars glupa nalpa

Dze bulo, tam bulo, bal raz jedna guta. Tota guta bula mesto, dze še odohral toten pribeh. Stalo še to v mesce Ľudvikov dvor.

Tam bula jedna dziva šviňa, co ju zarezali. Ona zos lesíka jedľového chodzila ľudzi žrec. Potom prišol jeden chlop od Budkovcoch a štrelil ju do brucha. Šviňa zdehla ranou od puški. Mesto si dalo do erbu podobizeň chlopa, co to vikonal.

A tak še točilo mesto ďalej. Ľudze še narodzeli, žreli, do školi chodzeli, lapali patkane a ľubili šumne dzifčata. Ale ne tote glupe nalpi, ale take skromne dzifčatka, co mali namiesto dôležitosti aj normalne životne hodnoti.

Jedného dňa, tam za kovačovim domom, še volala jedna šviňa Margita. Teda takto. Bul dom, dze bival kovač a toten kul železo, zbrane, oblički, vojenske knižki a teóriu šickeho.

Vedľa v dome, dakdzej u sušedoch bival jeden pňak. On bul kosec. Kosil luki a polia a dakedi skoro odkosil nohi svojej nastavajucej. Však sranda, ne? Čom toti ľudze, co chcu furt srandu nestrčia svoj pohlavni organ do zastrčki a zavolaju do elektrikarni, naj im daju vecej prudu? Veľmi bi svetu pomohli.

Toten pňak ľubil Margit. Margit bula jeho šviňa vof chlievu. Žrela pomije, burgiňu, volske oka a kremeše od dzifky. Šviňa bula jeho poklad, jeho jód. On šviňu karmil tim, co jeho dzifka uvarila. Znace, jak to bulo? To dzifče še volalo Rusalka. Ta ona še inakši volala, ale raz vo vlaku si rozpuscila vlasi a dakto na ňu patrel, že „jééé, ti vipatraš jak Rusalka.“

Rusalka varila obed ocovi. Ona uvarila polivku, rizki, kompere zos kolbasou, jelito, slaninu i tlačenku zos octom. Ale tiž pekla. Pekla vakarki, šutemini a guta zna co šicko. Jej ocec nescel žrec jej veci. Bo jemu stačila skora od kolbasi. A tak šicko to žrenie daval šviňom. Teda iba jednej šviňi, Margit.

Margit mala obličaj netvora, žrela šicko. Patkane, muchi, sviečki, ambreli, vodu z prački, ale i kompere, burgiňu a zeler. Znace, co to za pohľad, kedz šviňa žere burgiňu? Kedz ju karmil toten chlop, patreli po sebe obaja. To ani Charles Bronson a Claudia Cardinale vo filme „Vtedy na západe“ na sebe tak nepatreli.

Rusalka teda plakala. Nemala rada svojho otca a macer tiž ne. Bo macer od nej chcela, abi še nepsravala jak glupa talpa. A tak še Rusalka rozhodla, že še budze spravac jak moderna žena. Abi si ju všimli.

Jak perši krok bulo to, že išla na policu. Ukazala svoju bumažku a hvari: „Dajce mi pred meno titul VIP“. Policajti jej spravili test na narkotika a nechapali, čom je negativni. Šalene ľudze.

Dzifče še rozhodlo, že chce frajera. To preto, abi jej tote 4 kamaratki zavidzeli. Budze s nim 2 tiždne a vecka ho necha, abi každemu mohla hvaric, jaki je život komplikovani. Ach, tote ľudze.

A tak išla do karčmi. Oblikla še jak kebi išla do doktora a sadla v karčme. Prišol ku nej čašnik a pita še jej, co chce.

„Co sebe dace?“ opital še. Vof spocenej košeli a smradze po cesniku bol neodolateľni.

„Fešák moj, ja bi som si dala niečo pikatne.“ žmurkla po nim.

Chlop došol za chviľu zos vodou vo fľaši od kvašnich uhorkoch.

„Ta tu mace vodu od kvašnej juški, bars štipala. A tu mace kapesnik, bo mace dajaku gutu vof oku.“ a dal jej to tam.

Ona še napila totej kvašnej guti a šicke čereva jej ožili.

„Jój, zlatko moje, ja zaplacim.“ povedzela mu a hrabala a zohinala še, abi ju mohol lapic za ric.

„Coši šalena. Však aspoň mi dakto vipil vodu, co davam do hnoja. Diki. Nehnevaj še, že ci tikam, ale kedz mi možeš bic vnučka.“

„A mace manželku?“ spitala še ho a snažila na neho hodiť toten kačaci ksicht.

„Hej, čom? Mam ju zavolac? Chceš še jej daco opitac? Napriklad, že keľo beriem rodzine pridavki na dzeci abo co?“ spital še jej.

Rusalka išla dalej. Rozhodla še, idze rozbic partiu chlapcov. Znace to. Pejc chlopoch še stretne v karčme, abi hutoreli o šejstim, že jaki je pňak. Kamaratstvo až za hrob, ale vlastne kebi še toti pňaci neohovarali, ta bi nič inakši nemali.

„Čaute chlapci.“ prišla ku nim.

„Čau svetlo mojich oču. Dovoľ mi zaveršovať ti basničku.“ riekol jeden romantik.

Slovo dalo slovo a ruka dala ruku a ona še trimala za ruki zo šickimi a šicke jej vipisovali smski o tim, že jak ju ľubia a jak ju chcu. Ona nechcela nikoho, lem chcela bic zajimava. Len dajak nemala bic pre koho zaujimava.

A tak raz pošla do autobusu a hvarela to šoferovi. Chlop sluchal Petra Stašaka zos jeho najnovšim singlom „Feri, Feri, Ďuri, Ďuri“ a ona prišla.

„Jój, čom me šicke chlopi chcu? Šak ja taka šumna, aj sebe občas zubi umijem.“ rumazgala mu do uška pri šoferovani.

„Co? Ja ci nerozumim.“

„No neznam čim to je, ale šicke chlopi me chcu. Znace.“ povedala a rozopla sebe gombičku na blúzke.

„Čekaj. Sluchaj, nechceš isc mi poobirac egreše? Dal bi som ci i dajaki penež.“ povedal jej v dobrej vôli.

„Och, vi sce še do mne zaľubil. To strašne daco? Čom totich chlopoch teľo pricahujem? Joj, asi začnem jesc chleba a budzem tučna šviňa. A to budem mať pokoj.“ hovorila.

Nahnevala sa a rozbila šoferovi tachometer. Vistupila tota trasoritka a išla še viplakac do karčmi U husoch.

Vof husoch bolo furt plno. Ľudze tam bešedovali pribehi, bulo tam veselo a tak. Iba jeden chlopčisko tam chodzel, co bul bars, ale bars svojski. Však i o tim je tota prihoda.

Rusalka došla do karčmi a hutori. „Dajce mi daco, z čeho še opijem. To net normalne, že šicke chlopi me chcu.“ plakala jak kebi pedigree pal namiesto jelita žedla.

A tak šedla k chlopovi, co jedol rizki a šalat.

„Dobru chuť bači.“ hutori.

„Ďakujem šerdco mojo.“ povedzel jej a jedol dalej. Bul to chlop po šejsdzešatke.

„Šerdco mojo?“ opitala še ho a zatvarila še tak, jak kebi jej pisčiska traktor pooral.

„Hej, šak ja tak volam šickich. I vnukoch, i dzeci, šak znaš, ne?“ a jedol dalej.

„To je strašné, dalši, co me miluje. Kedi už pridze dakto, kto me nebudze mac rad?“ vrieskala jak jelen pri ruji.

Chlop ani nedojedol, patrel na dalšich ľudzi v karčme.

„Čujece to? Tak ja som ku nej harapaščik mili a ona mišli, že ja som z nej hotovi. Ďula, Feri, Joži? To vaša dzifka? To je neuveriteľne!“

„Ako to vlastne misliš? Co ši pijana? Však ja ci možem buc stari dzedo a ti tu bešeduješ take guti?“ hovoril jej.

„Ale kedz sce mi povedzel šerdco mojo!“ bránila sa ako levica.

„Ale však to hutorim aj cirkularke, kedz do nej olej lejem!“ povedzel jej.

„No vidíte to? Jak to vlastne misliš, že ce milujem? To akože teraz mam isc do lesa, naj me medveď zožre? Tak to misliš? Že ja stare železo na odpis? Taže mi praješ smrť. Chceš, abi som zdehol? Tak to misliš, co? Čujece ju? Ona mi praje skore zdehiňanie. To je neuveriteľne!“

Išol ku baru, vžal pero a napisal jej pisanku. „zdehni si sama, ti glupota!“

A už ho nikto nevidzel. A co z ňu? Ta asi hľeda toho, co ju nebudze mac rad.

Tragédia: Smrtihlav

Tragédia: Smrtihlav
Ťažká schôdza, kde sa rozhoduje o živote i smrti. V tejto divadelnej hre je Smrtihlav (IT technik) a Odborník (manažér). 

Kulisy: obrovský stôl, notebooky a ihličková tlačiareň.

Postavy: Odborník, Smrtihlav a Jiřina. (Jiřina v hre vystupuje len pre potechu oka.)

Oblečenie: Odborník: Oblek tesco deluxe, kravata zle uvziazaná a čínske tenisky. 

Smrtihlav: tričko Star Wars

Jiřina: sporo odetá. (Aby oživila hru, vykrikuje, aká je škaredá, aby jej každý dokazoval, aká je nádherná. „Hej, nádherná si, len nechápem, prečo ma napína. Pozn.aut.“)

Scéna 1: Obaja sedia pri stole oproti sebe.

Odborník: Nuž, pán Smrtihlav. Povedzte mi, dáte si kávu, čaj, dyhdrogen oxid, durmanové opojenie nehy?
Smrtihlav: Ďakujem, len vodu.
Odborník: Ale mám tu výborný H2O(2) s 30 percentným kyslíkom. 
Smrtihlav: Voda z vodovodu mi stačí.
Odborník: Ale tá ma veľa kalórií.
Smrtihlav: Dám si len tu vodu. Ďakujem. 

Odborník si googli na telefóne štatistiku najlepšej vody v miestnom supermarkete. Zavolá tam. 

Predávačka: Čo je?
Odborník: Mám tu česť hovoriť s majiteľkou?
Predávačka: Ona je v Rumunsku. 
Odborník: a niekto erudovaný tam je?
Predávačka: podľa toho načo.
Odborník: Potreboval by som usporiadať míting ohľadom nákupu fliaš vody Toma do našej firmy.
Predávačka: Však si poďte kúpiť, sídlime cez ulicu.
Odborník zloží. 

Odborník sa pozrie na Jiřinu. 

Odborník: Choď po vodu. 
Jiřina: Ale tam sa nemôžem opaľovať.
Odborník: Veď je november!

Jiřina odíde a ešte pokrútiť pozadím. Na čo má Smrtihlav chuť položiť otázku, či dotyčnej netreba na veľkú potrebu. 

Odborník: Tak sme sa stretli v tomto potešení.
Smrtihlav: Ide mi o to. 
Odborník: Treba urobiť prezenčku.
Smrtihlav: Však tu sedíme dvaja. Ja vám len chcem povedať, že mi treba nový hardisk.
Odborník: Ale priateľu, to nevyriešime len tak. Ten hardisk je nažurnálovaný? Predsa len, moje systémové skills už nie sú také, čo to bývalo. 
Smrtihlav: Čože?

Odborník: Aký máme problém, pán technik? 
Smrtihlav: Dochádza nám miesto na jednom disku. Preto potrebujeme viac priestoru. 
Odborník: A skúsili ste monitoring? Viete, zmonitorovať systém. Viete, také cpio použiť.  Predsa len, copy input output.
Smrtihlav: To je zálohovanie, keď už. Ale však samozrejme, že to viem. Odkiaľ som asi zistil, že dochádza miesto na disku? Peter Stašák mi to povedal v pesničke?
Odborník: Opatrne priateľu s tým sarkazmom. Však nie každý je najmúdrejší. Zálohovanie a monitoring sú si tak podobné. Oni sa potrebujú ako moja žena Jadranku.
Smrtihlav: Proste, keď sa pozerám na hardisk, je zaplnený. Milión priestoru zaplneného. Nemáme kam ukladať dáta.
Odborník: A čo tak Ramdisk? Podľa štúdie od laponského inštitútu FINFT inštitútu je to geniálny spôsob ukladania dát.
Smrtihlav: Ramdisk? Však tam reštartujem počítač a všetky dáta sa stratia.
Odborník: To ktorý idiot toto vymyslel? Ukladanie do RAMky je rýchlejšie a hodnotnejšie. A opensource nemá vyriešenú informačnú bezpečnosť. Pretože jednotka informácie je jeden pixel.
Smrtihlav: Čože?
Odborník: Nech do desiatich minút príde ten človek! Ja ho vyhodím z práce. Taký solution architekt! Ja ich všetkých vyhodím!
Smrtihlav: Veď to je Von Neumannova schéma!!!
Odborník: Tak nech príde Von Neumann na schôdzku!
Smrtihlav: A čo s tým diskom?
Odborník: Bude sa ukladať do Ramky. A ešte som počul, že výborné na ukladanie slúži aj pamäť ROM.
Smrtihlav: Však to je Read only. Tam nejde zapisovať!
Odborník: A to je problém pri ukladaní dát?

Smrtihlav to nevydrží a vyskočí z okna.

Ako to dopadlo riešenie? Firma zaplatila výskum na ukladanie súborov do RAMky. Tam sa dozvedeli, že pre firmu bude najlepšie, keď sama príde do krachu. Smrtihlav už je na druhom svete a Odborník pracuje v pražskej MHD ako revízor. Minule som ho stretol. Posmieva sa ľuďom ako málo zarábajú a akí sú úbožiaci. 

Príbeh končí svadbou. Odborníkova manželka si vzala za manžela Petra Stašáka. Ten má aspoň šarm a humor. A hlavne! Žijem, žijem!

Chlapi sú svine!

Ja sedím na stole,
nemám toaletný papier.
Bývalý mi ukradol,
luhár jeden vrah.

Kvôli tomu
už nechcem žiaden vzťah.


Plačem sama s čučom v stodole,
sliepky mi vyžierajú nechty na dvore.
Môj bývalý pochádza z Kosova,
je vojak a je to Jehova.

My sme boli spolu,
on bol papagáj Kakadú.
Pili sme fernet a kolu,
nemohol mi poskytnúť radu.

Pretože on kupoval toaletný papier,
kozmetiku, keď bola akcia.
Vždy si bral vreckovky k telke,
keď hral Juventus a Lazzio.

On ma bil, kopal do hlavy,
a ja som sa pýtala kamarátok,
či je ten pravý.

Ja po večeroch čítala knihy,
on chodil po diskotékach a podvádzal ma.
Bozkával sa za drogy,
jedol ich z minulej odrody.

Ale ja som ho ľúbila
ako poľovník divú sviňu.
Pretože láska je plač, slzy a trápenie,
a ja som chcela zasnúbenie.

Naše prvé rande bolo
v závodnej kuchyni.
Mali na výber tri jedlá,
húrka od svini,

nízkokalorické knedle s mäsom,
pohánkové placky
narezané krovinorezom.

Už tam som ho nenávidela,
sviňa to bola tučná.
Šepkal mi do ucha,
že som jeho kobylka lúčna.

A potom ma nechal,
bo on mal rad hurky, slaninu a Pobegayeva.
Ja teraz trpím a chcem trápiť chlapov,
aby vedeli aké to je.

Balím chlapov na to,
aby som bola obeť.
Chcem od nich pozornosť, kvety a víno,
a aby ma ľubil silno.

Kde si taký?
Prečo si ma prihlásil na vysokú školu,
však máš byť zo mňa hotový,
pretože ja som obeť i vrah

a už nikdy nechcem mať vzťah.

Iba, keď ma Aďka bude mať rada.



Ref:

Nechcem už žiaden vzťah,
nechcem už srdce mať.
Chcem druhým ubližovať, byť dôležitá mrcha,
páliť kalórie a byť suchá.

Bars glupa nalpa

Dze bulo, tam bulo, bal raz jedna guta. Tota guta bula mesto, dze še odohral toten pribeh. Stalo še to v mesce Ľudvikov dvor.

Tam bula jedna dziva šviňa, co ju zarezali. Ona zos lesíka jedľového chodzila ľudzi žrec. Potom prišol jeden chlop od Budkovcoch a štrelil ju do brucha. Šviňa zdehla ranou od puški. Mesto si dalo do erbu podobizeň chlopa, co to vikonal.

A tak še točilo mesto ďalej. Ľudze še narodzeli, žreli, do školi chodzeli, lapali patkane a ľubili šumne dzifčata. Ale ne tote glupe nalpi, ale take skromne dzifčatka, co mali namiesto dôležitosti aj normalne životne hodnoti.

Jedného dňa, tam za kovačovim domom, še volala jedna šviňa Margita. Teda takto. Bul dom, dze bival kovač a toten kul železo, zbrane, oblički, vojenske knižki a teóriu šickeho.

Vedľa v dome, dakdzej u sušedoch bival jeden pňak. On bul kosec. Kosil luki a polia a dakedi skoro odkosil nohi svojej nastavajucej. Však sranda, ne? Čom toti ľudze, co chcu furt srandu nestrčia svoj pohlavni organ do zastrčki a zavolaju do elektrikarni, naj im daju vecej prudu? Veľmi bi svetu pomohli.

Toten pňak ľubil Margit. Margit bula jeho šviňa vof chlievu. Žrela pomije, burgiňu, volske oka a kremeše od dzifky. Šviňa bula jeho poklad, jeho jód. On šviňu karmil tim, co jeho dzifka uvarila. Znace, jak to bulo? To dzifče še volalo Rusalka. Ta ona še inakši volala, ale raz vo vlaku si rozpuscila vlasi a dakto na ňu patrel, že „jééé, ti vipatraš jak Rusalka.“

Rusalka varila obed ocovi. Ona uvarila polivku, rizki, kompere zos kolbasou, jelito, slaninu i tlačenku zos octom. Ale tiž pekla. Pekla vakarki, šutemini a guta zna co šicko. Jej ocec nescel žrec jej veci. Bo jemu stačila skora od kolbasi. A tak šicko to žrenie daval šviňom. Teda iba jednej šviňi, Margit.

Margit mala obličaj netvora, žrela šicko. Patkane, muchi, sviečki, ambreli, vodu z prački, ale i kompere, burgiňu a zeler. Znace, co to za pohľad, kedz šviňa žere burgiňu? Kedz ju karmil toten chlop, patreli po sebe obaja. To ani Charles Bronson a Claudia Cardinale vo filme „Vtedy na západe“ na sebe tak nepatreli.

Rusalka teda plakala. Nemala rada svojho otca a macer tiž ne. Bo macer od nej chcela, abi še nepsravala jak glupa talpa. A tak še Rusalka rozhodla, že še budze spravac jak moderna žena. Abi si ju všimli.

Jak perši krok bulo to, že išla na policu. Ukazala svoju bumažku a hvari: „Dajce mi pred meno titul VIP“. Policajti jej spravili test na narkotika a nechapali, čom je negativni. Šalene ľudze.

Dzifče še rozhodlo, že chce frajera. To preto, abi jej tote 4 kamaratki zavidzeli. Budze s nim 2 tiždne a vecka ho necha, abi každemu mohla hvaric, jaki je život komplikovani. Ach, tote ľudze.

A tak išla do karčmi. Oblikla še jak kebi išla do doktora a sadla v karčme. Prišol ku nej čašnik a pita še jej, co chce.

„Co sebe dace?“ opital še. Vof spocenej košeli a smradze po cesniku bol neodolateľni.

„Fešák moj, ja bi som si dala niečo pikatne.“ žmurkla po nim.

Chlop došol za chviľu zos vodou vo fľaši od kvašnich uhorkoch.

„Ta tu mace vodu od kvašnej juški, bars štipala. A tu mace kapesnik, bo mace dajaku gutu vof oku.“ a dal jej to tam.

Ona še napila totej kvašnej guti a šicke čereva jej ožili.

„Jój, zlatko moje, ja zaplacim.“ povedzela mu a hrabala a zohinala še, abi ju mohol lapic za ric.

„Coši šalena. Však aspoň mi dakto vipil vodu, co davam do hnoja. Diki. Nehnevaj še, že ci tikam, ale kedz mi možeš bic vnučka.“

„A mace manželku?“ spitala še ho a snažila na neho hodiť toten kačaci ksicht.

„Hej, čom? Mam ju zavolac? Chceš še jej daco opitac? Napriklad, že keľo beriem rodzine pridavki na dzeci abo co?“ spital še jej.

Rusalka išla dalej. Rozhodla še, idze rozbic partiu chlapcov. Znace to. Pejc chlopoch še stretne v karčme, abi hutoreli o šejstim, že jaki je pňak. Kamaratstvo až za hrob, ale vlastne kebi še toti pňaci neohovarali, ta bi nič inakši nemali.

„Čaute chlapci.“ prišla ku nim.

„Čau svetlo mojich oču. Dovoľ mi zaveršovať ti basničku.“ riekol jeden romantik.

Slovo dalo slovo a ruka dala ruku a ona še trimala za ruki zo šickimi a šicke jej vipisovali smski o tim, že jak ju ľubia a jak ju chcu. Ona nechcela nikoho, lem chcela bic zajimava. Len dajak nemala bic pre koho zaujimava.

A tak raz pošla do autobusu a hvarela to šoferovi. Chlop sluchal Petra Stašaka zos jeho najnovšim singlom „Feri, Feri, Ďuri, Ďuri“ a ona prišla.

„Jój, čom me šicke chlopi chcu? Šak ja taka šumna, aj sebe občas zubi umijem.“ rumazgala mu do uška pri šoferovani.

„Co? Ja ci nerozumim.“

„No neznam čim to je, ale šicke chlopi me chcu. Znace.“ povedala a rozopla sebe gombičku na blúzke.

„Čekaj. Sluchaj, nechceš isc mi poobirac egreše? Dal bi som ci i dajaki penež.“ povedal jej v dobrej vôli.

„Och, vi sce še do mne zaľubil. To strašne daco? Čom totich chlopoch teľo pricahujem? Joj, asi začnem jesc chleba a budzem tučna šviňa. A to budem mať pokoj.“ hovorila.

Nahnevala sa a rozbila šoferovi tachometer. Vistupila tota trasoritka a išla še viplakac do karčmi U husoch.

Vof husoch bolo furt plno. Ľudze tam bešedovali pribehi, bulo tam veselo a tak. Iba jeden chlopčisko tam chodzel, co bul bars, ale bars svojski. Však i o tim je tota prihoda.

Rusalka došla do karčmi a hutori. „Dajce mi daco, z čeho še opijem. To net normalne, že šicke chlopi me chcu.“ plakala jak kebi pedigree pal namiesto jelita žedla.

A tak šedla k chlopovi, co jedol rizki a šalat.

„Dobru chuť bači.“ hutori.

„Ďakujem šerdco mojo.“ povedzel jej a jedol dalej. Bul to chlop po šejsdzešatke.

„Šerdco mojo?“ opitala še ho a zatvarila še tak, jak kebi jej pisčiska traktor pooral.

„Hej, šak ja tak volam šickich. I vnukoch, i dzeci, šak znaš, ne?“ a jedol dalej.

„To je strašné, dalši, co me miluje. Kedi už pridze dakto, kto me nebudze mac rad?“ vrieskala jak jelen pri ruji.

Chlop ani nedojedol, patrel na dalšich ľudzi v karčme.

„Čujece to? Tak ja som ku nej harapaščik mili a ona mišli, že ja som z nej hotovi. Ďula, Feri, Joži? To vaša dzifka? To je neuveriteľne!“

„Ako to vlastne misliš? Co ši pijana? Však ja ci možem buc stari dzedo a ti tu bešeduješ take guti?“ hovoril jej.

„Ale kedz sce mi povedzel šerdco mojo!“ bránila sa ako levica.

„Ale však to hutorim aj cirkularke, kedz do nej olej lejem!“ povedzel jej.

„No vidíte to? Jak to vlastne misliš, že ce milujem? To akože teraz mam isc do lesa, naj me medveď zožre? Tak to misliš? Že ja stare železo na odpis? Taže mi praješ smrť. Chceš, abi som zdehol? Tak to misliš, co? Čujece ju? Ona mi praje skore zdehiňanie. To je neuveriteľne!“

Išol ku baru, vžal pero a napisal jej pisanku. „zdehni si sama, ti glupota!“

A už ho nikto nevidzel. A co z ňu? Ta asi hľeda toho, co ju nebudze mac rad.

Kľúče v bruchu

Volajú ma do kina,
ide tam Boris Jeľcin.
Davajú Beverly Hills
a v ňom hrá Dylan.

On je moja bublina,
vďaka ktorej žijem svoj sen.

Dylan, Branda a Steve,
popil som zas veľa pív.
Potom som zjedol kačku,
vianočný puding, šišky
a zemiakový šalát.

Mal som ísť vyvenčiť mačku,
ale bolelo ma brucho.
Revolúcia tam bola ako na námestí.

V pysku mám sucho
a vo mne štrngajú kľúče ako na námestí SNP,
či kde to bolo.

Boris Jeľcin ma nezaujal,
pretože mal striptíz sólo
a ja som sa rozplakal.

Dylan, Steve a Brenda
plakali.
V telke Ivo Benda
hovoril o vesmírnych ľuďoch

a ja som dostal chuť na
kyslé mlieko a uvarené zemiaky
aj so šupkou.

Kľúče v bruchu

Volajú ma do kina,
ide tam Boris Jeľcin.
Davajú Beverly Hills
a v ňom hrá Dylan.

On je moja bublina,
vďaka ktorej žijem svoj sen.

Dylan, Branda a Steve,
popil som zas veľa pív.
Potom som zjedol kačku,
vianočný puding, šišky
a zemiakový šalát.

Mal som ísť vyvenčiť mačku,
ale bolelo ma brucho.
Revolúcia tam bola ako na námestí.

V pysku mám sucho
a vo mne štrngajú kľúče ako na námestí SNP,
či kde to bolo.

Boris Jeľcin ma nezaujal,
pretože mal striptíz sólo
a ja som sa rozplakal.

Dylan, Steve a Brenda
plakali.
V telke Ivo Benda
hovoril o vesmírnych ľuďoch

a ja som dostal chuť na
kyslé mlieko a uvarené zemiaky
aj so šupkou.

Rok administrátora: telefónny zoznam

telefonát:

2.1.

Ona: Jak to, že to ešte neni?
Ja: mne sa nechcelo.
ona: Cože??????? (po pražsky)
Ja: Neviem, či vreskotom ako makak rheus pri párení získaš inú odpoveď.
ona: Chceš povedať, že si to nespravil?
Ja: Aká intuícia.
Ona: Tak to sprav, ne?
Ja: Ne. Mne sa nechce.
Ona: Nenúť ma ti povedať, že je to tvoja práca. Máš to na starosti ty.
Ja: Ja viem.
Ona: Pozri, každý má svoje povinnosti, pán Magister.
Ja: Pravdaže.
Ona: A ty si ich neplníš. Prečo si to ešte neurobil?
ja: Pozri sa princezná. Niekto má za povinnosť pracovať spravovať servery a niekto má za povinnosť hystericky jačať jak divá sviňa pri orgazme.
Ona: Prestaň ma urážať a sprav to!

zložila telefón.

Telefonát 2.4.

Ona: To si zo mňa robíš srandu? Are you fucking kindleing me?
Ja: Ne, neic tu.
Ona: Jak to, že to ešte neni?
ja: Čo ešte neni?
Ona: Ten zoznam. Už polroka tu čakám na ten zoznam.
Ja: Však si otvor excellovskú tabuľku, daj CTRL+P a ide to.
Ona: Ale ja nie som ajťák! To máš ty robiť! Ty! Iba ty jedziny!
Ja: Ciho buc. Vytlač si to a keď ti dojde papier v tlačiarni, ta naplň!
Ona: Ale to je tvoja zodpovednosť. Ty si administrátor! Ty to máš na starosti.

Ja (myšlienkový pochod). Aha, ja som administrátor. Niečo mi napadlo.

ja: počkaj, hneď to bude.

otvorím si príkazový riadok a píšem:


ssh root@telefonna ustredna
echo pomsta je sladka
init 0

(Inými slovami, napojil som sa na telegónnu ústredňu a vypol som ju.)

Konečne pokoj, leto v poriadku, nikto ma nevyrušuje.

2.9.

Neuveriteľne sa stalo skutočnosťou. Zvoní mi telefón.

Ja: No?
ona: Nevieš čo sa stalo? nevedela som sa ti dovolať. Vraj nejaký DDOS útok, či čo. Už to našťastie spravili.
Ja: Do riti! Dakto zapol tú ústredňu. Ehm. nie neviem. Prečo? Čo si chcela? Zavolať ma na rande?
Ona: S takým šupákom?
Ja: Tak prečo mi voláš?
Ona: Jak to, že to ešte neni? Chcem ten zoznam.
Ja: A ja ťa chcem vidieť v šatách Luskáčika.
Ona: Vytlač mi to!!!!
Ja: Ale čo?
Ona: Však ten zoznam.
Ja: Aký zoznam?
Ona: telefónny zoznam zamestnancov.
Ja: Načo? Však telefóny aj tak nefungovali.
Ona: To nie je tvoja starosť. Urob to a najlepšie, aby to bolo ešte dnes!
Ja: No a nechceš ísť radšej v sobotu do Viedne? Bude tam odpust. Vraj aj pravé žraločie hody.
Ona: Ja chcem ten zoznam!!!

(Dúfam, že ten telefón si neloguje aj zvuky.)

2.12

Zoznam si vytlačila. Stačilo jej požiadať o klávesnicu a urobila by si to sama.

Ja: Takže môžem ten ticket uzavrieť,
Ona: Áno. Ja som taká šťastná. Môžem konečne telefónovať ľuďom.
Ja: To si mohla aj predtým,nie?
Ona: Však som nemala ten zoznam, ty jelito, ty buzogáň, ty nemehlo, ty bulo, kulo, rulo, sulo, wulo! Bodaj by si smrdel ako hadia koža! Bodaj by si mal šarm ako izby v knižkách Balzaca! Bodaj by ťa pes baskervillský zožral!
Ona: Dobre, už to mám. Kolegyňa Kamila má číslo 07215.
Ja: Super. Uži si.
Ona: Keby mi nedvíhala, zavolaj jej ty.
Ja: dobre. A čo mám odkázať?
Ona: Spýtaj sa jej, kedy idú Vtáky v tŕni.
Ja: Prosím?
Ona: Pozerám to, ale nevidela som to celý rok, pretože som nemala telefónny zoznam!!!!
ja: A prečo sa jej neopýtaš osobne? Však sedí s tebou v kancli.
Ona: Pretože tu na to nie je čas!

Silvester: 23:45:00 ZULU

Ona: Spíš?
Ja: Čakám na polnoc.
Ona: Dnes mi nejdú Vtáky v tŕni.
Ja: Krása.
Ona: Volám ti z Viedne a hľadám ťa.
ja: Čo?
Ona: Nie je tu žiaden odpust. Niekto po mne kričí niečo po nemecky.
Ja: Krása. Máš telefónny zoznam, nie?
Ona: niekto ťa oklamal. Tu nie je žiaden odpust. Máš zlé zdroje. Nechceš sa prihlásiť na kurz pre spracovanie informácií?

Ďalej si už nepamätám, lebo borovička začala tiecť prúdom.

Som úprimný

Ráno sa umýval vo Vltave,
mačetou zabíjal labute.
Bol to guru, bol to boh,
malý koník, malý roh.

Stále sa pýtal obchodníka s včelím trusom,
a to sú pravé?
Bol úprimný a nežný ku svojej motorke
šťastia.

Narodil sa v maštali,
keď krava a býk súložili
za mesačného svitu.

Rodina chcela na obed
jahňaciu kýtu,
ale museli po plienky.

Pretože decko nemalo plienky,
za to mohli cigáni a imigranti,
Aj inuiti, aj vianočka s perníkom,
všetci títo zasranci.

Študoval písmo v lavici,
nerobil si úlohy,
lebo on sám chcel učiť psychológiu.

Jeho jediné záľuby
boli len dve.
Byť chujom
a byť úprimným.

V škole sa stal nevinným,
i keď kružidlom bodal mladších žiakov
do pečene.

Doma spievali
pred spaním,
zarež aspoň dva jelene.

Prišla stredná škola
a on nevedel pravopis.
Chválil sa,
že jeho doménou je prírodopis.

Isteže, vyzeral ako opica,
smrdel ako hyena
a keď sa mu páčila nejaká slečna,
skríkol:

Cica!
Dajme si zygotu!

Neuspel, trpel,
nespal po nociach, študoval alchýmiu, kabalu
a nosil roztrhnutú sandálu!

Zmaturoval na štvorky,
namiesto Gaudeamu
spieval, že za to môžu
sýkorky.

Prišiel život,
vysoká škola
a prednášky zo štatistiky.

On však bol psychológ,
lebo písal básne.
Ženám hovoril, že sú kráľovné chodníka,
dostal po papuli
a bili ho len tie krásne.

Nedokončil školu,
nedokončil svoj sen.
Preklínal ten deň,
kedy objavil sýkorky.

Pretože oni mohli za jeho nešťastie.
Ešte aj imigranti, cigáni, židia, maďari
a feferónky a Tadžikistan.

Behal po Prahe nahý,
chcel vyjadriť svoju slobodu.
Chytal raky, tulene a mravce.

On chcel v živote takú pohodu,
však bol úprimný!

Ref:

Som úprimný chlapec,
plávam vo Vltave a v Labe.
Nemám rád ľudí, pretože majú lepší život ako ja,
chcem byť vo vojenskom ráde.

Bohyňa

Pred nejakým časom sme šli skupina na pivo. Zaujímavý rozhovor sa z toho vykľul.

Ja: Počuj Filoména. Ideme zajtra na pivo? Ideš s nami? Ja len chcem vedieť kvôli rezervačke.

Filoména: BOWLING!!!!!!!!!!!!!!!!!

No rozumiete tomu? Človek sa jej spýta, či pôjde s nami na pivo a ona mi tu začne hovoriť názvy športov. Ešte mohla napísať ŘÍZKY!!!

Ja. Obavám sa, že nerozumiem. Pôjdeš teda alebo nie?

Filoména: Nie, však idem s kolegami na bowling. Nechápeš??????

Ja: Ok, tak sa uvidíme inokedy. Uži si to.

Filoména: Je to ťažké.

Ja: Čo je ťažké?

Filoména: So mnou je to ťažké.

Ja: Všetci si vyberáme, čo nás formuje.

Filoména: Vieš aké to je, keď je to s človekom ťažké?

Ja: Ešte mi to potešenie Pánboh nedoprial.

Filoména: To je tak, že človek má toho veľa, nestíha a nemá na seba čas.

Milostivý otče, urob pre mňa niečo. Daj mi to pod stromček. Nauč podaktorých ľuďoch chápať slovo irónia. Hoci, toto je už dosť sprostý sarkazmus. Minule sa ma niekto inak pýtal, aký je rozdiel medzi iróniou a sarkazmom.

Vysvetlíme si. Irónia zjemňuje a je to pozitívne slovo. Keď sa niečo pokašle, človek na to ironicky povie. Napríklad: Idete v električke a niekto páchne dosť smradľavo. Smrdí to tak, že vás štípu oči a naláda je tiež mizerná. Keď chcete použiť iróniu, poviete. „Vidím, že oblečenie pána vonia akoby použival Azurit.“

Sarkazmus je ostrý, útočiaci nástroj. Vyššie v rozhovore som ho použil.

Pokračujeme ďalej v rozhovore.

Ja: Netráp sa, určite sa ešte stretneme v jednom veľkom objatí.

Filoména: To nie je také jednoduché. Pretože so mnou je to ťažké. Ja musím chodiť do práce.

Ja: Ja tiež chodím do práce.

Filoména: Ale ja v tej práci musím aj pracovať. Vieš, ja musím šéfovi reportovať veci. Musím mu písať správy a ešte aj vodku piť.

Ja: Piješ v práci?

Filoména: Niekedy je to také zlé, že tomu podľahnem. Ale nikomu nehovor. Bude to naše malé tajomstvo.

Ja: Koľké to šťastie, že existujú ľudia, ktorí vedia udržať také citlivé informácie a nikomu ich nezdôveriť.

Filoména: Ty si zlatý chlapec. Mám ťa rada. Škoda, že sa nestretávame častejšie.

Ja: Tvoje slová sú ambróziou pre moju dušu.

Filoména: Aha, ty si na tú dušu. Hihihi. Prečo? Ešte si nemal sex? To si neschopný alebo gay?

Ja: Ja som druid. Ja sa dokážem milovať iba so stromami.

Filoména: Ako to?

Ja: No, občas to na mňa príde, tak sa emocionálne zaangažujem do nejakej Jelše. Alebo do vŕby. Všetci si svoje potrebujeme ako môžeme.

Filoména: Môžem sa ťa niečo intímne spýtať.

Ja: Ja na to čakám už od rána.

Filoména: Chcel by si mať sex so ženou?

Tu ma káralo povedať, že možno aj áno, ale s tebou radšej nie. Predsa len, žena, čo pije vodku v práci, to nie je pre mňa. Ja si tú potechu na loži chcem užiť. Nie, že keď sa budeme váľať ako prasatá pred korytom, tak budem riešiť, či dotyčná má čas a čo je s ňou ťažké. A hlavne, prečo je to komplikované.

Mimochodom, toto nie je ani komplikované, ani zložité. Princezná chce zo seba robiť dôležitú. Ani to jej veľmi nejde. Asi by podaktorých ľudí bolo vhodné prihlásiť do kurzu: Ako nebyťehm. Prvá kapitola: Stačí byť človekom.

Pokračujme ďalej.

Ja: Počuj, ja som sa ťa len pýtal, že či ideš na pivo alebo nie.

Filoména: Nezahováraj.

Ja: Ok, idem ja dačo robiť. Maj sa pekne.

Filoména: Nevieš rozdýchať, že si ešte nemal sex ,čo?

Ja: Neviem rozdýchať, že som ho nemal s tebou.

Filoména: Ja sa ti páčim? Ale vieš, ty nie si môj typ. Si tučný ako diviak. Mal by si schudnúť a chodiť do fitka. A ešte by bolo dobré, keby si mi hovoril ako sa nevieš predo mnou ovládať. A že si prestal pozerať porno, lebo máš moju podobizeň.

Ja: Ale keď ja už nevydržím. Nad posteľou mám kríž a tam sa vešiam vždy, keď ma napadnú také myšlienky. Naštastie mám skvelú spolubyvajúcu, čo mi bije klince do rúk i nôh.

Filoména: Prečo nepretiahneš ju?

Ja: Pretože ja mám hnidy na vlasoch a jej taký človek nevyhovuje. Predsa len, je medička.

Filoména: Tak si kúp šampón proti lupinám. Vieš čo, v pondelok si vyberieme obaja dovolenku. Pôjdeme do drogérie a kúpim ti šampón.

Veru tak. Spasiteľský komplex. Ach, ako ja ľúbim takých ľudí. Idú sa o vás starať, ale sami so sebou to majú ťažké. Viete čo, ja som už zažil všakovaké veci na rande. S jednou som prespal na stanici, ďalšiu som učil azbuku, inej som doniesol slnečnicu z vlaku, kde vôňa parfému prebíjala cibuľa. Ale ešte som so žiadnou babou nešiel do drogérie, aby mi kúpila šampón na vlasy.

Ja: To je pozvanie?

Filoména: Áno. Ale ako kamaráti. Len ako kamaráti. Lebo, keby si sa do mňa zamiloval, skončil by si veľmi ťažko.

Z toho, čo čítam teraz po sebe, sa neviem udržať a tak po nej slintám.

Ja: Počuj Filoména, včera sa mi s tebou snívalo.

Filoména: A čo? Bola som tam pekná?

Ja: Veľmi. Také krásne veci sa mi snívali, až som mal lepkavý paplón. Ty bohyňa.

Filoména: Ty prasa! Sviňa, úchyl! Určite si to rád robíš doma a myslíš pri tom na mňa! Fuj!

Ja: Ja pri podobných obradoch myslím na kvičanie prasiat.

Filoména: A to som chcela zrušiť bowling a ísť ti pomôcť, aby si bol šťastný.

Ja: A ja som ťa takto sklamal.

Filoména: Áno. Myslela som, že sme kamaráti. A ty si mi takto ublížil. Som čistá, nepoškvrnená duša. Takto ma pošpiniť.

Bože, bolí ma z toho hlava. Milujem také egohoničky, dôležité, do toho spasiteľské komplexy a ešte sa tvária, že sú moje osudové ženy. Nie ste. Ste mi úplne ukradnuté. Pôvab máte ako ohrievané párky z veľkej noci a váš dar príťažlivosti ste stretili akonáhle ste otvorili hubu. Poprosím vás, nekomunikujte so mnou. Ja sa vás bojím.

Vodca

Rozišli sme sa v zlom,
pretože som nekúpil toaletný papier,
nožnice, vajcia a dva kilá brokolice.

A ty si ľúbila iného,
toho, ktorého
uspokojujú len opice.

Prečo si ma opustila?
Prečo ma nemáš rada?
Nemusela si mi hodiť do postele
hada.

Vyhnala si ma do zimy,
aby som ukradol v zoo opicu.
Ale ja som doniesol
iba susedovu prepelicu.

Ale ty máš svojho vodcu,
ktorý neznáša rómske svine.
Nech vám to teda v posteli
zhynie.

Ref:

Jém psó,
teraz varím!
S vodcom sa
párim.

Daj mi pusu,
ty môj vodca!
Papuľa ti hnije,
som roztúžený,
ty nežný zvodca.

Národe môj!

Pijem kefír a pálenku,
zúfalo potrebujem dovolenku.
Moje črevá nevytrimú,
on si zasa našiel inú,

nech spoločne zhynú!
Yeah

Keď chodím kolo pivovaru,
čítam si hymnu zo šlabikáru.
Ako ľúbim našu vlasť,
nenávidieť cigánov,
to je slasť!

Yeah

Žlč ma chytá,
oči puči.
Nažral som sa do sýta,
staré mäso, hovädziu kýtu, býčie žľazy,
rebierká, mačanku a vodu z práčky.
Potom ma potešenie chytá.

Taký mám život,
samý stres a žiadna dovolenka.
Plat mám taký,
že ani nie je pálenka,
len čučo slané
a vodca vychádzajúci z vane!

Yeah

Romantické soirée

Ty si nekúpila toaletný papier
a ja som sedel na vé cé.
Premýšľal som o našom vzťahu
a došlo mi,

že ty si obyčajné šmece.

Prečo ma týraš,
prečo mi ubližuješ?
Prečo ma nemáš rada?
Prečo mi strkáš do postele hada?

Chceš ho variť
aj s uhorkou?
Túžiš ma zabiť
aj s motorkou?

Ach, prečo si nekúpila toaletný papier,
keď som na neho čakal.
Ešte mi neprišla výplata,
nebol toaleťák v akcii,
preto som plakal.

Ja nemám prácu,
peniaze.
Nezarábam ako ty,
ty môj poklad nebeský.

Toaleťák je základ vzťahu,
keď nie je v obchode,
skoč do skladu.

Musím sa s tebou rozísť,
lebo nerešpektuješ ma ako muža.
Aj tak ma už
namotala Zuza.

Preto ti vravím,
umri skap a zdochni.

To je môj príbeh
a má to taký spád.
Tak už pochop,
je koniec

začiatok

a stred.

Rozbi mi pysky
a nikomu to nepovedz!

Úprimný

Poznal som jedného rytiera. Jeho hlas bol magický s obrovskou dávkou arogancie. Vyhlasoval o sebe, že je úprimný, lebo vlastne všetkým dookola hovoril, že sú svine.

I zašiel s nejakou slečnou do kina, čakala ho. Ozval sa k nej hlasom akoby bol Cid. „No, čo ty múmia? Prečo si tu tak skoro? A kvet som ti nekúpil, však načo žene kvety? Ja som zlý chlapec, ale aspoň som úprimný¹.“ vyhlasoval o sebe tento gentleman.

Pracovne bol to človek veľmi aktívny. Sťahoval si porno do mobilu. Zo šéfovho telefónu si spravil hotspot a odtiaľ sťahoval kadejaké radovánky. Napríklad Vtáky v tŕni, Kráľ dobytka, tureckého robocopa a čo ja viem čo. Šéf nemal prémie, lebo tie museli pokryť jeho paušál na telefón.

Hlavne, že bol úprimný.

Ja síce neviem prečo všetci životní stroskotanci argumentujú slovným spojením, že sú úprimní. Ono to vlastne s úprimnosťou má toľko spoločné asi ako zažiť vášnivé, romantické rande, keď idem oblečené v dedových teplákoch. Pretože som úprimný.

Poviem vám príbeh o dvoch chlapcoch.

Nazvime si ich. Jeden sa bude volať Krivozubý (to je ten úprimný) a druhý bude Janči.

Deň pekný:

Janči: Počuj, keď sa osprchuješ, aspoň za sebou osprchuj vaňu!

Krivozubý: (Pohľad akoby sa prvýkrát kúpal v teplej vode) Čo si na mňa otváraš ústa? Ja som Pán!

Janči: Aspoň tie vlasy!

Krivozubý: Máš nejaký problém? Včera si sťahoval cez Volkov Commander Karate Kitt! To ti odpočítam z vody! Zajtra nemáš teplú vodu!

Janči: Čo si normálny?

Krivozubý: Ja som úprimný! Ja, keď sa sprchujem, neumývam po sebe, aspoň šetrím teplú vodu.

Janči: Idem do obchodu, nemám na teba nervy!

Krivozubý: Nevieš rozdýchať moje argumenty! Idem mastiť bulancov!

Janči: Idem si kúpiť fľašu. Keď prídem, nech bude osprchovaná vaňa.

Krivozubý: Som dačo viac. On si bude karate kitt sťahovať!

Janči (vráti sa.): No, čo? Bol si už v kúpeľni?

Krivozubý: Pozerám Vtáky v tŕni! Choď sa vypchať!

Janči: Dobre...

Krivozubý: Som silný človek a asertívny! Nikto má nedá dole.

Deň škaredý:

Krivozubý: Janči, kde si? Treba mi raňajky!

Ticho

Krivozubý: Janči, tak čo, ešte stále nevieš rozdýchať ako som ti povedal, že si sťahovfal Karate Kitt?

Ticho

Krivozubý: Janči? Ta kde si? Zdochol si²?

Ticho

Krivozubý: Janči, už si sa dnes sprchoval? Ide ti studená voda.

Otvorí jeho izbu a tam list na rozlúčku.

Krivozubý: Nevedel rozdýchať, že som tu ja! Nemá na mňa, tak radšej odišiel. Zbabelec jeden³!

O mesiac:

Krivozubý: Ta čo mi nedvíha telefón?

O 20 rokov:

Krivozubý: Prečo ja vlastne nemám kamarátov? To mi určite každý závidí a nevie rozdýchať, že som úprimný.

Väčšina tzv. úprimných ľudí umiera opusteno a tí okolo nich sa tvária ako blízki Gregora Samsu⁴ na konci knihy.

1Ty nie si ani zlý chlapec, ani úprimný. Ty si len kus chuja. (Iné slovné spojenie na to neexistuje.)

2Nedivil by som sa, keby to bolo od smradu.

3Osobne sa domnievam, že dosť častý problém je, keď si podaktorí ľudia pletú zbabelosť s tým, že niekomu dojde trpezlivosť.

4Pre tých, čo nepochopili: Gregor Samsa je postava z Kafkovej Premeny. Premenil sa na hmyz. Jeho rodina bola šťastná, keď ten hmyz konečne prestal dýchať. (Myslím, že v niektorom preklade bolo aj: Ono to už konečne zdochlo.)