Hejtujme Vianoce! To bars dobre!

Drahi ľudze, ja už davno nepisal totim narečim. Ale mam kvôli tomu špecifické dôvody. Tím peršim je slovo, co mi objavil včera večar. Tomu slovu hutorime žrenie. Idze o jedzene. Toto, co pchace do pisku, kedz sce lačne. Druhim dôvodom je to, že je čas Kračúna, teda čas radosci, vešelosci. Neška idzem pisac članok o hejteroch Vianoc. Poslednu dobu, me z nich lapa triaška vof rici a už nebirujem. Ani tomu svatemu!

No, ľudze dobre:

Vimenujme sebe pejc najvecej nenavidiacich veci, co ľudzom vadia počas Vianoc.

1. Vianočne reklami su už vof obchodnich centroch dakedi od konca oktobra. To je strašne, ako nás šickich táto doba ničí!

Pozn. Aut.: Veru, mace absolutnu pravdu. Bo, to dajaki psichopat zos motorovou pilkou abo inou čvargou stoji po calom švece a chodzi za vama a hutori vam. „Pojdz neška do obchodného centra, inak umreš hroznou šmercou!“ Ja z vas lapim žoltu šmerc. Bo to nonstop mušice chodzic po sklepoch jak retardovani. Znace co, rucce fen do vodi a mišlice na to, jake su vianoce bars smutne a jak vam budze fajne! Kedz ne vam, ta mne hej.

2. „Kedz moj Paľko nedostane noví Ajfón, nebudze me mac rad!“ hutori macir kamaratkam o svojom bars veľkom utrpeni.

Pozn. Aut.: No, ti glupa haňa! Ja inak neznam čom su na švece tak glupe, pošahane ľudze. Bodaj bi žehličku zožreli. Perša vec: Nemam nič proci Apple. Nemam s nim absolutne žiadnu skúsenosť a nebudzem zo sebe hrac zariteho linuxáka, co nema rad nič ine, lem pisanie prikazov do konzoli. Ale ja neznam zos jakeho dôvodu prišli ľudze na to, že apple je dajaki simbol pre bohatich ľudzi.

Druha vec: ti glupa tepša! No, to je važne tragedia na úrovni dobi neolitickej! Najprv sebe rozmaznaš dzeci, abi ci dali pokoj a neotravovali tvoju neskutočne charizmaticku osobnosť, co je priťažlivá asi jak zoschnute droždie a potom vreščiš jak zbešneta, že ce nebudu mac radzi. Znaš co, ti chandžo? Kedz uvidziš vof zrkadle svoj obraz a ten še neroztrepe, zavolaj opravara, bo dakdzej chiba.

3. Kedz plne nakupne voziki su po obchodnich centrach a ľudze nakupuju šicko!

Pozn. Aut.: Mi, čechoslovaci (schvalne malim, hadam pochopice čom) mame taku bars dzivu vec. Kedz dakto ma veľo, mi mu mušime zavidzec a zo sebe robic chudakov. Už me nevitačajce, vi hovada božie! Naj sebe ľudze kupuju aj dzešec švine abo dvacec deka visočini. Šak to každeho osobna vec. No, tak nakupuju šicko. No a co? Plano vam? Vi už nemace, nad čim še rozčuľovac? Tak vežnice Krvave soneti a preložce ich do japončini!

4. Kedz vof televizore idu spravi o tom, jak dakto ma problem zos žlčinikom a ľudze, co maju infarkt, jedza mastne jedla! To bars strašne!

Pozn. Aut.: Matko svata! Inak, kedz dakto dostane infarkt, očividne nerieši, co za žrenie sebe do pisku nasipe. Šicke bohové na švece, spasce me! Šak, kedz je dakto pňak, ta to jeho chiba. A sluchajce me, vi ceľata! Kto vam kaže patrec na televizor a kukac na tote duchaplne spravi? Šak, kedz vás u toho lapa triaška do rici, ta vipnice tu gutu! Dojima ma inak toten altruizmus, jak še strachujece, keľo ľudzi podochne jak patkane, dam vam čislo učtu, takoj učka še zachovajce jak altruisci! Matko rošvic!

5. Co mam kupic svojim blizkim? Ja tak nemam rad Vianoce!

Pozn. Aut.: Ja bi mu kupil svinske lajno vof octe uvarene! To je najkrajši darček na švece. Pre živich i mrtvich bohov, to nemace ani kuščičko fantazie? Nemace ani kus rozumu vof totej krivej hlave? Kedz, neznace, co mace kupic svojim blizkim, asi ich nemace vobec absolutne radzi! Ta, co kebi sce vipili na ex liter ceplej borovički? Kedz na nich rucice obsah, to ich poteši!

Tak a teraz mi šicke napišce, že vi taki nesce! Že vam stači na Vianoce iba čerstvi sneh a pocit, že možece bic s milovanimi. Abo ešči dajaku inu mainstreamovu gebuzinu! (A hneď po tichto komentoch, pomažce šicke statusi, co sce davali na Facebook cali december.)

PS: Sledujce me i na facebooku, ľudze dobri!

Verní pomocníci (2/2)

4. Randenie

Randenie je príjemná časť života, keď sa človek predvádza, aby niekoho zaujal. Ide o to, že každý to máme inak. Sú situácie v živote, kedy sa cítime uvoľnene a zaujmeme toho druhého človeka niečím zvláštnym. Páčilo sa mi zopár stretnutí s dievčatami, kedy sme si vymenieňali knižky. Alebo úplná romantika je, keď dievčaťu čítate Oscara Wilda a neviete prekladať text. (Resp. keď si vymýšľate, čo tam je.) O to však nejde.

Sú situácie, kedy si človek s tým druhým sadne a kedy nie. Keďže táto doba. Vlastne nie, inak. Keďže ľudia v tejto dobe potrebujú výsledky, sú úplne mimo z toho slova, že rande. Rande je stretnutie dvoch alebo viacerých osôb. Isteže, je lepšie, keď sa vzťahy s ľuďmi utužujú a vývijajú. Ibaže veľa ľudí sa hrozne nudí a potrebuje sledovať ako sa vývijáju osudy druhých.

Poviem to úplne sprosto. Idem s nejakou babou von a pokiaľ sa s ňou nevyspím, tak som looser. (Inak, po pravde, nie je to bohvie čo. Ísť s niekým von a vyspať sa s ňou.)

Ja inak nechápem ako si niekto dovoľuje otvárať hubu ohľadom toho. Však každý tak nejak vie, čo má robiť. Isteže, idete von s niekým a chcete ho zaujať. Pokiaľ mu začnete rozprávať štipľavé príbehy zo svojej minulosti typu: „Moja bývalá mala taký výstrih ako ty a ja som sa vtedy olial pivom ako teraz.“ a tá dáma vám naleje obsah svojho žalúdka do ksichtu, nedivím sa. (Ibaže toto je už tak trošku surovosť, keď si potrebujete ukazovať niečo a súťažiť s tým druhým, kto má bujarejšiu minulosť.)

Ďalšia vec je to, že rande sa prakticky od obyčajného stretnutia nelíši. Teda je tam zopár iných vecí. Napríklad, že aspoň raz za čas si umyjete vlasy a oholíte sa. Potom však prídete do štádia, že prečo sa takto nesprávať a neobliekať aj pravidelne.

Randenie sme všetci zažili všelijaké. Bolo také, kedy sme šli domov zamilovaní po dušu, plní všetkého pekného. Isteže to bolo aj také, že sme prišli domov a mali sme si chuť naliať aspoň pol litra orechovice do gágora, lebo toto jedndoucho nebolo reálne, čo bolo.

Ono je to viacmenej také isté, ako keď chodíte nejaká skupina na pivo. Niekedy príde voľakto zaujímavý a časom sa stane vašim kamarátom. Inokedy príde niekto neskutočne protivný a začne vás urážať svojou existenciou. Typickým príkladom sú novodobí historici. Takí, ktorým magisterský titul je nič moc (lebo humanitná veda nie je veda a takisto je to len hranie sa na vysokoškolákov), ale keď v nejakom pofidernom plátku napíšu, že Ježiš Kristus a Rasputin spolu zastrelili Senecu, už o tom hovoria, že to je pravda. (Ale o tom inokedy, na to sa teším ako si na takej intelektuálnej masturbácii zgustnem.)

Vráťme sa ale k randeniu a k tým dobrodušným rečiam.

Situácia: Spoznal som skvelú babu a včera sme sa boli prejsť za mesto a spolu sme šli domov vlakom. Bolo to skvele, voňala po broskyniach a zaspala mi na ramene.

Prichádza ten, čo mi veľmi pomôže: No, veď jej zavolaj! Zavolaj jej a povedz, že si to s ňou chceš zopakovať! Čo ak ti ju preberie niekto druhý? Pamätaj, že okolo každej atraktívnej ženy sa točí obrovské množstvo chlapov!

Neviem, síce ktorú kapitolu Maxima E Matkina alebo iných sračiek (sorry, na toto iný termín slovenčina nemá a vulgárny byť veru nechcem) čítal dotyčný. Pre všetkých živých bohov na tomto svete, už sa ľudia spamätajte a prestaňte ma vytáčať! Ja neviem, kde vy všetci beriete ten názor, že žena je nejaká zver, ktorú treba loviť!

Však je to človek, citlivá bytosť, ktorá potrebuje to isté, čo vy. Objať, rozosmiať, pochopiť, usmerniť, chytiť za ruku (a to je jedna z najkrajších častí randenia) a podobne. Isteže, existujú takí ľudia, čo sú prelietaví. Ale to nebudem ani rozvádzať. Pokiaľ niekto poterbuje pozornosť a ešte od niekoho iného stále, takého človeka je mi úprimne ľúto. Ja som dosť kúzelná osobnosť a, aby som ja svoj čas a energiu míňal na nejakého zakomplexovaného truľa?

Inak, tieto bravúrne reči sú veľmi duchaplné. To len tomu, komu radíte, dávate najavo, že je úplný úbožiak a nemá na to, aby mal takú atraktívnu ženu. Viete, kde je celý problém? Vysvetlím po druhej situácii.

Situácia: Rande nedopadlo dobre. Jednoducho ste si nesadli.

On: No jak bolo?

Vy: Nič moc. Máme iné vlnové dĺžky!

Ok, napíšem to inak, nie tak ezotericky.

On: Ako bolo?

Vy: Nič moc. Jednoducho sme sa nemali o čom rozprávať.

On: To je tým, že si teoretik! A nevieš ako na ženy! Si neschopný a v živote si nič nezažil! Skús to ešte nejako napraviť.

Pre kristove rany! Ja vám niečo o tom Ježišovi poviem. Mne je vážne ľúto, že taký skvelý človek ako Ježiš Kristus sa nechal ukrižovať kvôli takýmto ľahtikárom. Vážne, keď si uvedomíme, čím všetkým si Ježiš prešiel a musel trpieť kvôli obmedzeným egocentrikom. Mne je ho vážne ľúto.

Preto všetci, ktorí máte podobné rady, skúste si tiež zatĺcť klince do ruky, pred tým ako budete mať tú neuveriteľnú túžbu niekomu pomáhať. Hádam chápate, čo svojou aktivitou dosiahnete. Myslíte si, že tomu človeku pomôžete? Áno! Vy si to naozaj myslíte! Gratulujem vám k obrovskej citlivosti. Zaslúžite si diplom „Empatik roka.“

Viete, čo je vždy zaujímavé? Poznáte pravdivé príbehy takého typu:

„Jój, ja som s ňou bol 4 roky, z toho ja som ju nikdy nemiloval! Už, keď som ju pred 5.timi rokmi spoznal, znenávidel som ju. Furt bola konfliktná, aj počas nášho vzťahu! Donútila ma, aby som jej spravil 3 deti a teraz ich mám vychovávať! Ja neznášam taký život.“

Ale keď príde na randenie, on je ten prvý, čo vám bude radiť, čo máte robiť! On je presne ten, ktorý vám bude hovoriť, že ste teoretici a, že zmýšľate romanticky alebo iné hovadiny.

Hádam netreba vysvetľovať, kde je problém. Ešte je tu jedna maličkosť: Všimli ste si, že títo ľudia nemajú kamarátov?

Záverom:

Milí, drahí pomocníci!

Veľmi vás prosím, aby ste ma svojou existenciou neurážali! Ja mám skutočných priateľoch a ľudí, ktorí ma naozaj niekam posúvajú. Ibaže vy to nie ste a nikdy nebudete. Pokiaľ potrebujem pomôcť, poviem to ľuďom, ktorí sú mi blízki a na ktorých mi záleží.

Ja za to nemôžem, že vy nemáte kamarátov a vaše ego ich ani nedovolí mať. Prosím vás, prestaňte mi zasahovať do života a practe sa odo mňa na míle ďaleko! Pokiaľ vás stretnem a budete mi radiť, ja vás poprihlasujem na kdejaké zoznamky, kde ľudia potrebujú vašu pomoc! Ak potrebujete byť žiadaní, ja vám tak umožním, ale mňa otravovať svojimi rečami nebudete.

Hádam všetci ľudia, čo ma poznajú, majú o mne mienku, že som dosť vyrovnaná osobnosť, ktorá objavila šťastie. Vzťahy, ktoré si budujem s ľuďmi sú na dosť vysokej úrovni. Vy, drahí, egocentrici, nebudete ma okradať o to šťastie, ktoré je okolo mňa.  

Verní pomocníci (1/2)

Dnes ráno som si uvedomil, že som už dlhšiu dobu nedával nič na papier. Po niekoľkých skúsenostiach som sa rozhodol, že o tom napíšem blog. Témou dnešného blogu bude to jediné a pravé! Nápomocní priatelia! Alebo inak, ľudia, ktorí musia pomáhať druhým a poskytujú obdivuhodné stanovisko pri pomoci.

Ešte predtým by som rád poznamenal, že som človek, ktorý si váži svojich priateľov. Veľmi si cením a obdivujem ľudí, ktorí vo mne našli to skutočné ja a aj vďaka ich nakopnutiu som tam, kde som. (To len pre prípad, žeby nejaký obdivuhodný samaritán mi nepísal pod článok niečo v zmysle: Hej! A ty si nevážiš ľudí!)

Všetci poznáte situáciu, keď stretnete nejakého obdivuhodného altruistu. Čo to vlastne je altruizmus? (Mimochodom, čítali ste Čingiza Aitmatova? Tam sa to dozviete.) Ale v skratke: Podľa Biblie Ježiš Kristus sa šiel ukrižovať za naše hriechy. Inými slovami, on trpel za nás a obetoval sa preto, aby sme sa my dostali do raja. Podobne to je aj v knihe od vyššie uvedeného autora. Volá sa to Popravisko a tam sa vlčia matka obetuje pre svoje deti. To je altruizmus v tom normálnom význame. Podobne je to aj v literatúre. Isteže poznáte príbeh o Berenovi a Lúthien. Tam by sme mohli hovoriť o altruizme v tom význame, že kvôli láske spravili to, čo spravili. (Viac ani netreba hovoriť.)

Ibaže podaktorí ľudia zobrali interpretáciu veľmi zaujímavým spôsobom. Pre niektorých ľudí je obrovské množstvo informácii takým informačným šumom, že by si mohli pred intepretáciou hodiť fen do vane a až potom začať interpretovať text.

Altruizmus v spoločnosti vytvára akési hrdinstvo. V istom kontexte je to aj pravda. Nebol Ježiš hrdina? Nebola Lúthien, že sa vzdala nesmrteľnosti, hrdinka? Mohli by sme pokračovať donekonečna. Jednoducho v našich očiach sú to ľudia, ktorí sú pre nás hrdinovia a rozprávame o nich v pozitívnom aspekte.

Potom prichádza do spoločnosti niečo iné. Hoci, to neprichádza, ono to tu už je stáročia. Prichádza voľačo egocentrické s mierou imbecility. Niekto, kto chce byť v očiach druhých ľudí ako Ježiš Kristus a mať tie „zásluhy“. Niečo v zmysle: „Poznáš Feria? Ta on je taký dobrý človek! On mi zmenil život a ja som mu taký vďačný.“ (Tí chytrí z vás asi začínate chápať na čo narážam.)

A dostávame sa k fenoménu obrovských poradcov pre všetko. Ešte predtým ako tieto legendy života budem analyzovať, mám chuť položiť otázku na úrovni reflexie. Všimli ste si, že všetci radcovia a pomáhači života zväčša mali problémy vo svojom živote? Iným radiť áno, ale poriešiť si vlastné veci nie. (Inak táto veta je tak mainstreamová, že ju ani nebudem ďalej rozvádzať.)

Navrhujem vytvoriť zopár spoločenských aktivít, kde vstupujú títo anjeli života. Títo astrálni hrdinovia, komunikujúc anjelským jazykom, sa vyskytujú asi všade. Napíšem len zopár, ktoré mi napadajú.

1. Večer sme boli na pive a trochu som prišiel domov po štyroch.

Isteže to poznáme všetci. Ideme vonku, zakecáme sa a prídeme domov trochu v inom stave ako sme predpokladali. Ľahneme si do postele a potom zvuk budíku pripomína zbíjačku. Pocit suchej huby asi ako chlpi vof gambe, bolí nás hlava a všetky zvuky sú pre nás také nádherné asi ako Vilo Rozboril, keď spieva vianočnú koledu.

Prichádza nám rada! Veľmi cenná! Navrhujem si to vycapiť na chladničku a nosiť ju v peňaženke vedľa svojich milovaných.

Rada: Vezmi si tabletku! Vypi 40 litrov vody! Kyslé uhorky aspoň 3 fľašky a nezabudni sa dobre vyspať! V izbe si vyvetraj a čo ja viem čo. (Napríklad zaspávaj pri predstave s nuru masážou ako ju na tebe praktikuje Rasputin.)

Trošku to aplikujem na seba:

Hádam viem, čo mám robiť, keď sa večer opijem a druhý deň mi je zle. A inak nechápem prečo sa vtedy ku mne títo mudrci postavia v zmysle: „Ty neschopný ľahtikár! Bezo mňa by si nebol na tomto svete spasený! Počkaj, nič nerob, idem ti pomôcť!“ (Vrelá vďaka!)

Efekt takýchto rad je zväčša kontraproduktívny. Ja skutočne verím tomu, že tí ľudia to myslia v dobrom. Tým horšie. Ibaže prísť za človekom. „Počuj, včera si sa opil! Urob toto a bude ti lepšie!“ To je to najhoršie, čo môžete urobiť. Prečo? No pretože, aj keby tie rady pomohli, psychicky je väčšinou ten človek totálne mimo.

2. pracovné pohovory, hľadanie si práce

Človek si hľadá prácu pre nejaké dôvody. Behá po pohovoroch a nejako ešte nič nevyšlo. Sám je z toho dotyčný dosť nešťastný a potom príde čarovná rada.

„To nie je možné! Ty si toľko pohovorov absolvoval a ešte nič nevyšlo! Musíme sa čo najskôr stretnúť. Ja sa budem hrať na HR a ty budeš uchádzač!“

Blahoželám, mám chuť napísať do akadémie Markíza de Sadé a potriasť vám rukou s absolvenstkým diplomom.

Hádam netreba vysvetľovať to, že občas držať hubu je to najlepšie, čo môžete spraviť.

Pretože opäť tomu človeku dávate najavo, že je úplne neschopný a, že bez vašej pomoci nemá šancu uspieť! Inak, viete, k čomu vaše šľachetné rady vedú? Ten človek prestane hľadať prácu, lebo má pocit, že je úplný looser. (Gratulujem vám, pokračujte v činnosti a potom, keď sa začnete diviť, prečo nemáte kamarátov, pohľadajte si na interente skratku STFU.)

3. Informačné technológie.

Človek si nevie s niečím rady a prichádza rada nad zlato.

On: No, čo nové?

Vy: Nič.

On: Jak to, že nič? Práca, žena, bývanie?

Vy: V práci prechádzame na postgresql, tak sa s tým učím pracovať. Akurát sa učím ako vytvárať užívateľa a nastavovať mu práva!

On: Googli! Ja som programátor! To ide mimo mňa! Ale Google mi pomohol už toľkokrát v živote! Napríklad pri tom ako sa robia podmienky!

Vážne? To naozaj, keď si nie som istý, mám použiť Google? Fakt tam niečo nájdem? No, kto by to bol povedal. Ja som mal na vysokej škole informačnú analýzu, dokonca mám z nej štátnu skúšku a ešte k tomu som aj absolvent v odbore, ktorý sa venuje vyhľadávaním a spracovávaním informácii. To, že treba Googliť, som nespozoroval za celý čas svojho štúdia! Vďaka ti človeče za cenné podklady pre úžasné vzdelávacie aktivity!

Raz som napísal na jeden pracovný server mv /etc/ /dev/null. Keď som to reštartoval, ono to z nejakého dôvodu nešlo. Prišiel za mnou guru informatiky a začal mi rozprávať, že si mám nainštalovať ovladač na grafickú kartu! Vraj to pre to nejde! Veru, vrelá vďaka!

Istanbul, part II