Izra

Znace, co najhorši na živoce? Ta ja vam povim. Ne, paľenka, bo to fajne. Ale najhoršie na živoce su glupe a ešči zakerne šviňe. Take, co rozum im nikda nebul pridzeleni a ešči k tomu, i rucali tote dreva, jak še tomu hutori, polena pod nohi, abi sce spadli, zdehli a oni vas okradnu i o gače. A povim vam, že tota povesc budze o takim človeku.

Nesce glupe, taže vam netreba hutoric nič o Samovi a totej jeho riši. Ale vof skratke. Kedisi davno žili na švece ľudze. Ale to nebuli take ľudze, jak neška. Oni buli inakše, bo nemali bagandže, ale chodzeli na boso. Bars šumne ženi žili vof tom čase, bo praveka žena je šumna dračica. Povim vam, že zos totej ani oblečene nebulo dluho strhavac. A potom še dzifčata začali oblikac a co še nestalo? No, začala civilizacia. Normalne, ľudze bešedovali spolu, lovili zver a budovali dajake spoločenstva. A vecka z toho vznikali i riše. Jedna z nich bula Samova riša. Bars dobra riša, šicke še tam mali dobre.

Ale ne šicke ľudze na švece boli favoritmi totej riši. Avari buli napriklad proci tomu. I jedno dzifče od nich še presťahovalo na vichod slovenska. Skratka a dobre, ľudze dobri, ona znala, že tam ju čaka dobrodružstvo. Hutoreli jej Izra.

Izra nebula bars dobra. Ona bola i dakus ľompa, i kus pospletana, i vlasi sebe trhala. Bola glupa jak tago. Ona znace co chcela porobic? Ona mislela, že kedz ruci kladivo do jedzena, šicke dostanu magiu. Ale co še nestalo? Znace, co? Neznace. Oni šicke zdehli, bo uznajce, kladivo ne bars dobre straviteľne.

Znace co? Izra vladla bars plano. Ľudze še nemali bohznajak dobre. Nedavala im veľo, bo šicko sebe sanovala. Skučkarka jedna. Ľudzom kazala naj žeru pomije, ale sama sebe dopriala jahňacinu, klobasi, fajne mlieko i das pejc kila komperoch. Znace, co to kompere? To bandurki.

Ľudze nebuli spokojne a plakali od hladu a inich veci. A prosili šicke svate, naj Izra už zdehne. A co še stalo? Izru lapil napad.

„Ľudze, sluchajce me, vi dzive hurki! Šak tam pri vas soľ vidzim. Neže budzece solic jedzene, zos totej soli mi postavice veľki slani hrad. Bo, kedz ne, ta vas rucim do jarku.“

A tak ľudze šli do totej slanej hori a kopali a kopali. Postavili jej hrad a ona bula šťastna. Škareda bula jak cesta do roboti, ale mala mocni hrad.

Ibaže jedneho dňa došol k tomu hradu isti samski kupec. Hutoreli mu Samo. Samo, bars dzivi chlop. Prišol zos calu armadu a chcel audienciu u Izri.

Izra bula natrimana a dumala, že to on na vohľadi došol. Priala ho srdečne, i vizleknuc ho chcela, ale ta on ne glupi.

„Co chlope? Co bi ši rad? Znaš, ti šumni a ja ci dam, co budze tvoje šerco dumac.“ hutorela mu.

„Netoč še kolo toho stola jak dajaka ľompa! Tu šec a sluchaj me! Čom ši plana na totich ľudzi? Co ci urobeli? Zožreli ci oca abo mac?“ pital še laskavo Samo.

„Ta oni musia znac, kto kraľovna a kto dakto ini.“ hanebne sebe strčila čungu na scehno.

„Ta to tak ne. Ľudze ne na švece, abi sluchali tote tvoje vistrelki.“ a dumal, že jej ruci do pisku zopar slin, ale vecka sebe povedzel, že to škoda totich šlinoch.

„Ale kedz ja mam šicko, co možem mac. I tebe si ziskam. Šak bizomne si prišol, abi ši me o ruku požiadal.“ hutorel.

„A ti co ši šalena? Co dumaš, že ma guta ulapela?“ chital sebe hlavu Samo.

„Ale šak ja šumne dzifče. Krajšia odo mňa ňit.“ hutorela Izra.

„Hej, bars nadherna ši. Len vecka neznam, čom me napina.“ hutorel Samo.

Izra še rozrumazgala, jak kebi jej dakto cez piski strelil. Znala, že Samo budze mušic zdehnuc. Bo, kedz ho nemože mac ona, nebudz nikdo. I rozhodla še, že ho v noci prepadne. Vžala škorpiona do podväzkoch a išla na lov. Ibaže Samo nebul glupi, rozkazal vojsku, naj vidumu, co robic.

A jeden chlop povedzel totu vetu.

„Bodaj bi totu soľ Maria skarala.“

Izra ešči ani nevišla zos škorpionom z hradu a hrad še premenil na jazierko a po Izre ostalo už len meno. Ta, kedi še tam idzeme okupac?

Ako zbaliť chlapa!

Drahé dámy, pozdvihnite svoje oči a vrhnite sa na tento pútavý a veľmi poučný článok. Dozviete sa v ňom ako získať srdce muža. Veruže, pokiaľ použijete navrhované techniky, srdce každého muža bude robiť bum, bum. Alebo aj tsum, tsum. Poďakovať mi môžete tým, že mi zaplatíte lístok na premiéru  tohtoročného veľkého filmu. V tom filme bude vystupovať moja princezna a volá sa Godzilla. Poprosím, keď som taký skromný, nech to bude v rumunčine.

Návod ako si získať srdce i telo muža, popisujem na základe vypracovanej štúdie "Som praktik, lebo posielam kamarátov do bordelu!" (autora pre jeho neuveriteľnú skromnosť žiaľ musím vynechať.)

1. Buďte tajomná

Ako píšu samé legendy vzťahovej literatúry, napríklad Otčim O. Otcov, majú pravdu. Jednoducho, musíte byť tajomná. Nehovoriť mu ani slovo o sebe. My chlapi, sme hrozné holoty. Nejdeme na rande preto, aby sme spoznali ženu. Viete, keď sa povie rande, to je spôsobené tým, že je vysoký dátum pred výplatou a potrebujeme, aby za nás niekto zaplatil pivo. Keďže pri tom pive sa treba o niečom baviť a Linux nie je najvhodnejšia téma, chlap začne rozprávať o svojich radostiach života. V takú dobu ho počúvajte. Najmä, keď vám hovorí o tom, že písal básničku ako zvracal staré mäso, šišky s džemom a výdatný koks z Crosu. Keď sa vás na niečo spýta, nehovorte nič. Nemôžete mu vyzradiť hneď všetko, pretože tajomstvo je pre chlapov hrozne dôležité. Takže stále mu dávajte najavo aká ste nezaujímavá, že vlastne nežijete život, lebo vás unieslo UFO do Zanzibaru, kde nie je interent ani telefónna sieť. Uvidíte, že zažijete nečakané.

2. Bývalí frajeri, aby žiarlil

Predstavte si situáciu. Idete po park a ten chlap sa vás stále dotýka a jeho prsty sa dotknú vašej ruky. V tomto prípade sa zachovjate ako žena zo štúdie mocného praktika. Skrátka a dobre, keď k tomu dôjde, usmejte sa na neho ako zubatá a rieknite sladkým hlasom. " Mám sa stretnúť so svojim bývalým o piatej pri Tescu. Myslíš, že červená spodná bielizeň sa bude hodiť?" V tom čase sa v chlapskom srdci začne diať obrovská revolúcia. Je váš, v tom čase ste spravili krok, že budete spolu chodiť. Nebojte, keď vám ten chlap občas po tom čine rozmláti ústa, nič si z toho nerobte. On len trénuje a skúša sa zmeniť a zlepšiť.

3. Stalking nie je o sledovaní, len ste príliš zvedavá

Poviem vám veľkú pravdu. Žiarlivosť je krásna vec. Niet nič krajšie pre človeka, ako keď príde rozbitý na mraky z práce domov. Sadne si do gauču, oprie sa a vypije si poriadny dúšok čaju. V tom čase už k dokonalému šťastiu chýba len jediné. " Akej ľompe to zas píšeš?" A potom mu kontrolovať telefón, či stihol vymazať smsky s opačným pohlavím! Verte mi, to je hotová sexuálna predohra! Vďaka sociálnym sieťam a social hackingu, internet nám dodáva krásnu vlastnosť. Stalkujte! Už od prvého rande pýtajte od neho heslá na facebook, twitter a všetko ostanté. Staňte sa jeho priateľom na foursquare a keď sa hocikde checkne, píšte mu. Napríklad situácia. Piatok večer a stretne sa asi päť chalanov. Všetci sa checknu, že sú U Ďurka. Vy nebuďte bzdocha, napíšte rovno na foursquare tomu svojmu objektu záujmu: " Prekvapko." A prídite tam! Medzi nami, už od mala som chcel, aby žena môjho srdca prišla do Ďurka a šla tam so mnou na WC! Ktorý chlap by nechcel, aby tá žena o ňom všetko vedela?

4. Hrať sa na dôležitú

Počúvajte ma dobre vy čarovné bytosti! Buďte mrcha, sviňa, hétera a lady of the swamp. Spoznáte sa s nejakým šarmatným mládencom, povedzme so Sivkom-Burkom. Párkrát sa stretente a fakt je to pekné a iskrí to medzi vami. Viete, čo robiť? Ja áno! No, dajte mu najavo, že nie je dôležitý! Skrátka a dobre, po takom niečom, začnite mu hovoriť ako na neho nemáte čas. Že vraj toho máte veľa, vonku prší, svieti slnk. Bojíte sa toho, že mravce urobia revolúciu a zožerú vám diplomovú prácu. Takisto, že sa s ním nestretnete, bo to nie je vedľa žltého metra alebo, že frajer  stalkuje vášho nového kamaráta. Uvidíte, aký budete mať úspech!

5. Chlapom ide len o jedno

Prídite na rande oblečená veľmi stroho. Skrátka a dobre, také plavky alebo tričko s obrovským výstrihom. Alebo vo veľmi úzkej sukni. A keď sa k vám priblíži, pohladkajte ho po stehne a povedzte mu, že chlapom ide iba o jedno. Potom si vezmite tašku a ujdite! Bude vás milovať.


Prosím, kontaktujte ma, pokiaľ budete mať úspech! Je veľmi dôležité zaujímať sa o vaše šťastie! Ach, ja som taký altruista.

Rady na zbalenie ženy

Moje srdce sa naplnilo čímsi tajomným, voňavým a láskavým. Dokázal som to! Ja som to naozaj dokázal! V mojej hrudi zazneli hlasy opery vo svojom prednese sovietským mohutným hurá! Ja som prišiel na to ako baliť ženy! Už mi žiadna neodolá a som lámač ženských sŕdc! Som taký spokojný, že neviem ako mi je dobre. Mládenci, šarvanci a chlapčiská! Dôverujte mi, lebo týchto 5 bodov zaručene zaberá! Posadajte si, zahoďte The Secret (tam sú aj tak hovadiny) a dôverujte mojim slovám! Ako na ženy?

1. Skúste ju zaujať!

Čo teda robiť? Ako postupovať? Povedzme, že je pri vás žena, ktorá do vášho srdca vštiepila lásku. Hrozne ju chcete a čo urobiť? Áno, prvý krok je ju zaujať. Skrátka a dobre, musíte urobiť niečo, aby si vás všimla. I preto, vyjdite na poschodový blok s práčkou a šmarte ju dole! Povedzme, že sa vám páči Fatima. Prídite k nej, šmarte jej úsmev do gamby a povedzte jej, nech počká na prekvapenie. Potom sa vyšplháte hore na strechu obrovského poschodového baráku. Vezmite do rúk centrofixku a napíšte na práčku slová nehy, úcty a kultúry. Skrátka a dobre, napíšte tieto slová odvahy. „Fatima, pre teba! Odo mňa!“ A hoďte tento architektonický zázrak dole. (Rada pre pokročilých, skúste trafiť inde ako ona stojí.) Však ktorá žena by nepocítila to kúzlo lásky, keby vedľa nej spadla práčka z ôsmeho poschodia? A ešte k tomu váš rukopis?

2. Rozosmievajte ju!

Nie je krajšie na chlapovi ako, keď vie ženu rozosmiať? Lež ako? Otázka, ktorá si pýta odpovede od samotnej Kamasútry! Existuje obrovské množstvo spôsobov rozosmiatia! Najdôlejžitejšia technika v rozosmievaní je zmysel pre humor. Ak máte zmysel pre humor, vyhrali ste! (3:2 po nájazdoch.) Ak nemáte zmysel pre humor, choďte si kúpiť do obchodu fľašku vychladeného jabčáku a zapite tým žihľavový list.

Rozosmiať ženu je hrozne veľké umenie. Poviem vám ako to urobiť! Vezmite ženu na večeru do romantického prostredia. (WC zariadenie u Ďurka.) Počúvajte hudbu lásky, zapáľte sviečku a nechávajte sa ovievať vôňou jej vlasov. Cítite to? Potom vám donesú polievku a druhé jedlo. Vtedy to príde! Začnite hlasno mľaskať ako nejaké divé prasa. To je zaručený postup ako ju rozosmiať. Ktorú ženu by neroznežnilo a nerozosmialo, keby večerala U Ďurka a počula vaše telesné prejavy a la Vrešťan bambusový.

3. Rozmáznavajte ju!

Žiadna žena nemá rada kvety! Chápete to? Kvety aj tak smrdia po kyanide a už sa ani nehodia. Dnešné ženy podľa výskumu „Však mi poraďte“ potrebujú reálne veci. Skrátka a dobre, dohodnite si s ňou rande niekde v železiarstve, v zelovoci, pri tescu, v náraďovni, u otca v garáži. Pred rande si zoberte svoj ruksak. Doň vložíte nejakú šmakotu. Napríklad rozmrazovač, motorový olej, uhlie na zimu, nemŕznucu zmes (na sex s citrónovou príchuťou), dláto, kliešte, metlu, imbusáky a tak. Skrátka a dobre, nie je krajšia radosť pre ženu ako, keď sa stretnete pred železiarstvom a namiesto pusy jej podáte motorový olej so slovami. „Kiežby si voňala ako toto!“ Ktorá by odolala?

4. Počúvajte ju!

Veľmi veľa žien sa sťažuje na to, že chlapi sú hnusné svine majúc len obrovskú túžbu po slove koitus. Ževraj nechcú ženy počúvať! A vy preto musíte nad nimi vyhrať! Budete počúvať všetko, nielen ženu. Musíte počúvať všetko okolo! Napríklad.

Predstavte si, že dáma vášho srdca sa vám zdôveruje s osobnými a citlivými vecami. Vy namiesto toho, aby ste ju objali, poskytli jej dôveru, musíte zariadiť iné veci. Skrátka a dobre, povedzme, že sa rozplače, lebo ja neviem, v detstve boli k nej zlí a chce, aby ste ju brali takú, aká je, urobte následovné. Začnite slovami: „Čo na mňa tak kukáš ty múmia! Ja som ťa nepočúval, lebo počúvam zvuky prírody a chránim ťa! Čo ak by prišla morská hydra a zožrala ťa? Toto by si chcela?“ Ona sa vám vrhne do náručia, lebo ju okrem toho, že počúvate, aj chránite.

5. Chráňte ju!

Kvôli žene sa nebojte investovať čas, priestor a peniaze na nejakú pištoľ, nožík alebo granát. Ak nabudúce pôjdete na rande, siahnite po mačete. Potom, keď pôjdete vonku a ona sa bude chcieť maznať, vezmite iniciatívu do svojej mačety! Vytiahnite ju z pošvy a začnite kántriť mravcov! To funguje!

Toľko teda pre vás a nezabudnite byť sami sebou! Teda, mačetovo- práčkoví rytieri!

Mash

Adamové rebrá, Dearbornská železničná stanica v Chicagu, martini, čo chutí ako rozmrazovač. Zobákový guláš, chlap, čo si vezme ružové papuče a chce odletieť do štátov a každému pripomína veľkého chlpatého vtáka. Alebo, keď sa poleje benzínom a chce sa zapáli. Isteže, zjedenie džípu bolo čarovné, ba až ukazovalo to každému šialenú ľudkosť. Hrali poker, operovali a jedli dobroty v jedálni. Hlavne pečienku a ryby, z ktorých malo Sokolie oko neodolateľný pôžitok. Asi netreba pripomínať, že nasledujúce riadky budú venované seriálu MASH. A vlastne ani nie seriálu.

Mash je seriál, s ktorým som rástol. Pozeral som ho od mala, dospieval pri ňom a učil sa pri ňom na štátnice. Ten seriál mi dokázal priniesť veľmi veľa humoru, ľudkosti a kopec dobrého. Vždy som tam nachádzal niečo nové, v súvislosti od toho, v akom som bol štádiu vzdelania. Takisto som sa naučil niečo nové. Napríklad, že George Washington mal drevené zuby a jeho Marta musela mať ústa plné triesok. Ach, ti revoluční romantici.

Začiatkom roku ma prekvapil mail z kosmasu. Vyšla kniha, ktorú napísal Richard Hooker. „Mash, aneb jak to bylo doopravdy.“ Moja zvedavosť o hrdinoch, z ktorých sa vytvorili moji generační priatelia, sa zväčšovala.

Začal som to hltať a hneď od chvíle ako sa spoznajú dvaja neznámi, Hawkeye a Duke. A tým začína príbeh Sokolieho oka a ďalších ľudí. Obaja prídu do Mashu, kde stretnú svojho veliteľa. Ten ich srdečne privíta a vy si po jeho prvých slovách poviete, „Bože, veď ten Henry je úplný McLean Stevenson!“

Henry je úplne taký istý ako v seriáli, má také svoje typické správanie, párkrát má pocit, že dostane z tých obyvateľov Swampu infarkt myokardu. Veru i ten Swamp (alebo močiar, bažina) je taký istý ako v seriáli.

Časom sa do Mashu pripojí hrudný chirurg, ktorého Hawkeye pozná ešte z Bostonu. Hádam netreba opisovať ako vznikla jeho legednárna prezývka Trapper. John Mcintyre časom v knihe povie, že vo svojom príbehu (ako vznikol z neho Trapper) by to rád vyskúšal aj v lietadle a láka ho to vyskúsať keď si spraví prechádzku Tokiom v ich dopravnom prostriedku s názovom rikša.

Hawkeye mi v knihe prišiel ešte oveľa sympatickejší. Blázon, s ktorým si človek užije. Ale podobne ako Alan Alda, vie vypočuť, podporiť, pochopiť. Keď sa tam časom pripoja reči o sexe, že kto to na tú dámu skúsi, Hawkeye sa usmeje a skromne podotkne, „Vieš, ja som radšej na tú teóriu...“

Čo sa týka Hawkeyeho, musím pripustiť, že nikoho iného ako Alana Aldu som si v tej knihe nevedel predstaviť. Hoc, samotný Alan Alda píše vo svojej knihe, že nikdy nechcel byť ako Hawkeye a ani sa veľmi nechcel zosobniť s ním, aby to neublížilo postave.

Alan Alda počas seriálu nosil topánky, ktoré nosil pred ním skutočne nejaký vojak. (Neviem, či práve z kórejskej vojny, ale je to pokojne možné. To, že sa Mash nenatáčal v Kórei, to asi ani netreba uvádzať.) Keď si obul topánky, zacítil, aké to je byť vojakom a skutočne to isté pociťoval aj pri natáčaniu seriálu. Ale nikdy sa s postavou Hawkeye nestotožnil. Ja sám za seba musím povedať, že nikde inde a nikto iný mi nebol tak blízkou postavou v literatúre ako je práve Hookerov Hawkeye.

Hooker narozdiel od seriálu dáva oveľa viac Trapperovi ako Hawkeyemu. Trapper je šéfchirurg, vie toho viac a je na neho oveľa väčší spoľah. Takisto Hawkeye je tak trochu hanblivý chlapec, ktorého ženy až tak neťahajú na rozdiel od seriálu.

Hawkeye, Trapper a Duke je skupina chirurgov, ktorú si obľúbili ostatní. Všetci sa na nich spoľahli a mali ich radi. Až na jednu postavu. Nemusím pripomínať, kto to bol, však nie? (Ale oproti seriálu, bol v knihe veľmi krátko.)

Margaret bola presne taká istá ako v začiatkoch seriálu, narodená pre armádu a dosť zhnusená z toho, čo skupina chirurgov robí a hlavne ako si cenia americkú armádu, ktorá im zabezpečila toľko radosti.

Čo Radar? V knihe sa objaví párkrát a Hooker mu nedal toľko priestoru sa vyvinúť ako v seriáli. Ibaže tu to je aj pochopiteľné, Gary Burghoff spravil Radara podľa seba. To on mu vymyslel, že všetko lepšie počuje, lebo má problémy so zrakom a horšie vidí. On vymslel všetky tie jeho zvieratká a staranie sa o ne.

Čo ostané postavy? Ťažko povedať, ktoré postavy mi v knihe chýbali. Pri niektorých postavách som očakával, že tam nebudú. Podaktorí mi hrozne chýbali a viacmenej som čakal celú knihu, že ma Hooker presvedčí. Hovorím o Zoltánovi, ktorý venčil ťavu, jedol šrúbky a zapíjal to benzínom. Skvelý chlap, ten Max.

Mash je pre mňa obrovskou psychoterapiou a pokiaľ by som ešte niekedy niečo chcel mať s biblioterapiou, knihu by som rozhodne odporúčil ďalším. Keď som pozerával Mash, túžil som po tom, čítať si o tých hrdinoch. Jednoducho, čítať si knižne ten seriál. To, keď človek nevidí prostredie a všetko si vytvára. Pochopiteľne, že je to nereálne, ale táto kniha mi ukázala aspoň pôvod a hĺbku mojich milovaných lekárov z Mashu.

Keďže to vyšlo koncom roka, nemal by byť problém zohnať ju po kníhkupectvách. Jednoducho napíšete do google 9788087814000 a objednať si.

Zdroj obrázku: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/161/l161085.jpg 

Orol vof Prešporku

Ľudze, sluchajce me. Polistujme jednu šumnu knižku, vežnice do ruki LOTRa a co tam najdzece? No okrem inich veci, je tam i armáda, co ma zachranic ľudzi, kedz im budze plano. Znace, co dumam, ne? Toti, co zos podsvetia pridu a zarežu tote švine, co ich Sauron i Saruman postavili. Na Slovensku mame tiž daco podobne. Vlastne totich povesťoch vecej, ale ja vam neška pohutorim o orlovi, co zachranil Prešporok.

Dakedi davno bul Prešporok bars neščesnim mestom. Čom? Ta bo plano ľudzom bulo. Mohli za to Tatari. Tatari buli strašne ľudze. Oni nerobili nič, len každeho zabili abo zožreli. Sluchajce, to ne normalne zabijali ľudzi jak civilizovane ľudze. Oni mali na to vlastne metodi. Išli po valale, vžali dajake dzifče, chlopa, zarezali ho a ruceli hlavu do koša. Nemali žadne šerco a ich kref bula čarna. Ich mišlienki, ta to jak jed na patkane. A jak išli po totim našim Slovensku, došli až do Prešporka. A tam tiž; zabijali ľudzi, mački, patkane, šicko. Buc to zabili abo zožreli jak ja pašteku Majku.

Ľudze vof Prešporku nešťastne buli. Rumazgali, plakali, jačali, buli na dne. Ci pana, ta to nikda v živoce ľudskim nebula Bratislava na tom tak smutno jak vtedi. Ci beka, to daco strašne. Normalne, ja vtedy nežil, ale jak na to spominam, idzem sebe naliac das pejc litre rumu.

Vof Prešporku vtedi bul veľki hlad, ľudze zdehiňali, nebul to šumni pohľad. Ale vof každim valale je i šikovni mladenec. Neznam jak še volal, ale šicke ho mali radi. Kolo Dunaja bula do mesta kedisi taka tajna cesta. A zos totej cesti on nosil ľudzom ribi, bo on ribar bul. Normalne mal sieťku a tu rucal do vodi a ťahal ribi. Fajnotka.

Tatari ho lapeli, bo im to bulo čudne. Raz ho sledovali a lapeli ho, zviazali ho a on im mušel šicko povedzic. A tak prišli a dumali, co zrobic. Chceli, abi ľudze umarli a už nikda nedostali jedzene. I preto začali rucac šmerdzace veci do vordi, abi ľudze pokapali, zdehli a hlavne, abi už buli ciho.

Ale vof poslednej chvili lecel ku nim orol a Tatari patreli jak prikovane. „Co to za gutu robice vi pomije! Idzce stadzi do rici, bo vam ukažem! Neznace, kto ja? Ochabce moje slovenske dzeci! Furt im budzem pomahac, kedz budu vof nudzi. “ hutorel orol.

Tatari už neprišli, bo še bali. Taže ponaučenie: Nelejce do vodi jed na patkane, bo budze plano!

Čom čerti neidu nikda do Spiša

Spišaci, ta to bars šumni narod i kedz kus durni. Oni taki spravňaci, ne gluptaci abo dajaki pňaci. Maju bars šumne dzifčata, i tota ich palenka, najlepša hadam na švece. Maju i šumni hrad, dze še odohrala povesť, co vam ja pobešedujem. Sluchajce.

Raz na Spišskim hradze bival jeden chlop. On bars dzivi bul, mal ovce i psa a takisto i havrana. Bul dobri k ostatnim. Ľudze za nim radzi chodzeli, bo tam im bulo šumne. On zbieral bilinki, korenie a šicke dobroti lesa. I slivki palil, kedz ľudze smutni buli. I čaju im navaril, kedz ich prieduški boleli. Povedzeli bi sme, že to bul dobri chlop, mal šerco na pravim misce, ne vof gačoch.

A on sebe žil na zrucanine Spišackeho hradu a bafkal fajku. Občas i dajake bororo bulo, občas i oheň založil, občas i na omšu do koscela zašol. Ľudze ho mali tiž radzi. Na jar košil travu, vof lece pasol ovečki a na jeseň zbieral jabluka. A vof žime, vof žime sebe čital knižki, kuril drevom zos lesa a tak.

I raz vof žime, zapalil švičku. Išol popatrec po hradze, co tam ostalo. Zrucanini hradu maju vof sebe veľo pokladov. I popatrel a našol. Truhlica tam bula, ale ta vipatrala jak po vibuchu. Taka zaprašena, že ci pana. Normalne, až piski mal čarne, kedz ju otviral. Ale nakoniec ju otvoril a tam buli dajake knižki.

Popatrel do toho a tam šumne veci, daco dluhe a veľke. To sebe vžal do chiži a tam išol čitac. I tak čital a čital a oheň vof peci zhasol. Co to za guta? Ja neznam, mislel sebe. I zapalel zaš oheň a čital dalej, bars napinave to mušelo buc.

O polnoci mu dakto zaklopal na dvere. „Vonka žimno, ľudze bizomne zdihaju, ta ki guta to vof dveroch?“ hutorel sebe. Ale ta pošol, bo bul dobri kresťan. Vichovani a ne taki, co bi ochabel dakoho vof žime, naj zdehne.

Otvira dzvere a tam dajaki chlop. Vipatral bars šumne, na hajnika až bars dobre oblečeni. Abi sce znali a nebuli glupe. Vof tom čase okolo Spišskeho hradu nebula cesta, ale bulo tam poľo i stromiki. Vof tom leše bivalo bars veľo dzivich šviňoch. Dzive švine ne su plane tvori, ale ta maju slabe nervi. Znace, dziva šviňa, to bars dobri spoločnik vof karčme. Ale skusce jej daco planoho povedzic.

Chlop zažmurkal a pita še, či nemože isc k nemu na noc zdihac. Stari chlop ho puščil, šak čom bi ne. Jak sebe šednul do kresla, zos rici mu trčalo daco chlupate. Psovi še to bars pačilo a začal to kusac jak dajaku tlačenku abo inu šmakotu. Ale hajnik šedzel vof krešle jak prikovani. Ale ovčiar stari nebul glupi! Šak to čort! Normalne, ďabel zos pekla.

„Znaš, čom som tu? Idzem ce vžac do pekla!“ hutorel mu ako milenci po peršej noci.

„Ta dobre, ale sluchaj. Mám bororo, nedame sebe?“ povedzel hostiteľ.

„A ta kus ulej, šak ja čert, ja nebudzem nikda pijani.“ čert sebe mazal rukama a dal sebe do nosa.

Pil a pil a pil, až mu plano bulo.

„Ta ci pana, ja taki pijani ešči nikda nebul. Co ši tam nalial?“ hutorel čert.

Tackal še po dvorku a vecka sebe rozbil hlavu o Spišsski hrad. Nechapal, co še dzeje a i kedz bul nešmerceľni, dumal, že doraz bizomne zdehne. Ta toten kedz še rano zobudzel, ta jake suchoti ho lapeli. On šicko scel pic. Hočico, od horčici, cez maslo až po dajaku vodu. I išol do pivnici vipic daco, bo mu bars plano bulo. Vžal dajaku fľašku a rucel to do sebe. Ibaže, on dajak neznal, že to voda po kvašnich uhorkoch. Ta jemu tak plano bulo, že zaspal.

Chlop ho uviazal do konopneho lana a čekal zos plebanom. Spoločne mu rucali svätenú vodu do pisku a čert vreščal jak šviňa, kedz jej idu odrezac hlavu pri zabijačke. I čert sľubil, že už nikda do Spiša nedojdze a že už bororo nechce nikdi vidzic.

Sluchajce tu, kedz pijece borovičku, čert vás nevežne! Pamätajte!