O hnusných ľuďoch, čo nečítajú a keď čítajú, sú horší ako ja!

Už dlhšiu dobu som nepísal o knihách. Je to asi spôsobené tým, že vôbec nemám čas čítať knihy. (Dobre, mainstream sa na mňa nehodí, začnem teda inak.) Dovolím si povedať, že dnešný blog bude urážať, dehonestovať a ponižovať všetkých povrchných čitateľov. Preto vás všetkých prosím, keď sa nájdete v článku, nezabudnite ma olajkovať a odporúčiť ďalej. Ale hlavne nadávať na tých ďalších, zlých ľudí. Pretože táto doba je ozrutná, samé medúzy behajú po svete! Iba ja som ten dobrý, ktorý trpí!

Keďže je moderné (a hlavne veľmi jednoduché) písať v bodoch, napíšem i ja zopár bodov. Ale čím začať? Začnem tým, kto je povrchný čitateľ. Povrchný čitateľ je človek, čo vlastne ani nečíta. Maximálne si zájde do kníhkupectva, vytiahne nejakú knihu z regálu a zapíše si nejakú múdru myšlienku. Chce pôsobiť noblesne a inteligentne. Preto častokrát trepe dve na tri, rozpráva odveci. (Trochu mi to pripomína vedecký štýl písania. Aký je vedecký štýl? Keď je viac textu pod čiarou ako normálne.)

1. bod: Povrchný čitateľ sa nerozpráva nikdy o knihách!

Situácia: Predstavme si voľajaké noblesné kníhkupectvo. Nebudem názov uvádzať, vyvoďte si to sami.

Dvaja ľudia stoja pri Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi. Obaja sú povrchní čitatelia.

Jeden: Čítal si? Myslím si, že ma veľmi saturované myšlienky.
Druhý: Isteže! A jeho nádych blesku! Včera som si uvedomil jeho akcesovanú publikovanú hodnotu adresovanú inému publicistovi.
Jeden: Ja mám na Hviezdoslavovi najradšej jeho rým duše.
Druhý: Vieš čo je najhoršie? Že naša generácia už ho nemá rada! Pri tom to je taký duch poézie a národ vône!
Jeden: Presne tak priateľu! Všimni si, že dnešné deti len sedia za facebookom, twittrom a inými oštarami! Je mi z toho na zvracanie.

(Pozn. autora: Mne je na zvracanie z nich dvoch. Všimnite si inak ako sa stráca pri takých ľuďoch sila slov.)

2. bod: Povrchný čitateľ nemá problém s dokazovaním, že je lepší

Situácia: Stojíte na úseku Žilina: Martin. Pri Strečne čakáte v nekonečnej rade, pretože kamionisti musia ukázať svetu, že sú kráľmi cesty.

Vy: To je jeden z najhorších úsekov asi na celom Slovensku.
On: Už by si chcel byť doma, že?
Vy: Iste. Len tak si pustiť vaňu. Alebo si dať zmrzlinu so škoricou.
On: A čo knižky?
Vy: Čo s nimi?
On: No, ja sa najviac teším ako si sadnem doma do postele a budem čítať knihu.
Vy: A akú?
On: To ešte neviem.
Vy: Aha, tú.
On: A prečo ty nečítaš knihy? Si nula!
Vy: Prečo by som nečítal?
On: No, lebo sa na ne netešíš.
Vy: Som viac ako 15 hodín v aute.
On: No a čo? Si horší človek ako ja! Ja čítam stále! Prídem domov stále z práce, čítam si knihu. Potom mi manželka hovorí, že by som mal ísť spať, lebo ju ruším! Ale keď to čítanie je silnejšie ako ja.


(Pozn. autora: Aké dojímavé!)

3. bod: Neznášam ľudí, čo nečítajú!

Situácia: Oslavujete narodeniny a ako darček dostanete knihu. (Zabudnime na fakt, že darčeky človek dostáva preto, aby mal radosť. Hoc, vy ste dostali darček preto, aby ste hovorili o svojom darcovi, že vám zmenil život. Pri všetkej úcte, to už zaváňa ezoterikou.)

On: Pozri, dovolil som si kúpiť ti túto knihu.
Vy: Ďakujem. A ako sa ti darí?
Niekto ďalší: Čo si dostal?
Vy: Knihu.
Niekto ďalší: To nepoznám. Čakry? Ty také veci čítaš?
Vy: (Cítite sa trapne a preto urobíte kľučku, že sa nebojíte nových vecí. Ale prichádza na scénu povrchný čitateľ.)
On: A ty si už čo prečítal?
Niekto ďalší: Ja nečítam knihy. Nikdy som si k nim nenašiel vzťah. (Pozn. Autora: Veru, takí ľudia naozaj sú a dokonca sa s nimi dá aj zhovárať.)
On: A čo si už v živote dokázal?  (Pozn. Autora: Aký to má súvis? Vždy ma inak pobavia také otázky. Pokiaľ na mňa útočí človek, že čo som v živote dokázal a číta pri tom nejaké gebuziny o čakrách. Prepáčte, ale musím sa rehotať ani divý.)
Vy: No, skočme radšej po pivo.
On: Žiadne také! Bavme sa o knihách.
Vy: Prečo?
On: Pretože ten, kto nečíta knihy, je úbožiak.
Vy: Dôvod?
On: No dôvod je ten, že ten človek je ochudobnený. (Pozn. Autora: Ja neviem prečo, ale od istých skúseností mi altruisti teda neskutočne lezú krkom.)
Vy: Ale veď to je jeho vec, čo robí.
On: No nie úplne. Taký človek ja úplná nula pre spoločnosť. Uráža ma svojou existenciou.
Vy: Zrejme bude dobrý nápad prejsť k tomu, aby sme sa teda zhovárali o knihách.
On: Výborne. Máš nejaký tip?
Vy: Idiot.
On: Ty si idiot!
Vy: Ale veď taký sčítaný človek a nevieš o osude Leva Nikolajeviča Myškina!


4. bod: Koľko kníh za deň ste prečítali?

Ja osobne asi 2. Bolo to na skúšku z umelej inteligencie. Ale nečítal som register. Počíta sa aj to?

Situácia: Ste v knižnici. Vyberáte si niečo na čítanie. Príde On!

On: Čo si to čítaš?
Vy: Zatiaľ nič. Akurát si tu pozerám Trhanov od Jana Nerudu.
On: To som dal za deň!
Vy: Čože?
On: A ešte som k tomu zhltol Malostranské povídky a RUR!

(Pozn. autora: Áno a vypil si pri tom pur.)

Vy: No dobre.
On: Koľko kníh za deň si prečítal najviac?
Vy: Čo ja viem, či vôbec jednu!
On: To si čo za človeka! Ja som dal za deň Citadelu, Troch Kamarátov a ešte som si dal aj všetkých Zaklínačov!

Vy sa napajedíte a odídete preč. Ani sa vám nedivím.

5. bod: Kiežby bolo viac času na čítanie!

Situácia: V MHD.

On: Och, ja som musel dnes v robote pracovať.
Vy: Aj ja v práci pracujem.
On: Ale nemáš to také ťažké ako ja.
Vy: Ako to môžeš vedieť?
On: Lebo ja robím programátora.
Vy: A ja administrátora.
On: Ale ty nepíšeš v Jave Hello world!
Vy: Nie, to vážne nepíšem.
On: No! A vidíš to! Teraz by som potreboval prísť domov.
Vy: To je vážne niečo kruté, keď človek ide z práce domov.
On: Ale ja by som si chcel čítať knihy.
Vy: Však čítaj!
On: Ty tomu nerozumieš.
Vy: Máš pravdu, ja tomu nerozumiem.
On: No! Pozri. Ja prídem domov a čaká ma tam frajerka. Ona nerada číta knihy. Chce sa rozprávať o tom, aký bol deň! Lenže ja si chcem niečo prečítať! Nie počúvať tie jej ženské kraviny. Chápeš to? Nemám čas čítať knihy!
Vy: Tak v tom prípade je len jediná pomoc pre teba.
On: Aká?
Vy: Najvyšší čas dať výpoveď.

Čo dodať na záver? Úprimne? Iritujú ma tí ľudia z jedného prostého dôvodu. Snažia sa pôsobiť arogantne a nadradene. Len preto, aby dokázali ostatným, akí sú skvelí. Drahí povrchní čitatelia, ja vám niečo poviem. Vy neukazujete ostatným, že ste lepší ako oni. Ale to, že ste obmedzení vlastným egom.

4 dôvody ako byť ešte lepším dobroprajcom!

Drahí dobroprajci, už dopredu by som vám chcel odovzdať svoj srdečný a úprimný pozdrav. Ani neviete, aké veľké potešenie mi spôsobujete svojou existenciou. Vždy, keď vás stretnem, uvedomím si akú veľkú radosť ste spôsobili môjmu srdcu. Plesám radosťou, skoro akoby som počul sovietske, mohutné hurá! Rád by som vám ponúkol spôsob ako potešiť i iné srdce. Preztradím vám 4 dôvody ako potešiť človeka.

Prvý dôvod: Človek má vždy nejaké problémy a trápenia! Keď sa neprezentuje svojimi problémami, nájdite ich a upozornite ich naň!

Predstavme si situáciu, že stretnete niekoho v električke. Človek má neutrálny, zamyslený pohľad.

Vy: Čau, vyzeráš nejako smutne, nešťastne.
(Všimnite si jeho výraz tváre!)
On: Čo?
Vy: No, tak mne sa môžeš zdôveriť! Chytro sem s tým!
(Ja na vás dobroprajci milujem! Nech atomovka spadne na váš dom, vy vždy ste pri mne a pomáhate mi!)
On: Nič mi nie je. Len pozerám von oblokom a trochu som sa zamyslel.
Vy: Takže v tom bude žena.
On: Čo?
Vy: Príde ďalšia, lepšia! Tá si ťa nezaslúžila!
On: Ja nemám problém so ženami. Mne vážne nič nie je.
Vy: Ale každý má problém s opačným pohlavím!
(Nemusím hovoriť prečo tá posledná veta je boldom.)
On: Ja nemám s ničím problém. (A keď áno, ty si ten posledný, komu by som to hovoril.)

To, že je to v zátvorke, znamená to, že je to myšlienka.

Vy: Ale tak je to v práci! Vyhodili ťa? Vieš, ale to je trošku aj tvoja chyba.
On: Nie, všetko je v poriadku. A musím už vystupovať.
Vy: Dobre, ale keď budeš niečo potrebovať, pokojne ma kontaktuj. Moje číslo účtu je 134455 lomeno 3210.

(Dobre, tá posledná veta je len vymyslená. Predsa chráň Pán Boh, aby dobroprajúci altruisti chceli za svoju pomoc nejaký bakšiš.)

Druhý dôvod: Vždy sa nájdu veci, na ktorých sa dá pracovať! Nezabudnite na nich upozorniť!

Povedzme, že vychádzate z vysokej školy. Konkrétne zo skúšky a čakáte na metro v Jinoniciach. Tie ruské vagóny žltého metra nechcú prísť. A tam je voľakto!

Vy: Tak ako? Bolo to dosť ťažké, že?
On: No, ja som to spravil na trojku.
Vy: To je super!
On: Áno, mám konečne pokoj.
Vy: Ale mohlo by to byť lepšie.
On: Ja som rád, že mám po tom.
Vy: Kam cestuješ?
On: Až na Černý most.
Vy: To je aké super! Ja tiež, aspoň pokecáme.
(To, že človek dostane rumanec na gambu, nič si z toho nerobte! To nie je kvôli zlosti, isto je na niečo alergický! Možno vyšiel z vlaku neviditeľný mutant a štípol ho do krku jedom!)

On mlčí a vytiahne si knihu!

Vy: To je super, čítaš knihu ako ja!
On: Mám zajtra skúšku z počítačových sietí, preto sa musím učiť.

(Má otvorenú kapitolu, kde sa píše, aký je rodziel medzi TCP a UDP.)

Vy: To je výborné! Presne toto som sa včera učil!

(Pokiaľ máte pocity, že sa na vás tvári ako UDP proces, teda Who cares, nedajte sa odstrašiť a začnite mu to vysvetľovať!)

Vy: No vieš, ono to je tak, že TCP proces je po kábli a UDP proces je mimo kábla.

(To, že toto, čo ste teraz povedali, je do neba volajúca sprostosť, nevadí! Hlavne mu dajte najavo, že toho viete viac ako on.)

Ak je jeho reakcia taká, že vystúpi na Radlickej, berte to tak ako jeho zlyhanie! Mohli ste ho predsa oveľa viac naučiť!

Tretí dôvod: Dajte človeku pocítiť, že ste vyrovnaná osobnosť! (Aj keď to v realite nemusí byť pravda.)

Predstavme si situáciu z medziľudských vzťahov. To je teraz také moderné, byť odborník na medziľudské vzťahy. Hlavne si treba o tom kupovať príručky ako „Ako porozumieť duši“ alebo „Každé trápenie má svoje riešenie“ alebo „Keď niekoho milujete, tak ho zároveň nenávidite“ a potom ako zbaliť chlapa, ženu, upratovačku, tetu v metre alebo „Ako nepracovať na sebe, ale radiť druhým!“

Nech sa deje, čo sa deje! Ste skúsený človek! Prekonali ste už všetko, dlhodobý vzťah, krátkodobý vzťah, sklamanie, bolesti (aj zubov), vzťah na jednu noc, vzťah na jedno ráno, vzťah, čo trval 5 minút! Všetko! Máte 22 rokov a všetko ste zažili! Aj, keď to nie je pravda, realita je iná a áno, zažili ste všetko!

Situácia bude taká, že stretnete niekoho v autobuse medzi Starou Ľubovňou a Prešovom. Idete v spoločnosti Bus Karpaty a sadnete si k niekoho, kto má rozčítanú knižku Pán horár má za horárňou mydleničku.

Vy: Čo to čítaš?
On: Ale, bol som s jednou babou vonku a čítal som jej rozprávku.
Vy: A bolo dačo?
On: Čo dačo?
Vy: No, či si skóroval.
On: Ja nie, ale vo vedľajšej dedine je futbal. Možno tam bude dakto skórovať.
Vy: Veď vieš ako to myslím.
On: Ja myslím, že mi nebolo dopriate správne interpretovať vypočutý text.
Vy: No, či dačo bolo. Či sa dačo dialo! (Nezabudnite žmurkať a hlaiť si svoje trieslove svaly pri tom.)
On: Hej.
Vy: A čo?
On: No, mal som zapchatý nos a tak som si zobral vreckovku a vyfukal si nos.
Vy: Ale či bolo niečo intímne! Medzi vami dvoma!
On: No samozrejme, že bolo. Hádam si nemyslíš, že použitou vreckovkou som ju ponúkol!
Vy: Proste povedz mi, či si sa s ňou vyspal?
On: Vyspal? Však je február, 2 stupne vonku. Ako to myslíš vyspal? To akože sme si mali nájsť nejakú lavičku, vyzliesť si gate a prikriť sa senom?
Vy: No pokiaľ ti žena na prvom rande nedá sex, tak ťa bude brať ako kamaráta! (Otčim O Otcov, str. 48, 2025)
On: Ale ja ju beriem ako sestru!
Vy: Vieš, ja som mal už 30 vzťahov a 10 žien počas 2 hodín na sex! Ja by som ti mohol rozprávať.
On: Veľmi rád, ale vystupujem. Natoč o tom film a ja si ho pozriem. A diky za rady, napíšem si a vylepím na chladničku!

Štvrtý dôvod: Používajte frázu Dajak bolo, dajak bude!

Predstavte si sitáciu, že idete v dopravnom prostriedku a nejaké sympatické dievča sa na vás usmieva. Ihneď k nej nabehnite!

Vy: Čo pozeráš, ty múmia! (Musíte predsa ukazať, že viete ako na ženy.)
Ona: Prosím?
Vy: No, usmievaš sa na mňa. Čo máš nejaké mrle v zadku!
Ona: Nie.
Vy: Máš frajera?
Ona: Nie. Prečo?
Vy: No, dajak bolo, dajak bude.
Ona: Nerozumiem.
Vy: Nevadí. Proste, vždy nejako bolo a nikdy tak nebolo, aby nejako nebolo.
Ona: Asi vystúpim.
Vy: Nechoď! Ja ti poviem veľa veci, aby som ti mohol pomôcť!

Čo dodať na záver? Pomáhať blízkym ľuďom, ktorí nám dôverujú, je úžasná vec. Človek má od toho tých najbližších, aby sa im mohol zdôveriť a oni jemu. Nejako takto funguje medzi ľuďmi láska. Ibaže dobroprajca, človek, čo vás vidí 5 minút a začne vám dávať rady. To je niečo tak odporné a slizké. Nemusím pripomínať, že to robí len z jedného prostého dôvodu. Chce byť obdivovaný, pôsobiť v očiach druhých, že je hrdina, že je legenda!

Preto vás poprosím o voľačo! Pokiaľ niekoho nájdete, kto je dobroprajca, dajte mu na mňa kontakt! Neviem ako sa blokujú ľudia cez gmail, preto potrebujem, aby mi dakto pomohol!

Ako znížiť krvný tlak cholerika!

Uvedomil som si, že dlho márním svojim talentom. Viete, to, že som na tomto svete, to má nejaký dôvod. Som astrálny umelec a môžem komukoľvek radiť. Dôvod je jednoduchý, som tu!

Dnešná lekcia radenia prichádza o veľkolepej téme. Ako potešiť cholerika? Najprv si zadefinujme cholerika. Ide o človeka, ktorý sa z nejakého dôvodu nahnevá na určité udalosti. Napríklad, keď ho ošpliecha autobus kalužou, on nehľadá na svojich nohaviciach voľajaké ornamenty, lež nadáva na šoféra a praje mu zlé veci! (Napríklad, nech mu hlodavce zožerú uši.)

Isto vieme, že cholerik je veľmi nebezpečný človek pre okolie! Ale najviac pre vás, lebo len vy sa stretávate s cholerikom! Nikto iný! Iby vy jediní! Posaďte sa na svoje zadky a počúvajte rady ako pomôcť cholerikovi prekonať hnev!

Prinášam 5 základných dôvodov ako potešiť chrabré cholerikovo srdiečko!

Bod číslo 1: Ukážte mu slniečkový pohľad na vec:

Uvediem príklad. Povedzme, že ste na obede, kde si Cholerik napcháva brucho. Ale vám sa omylom stane, že mu buchnete do piva (aj keď je o 3 stoly od vás) a obsah tekutiny mu zafarbí jeho klín. Čo v takom prípade robiť?

Z nejakého dôvodu začne rumázgať a ryčať ani divý tur. Vy sa v takom prípade musíte priblížiť k jeho osobe a povedať mu. „Veď sa usmej!“ Ďalší priebeh komunikácie budem uvádzať formou dialógu.

On: Čo sa mám?

Vy: Usmej sa! Pozri sa ako vonku vonia jasmín!

On: Prosím?

Vy: Aj slniečko zasvietilo! Nebudeme si kaziť deň nejakým pivom! Veď ešte sú aj iné značky a hlavne, prečo sa rozčuľovať? Pomôže ti to?

Bod číslo 2: Utešte ho, že nie je jediný na svete, ktorému sa voľačo stalo.

Predstavte si situáciu, že bicyklujete. Ste voľakde mimo všetkého, došla vám voda, muchy na vás útočia a z kolesa máte osmičku. Cholerik ryčí sťa by jeleň v ruji a preklína každého na svete. Teraz prichádza vaša chvíľa! Utešte ho!

On: Bodaj by to guta ulapela! Taký drahý bicykel a teraz kým prídem domov, bude neskoro a nič nestihnem!

Vy: Vieš, v Afrike deti hladujú. Myslíš, že tvoj bicykel je najväčší problém?

On: Čože?

Vy: No, zober si to tak! Vždy sa má niekto horšie ako ty! Čo ľudia, kde sa konajú boje alebo deti, ktoré hladujú? Alebo zvieratá v útulkoch!

(Prosím, poriadne sa na to pripravte a najväčší dôraz dajte na tú poslednú vetu! Neostýchajte sa používať zdrobneniny.)

Bod číslo 3: Prezraďte mu, čo ste dnes robili

Situácia je nasledujúca. Je polovica decembra, všade ľad a idete po ceste. Zrazu cholerik spraví akrobatický, kaskadérsky kúsok a leží na zemi totálne zničený.

On: To nie je normálne! Do čerta!Dúfam, že nemám nič zlomené.

Vy: Dnes som si robil párky. Zobral som párky, hodil som ich do vriacej vody. Kúpil som si horčicu a rozmýšľal.

On: Pomôž mi, postaviť sa na nohy!

Vy: Počkaj, ja neviem, či to bola obyčajná alebo kremžská horčica. Čo myslíš?

Bod číslo 4: Dajte mu pocítiť, že je nepotrebný

Situácia na vysokej škole. Píšete seminárnu prácu z erotického predmetu (napr. „Vyhľadávanie a spracovanie informácii“). Prídete na skúšku a vyučujúca na vás začne hádzať otázky, čo ste v živote nepočuli a povie vám, že ste veľmi sklamali jej srdce. Mali ste sa viac učiť a všetky tie kecy. Cholerik dopadne podobne!

On: No to si zo mňa robí dobrý deň! Ona po mne chce, aby som jej vysvetlil, čo je folksonómia a čo je citačný obraz dokumentu! Celý semester sme si klikali po obrázkoch a hovorila nám, že to je sémantická závislosť informačnej vedy.

Vy: Mal by si byť rád ako si dopadol!

On: Čo prosím?

Vy: Vieš, ona má pravdu. Si absolútna nula a nič si v živote nedokázal! Ona už má za sebou toho viac.

Bod číslo 5: Vaša bolesť je väčšia ako jeho

Rozišiel sa s dámou a je z toho smutný.

On: Prečo to skončilo? Veď to bolo také skvelé!

Vy: Ale nieže začneš nenávidieť ženy! Osud prírody má pre každého iné pravidlá!

On: Čože?

Vy: Vieš, to nič nie je. No, to ja som raz miloval učiteľku na strednej škole a 3 roky som s ňou mal vzťah! Ibaže som jej to nikdy nepovedal! Tak, kto je na tom horšie? Nemáš právo a dôvod byť smutný a celkovo, lezieš mi na nervy.

Keď by ste mali so scénarom problémy, naučte sa spomínané rady úplne naspamäť! Na copyright si nepotrpím. Reakcie cholerika netreba uvádzať, lebo určite naplníte jeho hruď šťastím.

Egohoniči

Práve som si spomenul na RUR. Na tie slová, kde sa píše, že ľudia sa prestávajú rodiť. Musím sa priznať, že poslednú dobu sa vytráca z niektorých ľudí človečenskosť. Reči typu, že doba je krutá a zlá a každý je sviňa mi prídu hrozne alibistické. A to je to, čo ma vyslovene vytáča. Už nežijeme v dobe egocentrikov, ale v dobe sebeckých egohoničov. Je kruté a bolí ma to ako človeka, keď vidím na ľuďoch ako ich vlastné ego ovláda hodnoty, ktoré ani sami nezískali.

Harry Morgan ma naučil, že všetko, čo človek v živote má, sú jeho hodnoty. A keď podľa nich nežije, tak nič nemá. Čo sú to vlastne tie hodnoty? Iba akási sonda do hĺbky osobnosti človeka? Podľa môjho názoru, vďaka hodnotám dokážeme vo svete fungovať. Keď to vyjadrím matematicky, mám pocit, že hodnoty sú akási základná jednotka človečenskosti.

Na rozdiel od matematiky, prioritu hodnôt si určuje každý sám a podľa nich si žije. A vrátim sa k môjmu milovanému Harrymu Morganovi. Kalkulujem, že človek nežijúc podľa vlastných hodnôt, ten je odsudený k zániku. Existuje obrovské množstvo ľudí, čo sa bojí smrti, samoty a všeličoho takého. Neuvedomujú si, že žiť bez svojich hodnôt, to je jedna z najhorších okrádaní samého seba. Alebo inými slovami, žiť bez lásky k sebe, to z nás dobre sprevádza k zániku.

Ostanem pri tom slovnom spojení okrádanie samého seba. Príde mi na um otázka, čo robí človeka človekom? Iste, sú to tie hodnoty, ktoré rozvíja. Jedna z najdôležitejších hodnôt, ktorú som získal, je láska. Láska k človeku, láska k sebe. Pokiaľ sa mám naozaj rád, nemôžem pripustiť, aby som sa okrádal. Hádam tu netreba vysvetľovať, že mať sa rád a túžiť po obdive, sú dve rozdielne veci.

Je hrozne ťažké mať rád samého seba? Keď som si uvedomil, že mám rád samého seba, spoznal som lásku. Iste, môžu nastať jedovaté jazyky a obviňovať ma z narcizmu. Lež narcizmus nie je o láske. Narcis je človek, čo kradne lásku. Nielen sebe, ale aj svojmu okoliu. On je taký hladný a nenaplnený láskou, že neustále potrebuje pozornosť. Prirovnal by som ho k Sizyfovi a jeho kameni.

Láska je slovo, ktoré má toľko významov. Príde mi hrozne smutné, keď sa podaktoré individuá okrádajú o lásku len kvôli vlastnému egu. Žijeme vo svete, kde sa ľudia radšej hrajú na ubolených, skúsených. Takí, čo už toho veľa zažili a chcú radiť okoliu. Akože „áno, takto to naozaj je. Svet je krutý.“ Milostivý Bože, musíš sa na tých ľudí pozerať veľmi smutnými očami. Ich vlastné ego ich okráda tým, aby boli alternatívni a zaujímaví.

Napíšem vám jeden príbeh.

Jedného dňa som spoznal chlapca, ktorý sa zamiloval do dievčaťa a nedopadlo to dobre. To je už jedno, čo tam bolo. Prišiel za ním egohonič a začal mu hovoriť o tom, že ženy sa dajú uloviť a musí sa snažiť, aby mu ju nikto iný neulovil. Vraj vedľa každej atraktívnej ženy sa točia chlapi. Ten chlapec mu uveril a stratil dosť veľkú časť života, kým si neuvedomil, čo je v živote dôležité. A to je jeden z tých šťastnejších. Sú aj takí, ktorých mainstream strhne a tiež sa chcú egohoničsky správať.

Vďaka Bohu, rodičom, sestre, všetkým svojim priateľom, prvým láskam a vlastnej osobnosti, že som počas života nemusel riešiť takéto hovadiny. Kedy už ľudia pochopia, že najkrajšie na akomkoľvek vzťahu je spoznávanie, získavanie si dôvery a hlavne pocit, že keď tomu človeku poviem čokoľvek, bude stáť za mnou.

Svet vôbec nie je zlý a krutý. Dobre, sú veci na svete, ktoré sú kruté. Ale nie to, čo robia egohoniči zo sveta. Najkrajšie vlastnosti na ľudoch sú tie, že sa dokážu mať radi, smiať sa, dôverovať si a navzájom si nosiť tajomstvá. Ľudskú dôveru by som prirovnal k truhlici, pretože zdôveriť sa a pochopiť je jeden z najkrajších rozprávkových pokladov, ktoré vo svojom živote môžeme získať.

Smutné je, že ľudia občas potrebujú pozornosť a prejavujú to dosť úbohým, trápnym a tupým spôsobom. Určite ste čítali miliardu kníh, videli strašne veľa seriálov a filmov na niečo také. Je tam pár, čo je spolu roky a po nejakých rokoch zrazu ten chlap sa spustí s najlepšou kamarátkou svojej drahej. Samozrejme, že literárna hodnota (ak tam vôbec nejaká je) je na úrovní doby eneolitu. Ani nie preto, že by to nebolo možné. Problém tu vidím iný, nejde to do hĺbky. A hlavne, ono tá, ehm, scéna skončí a herci idú domov a vôbec neriešia, čo tam bolo, len za to zhrabnú peniaze.

Čo je však najsmutnejšie na tom? Ani nie ten príbeh, hoci tie sú väčšinou spracované takým spôsobom, asi ako nedovarené mäso. Najsmutnejšie na tom je to, že veľa ľudí sa v tom nájde bez ohľadu na to, že by v tom našli vlastnú skúsenosť. Oni milujú pozerať sa na to a tak hrdo na to povedať (akoby to už 3000 krát zažili za rok): „Och, to je pravda. ŽIVOT JE SVIŇA.“

To si vôbec neuvedomujete, že vám kvôli vlastnej obmedzenosti uniká vlastný svet? Pre všetkých živých bohov na tomto svete! Keby sa tak podaktorí ľudia prestali pozerať iba do seba! Viete, aký nádherný svet by vás čakal tam vonku?

Ja nie som slniečkový človek, ktorý všetko vidí ružovo. Samozrejme, človek si prechádza všeličím možným. Isteže sklamania a bolesti patria k životu a občas treba dosť dlhý čas, aby to človek prekonal. Len to nerobte spôsobom, že chcete svojou bolesťou a sebaľútosťou niekoho zaujať!

Ja si myslím, že každá doba má akýsi živočišný druh, ktorý sa premnožuje a potom naň začne lov. V tejto dobe sú to masochisti a egohoniči. Prosím, neskáčte do tejto skupiny! Časom budete mať dosť rokov a pochopíte, že okrem vlastného ega a nenávisti k všetkému, nemáte nič a budete na tom veľmi zle.

PS: Keď stretnete nejakého egohoniča a bude vám plakať, podporujte ho v tom a prikladajte do ohňa! Nie ste ochotní ani povinní kŕmiť jeho ego.