Dnes ma
inšpiroval článok
k písaniu tohto blogu. Nebude to ani tak o facebooku, ale o
internetových hrdinoch. Poprosím vás, drahí hrdinovia, prestaňte
sa mi ozývať. Pokiaľ potrebujete pomôcť, zmeňte si lekára a
doprajte si nejaké lieky na srdce. Ja vašu ťarchu nevyliečim,
skôr vy vyliečite mňa, pokiaľ ma prestanete otravovať.
Večne
zaneprázdnený a dôležitý človek!
Ani nevieme
odkiaľ sme ich spoznali. Kedysi nám prišli zaujímaví, možno sa
nám (pokiaľ šlo o opačné pohlavie) páčili a očakávali sme,
že niečo z toho bude. (Mal by som ako drsný chlap písať, že ja
som nič nechcel. Ale áno, chcel. Ja neviem kto vymyslel tú
idiotskú vlastnosť, že pokiaľ sa mi niekto páči, tak sa mám
pred všetkými tváriť, že ja ju vlastne nechcem, aby som bol
väčší človekochlap.) Alebo šlo o človeka, ktorý sa nám javil
ako skvelý kamarát, atď.
Ako šiel
ďalej priebeh? „Čau, ideme s kamarátmi na pivo, poď s nami.“
V tomto okamihu začne plejáda výhovoriek, od vzniku sveta až po
vyhasnutie kométy dakde v Užhorode počas náletov jednotiek
kamikadze. Nedá sa, nemôžem. Keď ty sa mi ozveš vždy vtedy, keď
ja toho mám hrozne veľa. Ten človek je večne zaneprázdnený. Ani
to nepovie: „Vieš čo, dnes sa nedá, pôjdeme inokedy.
Situácie
počas dňa: (Hádam vás to nenapadne si to mýliť so stalkingom.)
Ráno:
Vy: Čau,
minule som ťa videl v autobuse. Škoda, že som si to nevšimol
skôr, mohli sme pokecať.
On: Ale
nebolo by o čom, ja ráno do práce študujem knihu o obočí a
základy cievnej chirurgie dokopy. (Inak, ide to dokopy možno tak
ako Sandokan a prešovské jatky.)
Od 9.30 do
11.45 (pripojený na všetkých komunikačných platformách. ICQ,
gtalk, facebook, vlastný jabber, všetko.)
Vy: Čau,
jak sa darí? Počuj, dnes by som skočil na obed na jedno pekné
miesto. Skočme spolu, však to máme 10 minút cesty.
On: Ja mám
veľa práce, ani obed dnes nebude. My pracujúci musíme makať a
dokazovať výsledky.
(Zabudol
som, že moje pracovné aktivity sa venujú sledovaniu párenia sa
opíc so žabmi v priamom prenose.)
Obed: (Keď
ho stretnete na obede.) (On tablet v ruke s najnovšími fotkami
samého seba od rána do večera na instagrame.)
Vy: Ahoj,
jak sa máš? Čo dnes dobré majú?
On: Neviem,
ja sa venujem altruistickej analýze derivátov uhľovodíkov s
lupeňom ruží. Mám toho hrozne veľa. Však si vyber nakladaný
kaktus, alebo dačo iné.
(Ani len
neskúšajte nájsť tie slová, čo znamenajú. Však to nedáva
zmysel.)
Poobede:
(čas, keď sa organizuje pivo.)
Vy: Ideme na
pivo? Zatiaľ sme Majo, Feri, Janči a Ďula.
On: Och, ja
mám dnes tarotové karty o eklimenácii duševnej hygiene astrálnych
svetov pomocou metódy Diridonda.
(Neviem
prečo ma ľudia potrebujú upozorniť na to, čo robia. Pýtal som
sa, či ide na pivo, nie aký ma program.)
Večer z
piva.
Vy: Čau,
tak ako?
On: Strašne
veľa. Museli sme dnes operovať bez rukavíc a ešte k tomu nám
spadlo celé HRM a CRM a GRM a PRM a FRM a C6H6. Ani si nevieš
predstaviť koľko toho mám veľa.
(Ako
hovorievajú iní: Najvyšší čas dať výpoveď.)
Čo ste si
inak všimli? Čo majú spoločné tieto situácie? Iste, vôbec sa o
vás nezaujímajú a vkuse melú tí ľudia o sebe.
Do čerta:
Všetci toho máme veľa. Všetci máme dni, kedy prídeme ráno do
práce a smer radi, že si stihneme kúpiť večeru a myslieť na
niečo pekné. Ale tak na druhej sme ľudia a vážne nepotrebujeme
každého oznamovať, že dnes mi popadali systémy. Alebo, že som
zmazal databázu a zálohovanie ani nevieme, čo je. Alebo, že máme
uzavierky, treba písať diplomovku a čo ja viem čo všetko. A už
imbecilita mi príde oboznamovať to cez internet.
To je zatiaľ
všetko. Nabudúce o inom. Prosím, sledujte ma aj na facebooku.
