pondelok 31. augusta 2015

Valal

Vo valale:

(rinči na Janča pred kapurou)

Ďula: Janču!

Jančo: Co? Co še stalo?

Ďula: Nič. Podz vonka!

Jančo: Ta dobre, co budzeme robic?

Ďula: Ta co aši? Pitaš še jak dzivi huk.

Jančo: Karčma?

Ďula: Ta co inši. Nebuc taki gluptak jak Feriov brat. A oprobuj dajake peneži!

Jančo: Co zaš zrobel? Zaš Marču pobočkal?

Ďula: Ešči horši. On u nej prespal.

Jančo: No ta to pňak. Ta čekaj, doraz pridzem vonka.

Ďula: A sluchaj, vež dajake peneži, bo ja šicko prepil.

Jančo: (Nečuje už.)


(vecka cestou do karčmi.)

Ďula: Ta ti vipatraš...dze ši zaš spal? U jarku, či dze?

Jančo: Ta doma v posceli. Co to za otazka?

Ďula: Ta co ši raňajkoval? Bo vipatraš fakt strašne.

Jančo: Ta co aši. Dvacec deka visočini a chleba.

Ďula: Aj zos maslom.

Jančo: Hej, mac bula u sušedi a vžala, bo tota mala od kravi.

Ďula: Idzeme večar zaš pasť kravu?

Jančo: Ta možme, ale zavolajme aj Kaťu a Janu, bo to bars dobre dzifčata.

Ďula: A co tvoju sušedku? Totu zos žoltima vlasama.

Jančo: Co ši chori na pečienku, ti nadraguľa! Šak to ľompa.

Ďula: Jak znaš?

Jančo: Ta tak. Vidzel mi ju jak še veša po karku kadzi tomu. Pamätaš jak tu boli toti zos Kisaku?

Ďula: Ta jak bi mi ne.

Jančo: Ta tam še viznamenala. Vipatrala jak ščapana bikresa. Ona po šickich še vaľala. Ta znaš, chce še skoro vidac, bo ocec je pijačina. On minule prepil šifoner.

Ďula: Co? Šifoner? Co ti ši šaleni? Šak to ceške. Ešči mi povidz, že garadiče prepil.

Jančo: ta ja nebul tam.

Ďula: ta dobre tedi vecka.

(Už vof karčme.)

Jančo: Ta co sebe dame, Ďula?

Ďula: Neznam Janču. Ceplu borovičku a Šariša, ne?

Jančo: Nedbam chlope.

Ďula: Co večar zos totima dzifčatami?

Jančo: Ta idzem ja za Kaťou a povim jej.

Ďula: A kto zaplaci?

Jančo: A co sebe dumaš? Že ja na tebe berem rodzine pridavki?

Ďula: A co mi ci kazal? Dze maš peneži?

Jančo: Jake peňeži? Však ti maš, ne?

Ďula: Co ši z Dobogova?

Jančo: Ta co budzeme robic?

Karčmarka: Ta ochabce, tu Štefan je nadruzgani, o dvacec korun mu jedno.

Jančo: Ta co zrobel?

Ďula: Zaš automati.

Jančo: Ta co? Vihral dajake peneži?

Karčmarka: tišic petsto korun!!!

Jančo i Ďula: A vecka bul pijani?

Karčmarka: Jak lokša!

(chlopi idu zos karčmi za dzifčatami.)

Ďula: a Tebe še Kaťa pači?

Jančo: Hej, šak to šumne dzifče.

Ďula: Jana tiž. Ja sebe ju vežnem za ženu.

Jančo: Dobre, budzeme mac spoločnu svadbu.

Ďula: Vera.

(Kaťa i Jana šestri. Bars šumne dzifčata.)

Jančo: Katka, otvor oblak!

Ďula: A povidz i šestri.

(Preruši ich štekot psiska.)

Jančo: Šaleni pes. Minule mi išol o pol štvartej rano od Kati. Vichadzam zos oblaku a skočim na kapuru. Znaš, co še stalo? Toten pes me skoro rozkusal. Šaleni, šak ja mu nescel ubližic.

Ďula: Ta asi lačni bul. Znaš co? Nabuduce mu vežni dajaku hurku. A co ši u nej robil tak neskoro rano.

Jančo: Co aši. Počítali sme prikladi zos kinematiki. A ti mi radši povidz, dze ja hurku vežnem?

Ďula: Ta zapichni šviňu, ne?

Jančo: Hej a co poviem ocovi i maceri?

Ďula: Čekaj, už ide Jana.

Jana: Čaute, jak še mace?

Ďula: Kedz tebe vidzim, šerdco še mi rozbuchalo jak šalene.

Jana: Ta daj mi boču, to pomaha.

(Bočkaju še jak vo francuzskim fiľme zos roku 1959.)

Jančo: Dze maš šestru?

Jana: Čekaj.

Zavrešči.

Jana: Podz dolu a nebuc taka nalpa. Dze še teľo šarpeš? Toten tvoj ricoš prišol za tebu.

Kaťa: A dze je?

Popatri na Janča zos oblaku jak na svati obražček.

Kaťa: No ahoj ti bitang.

Jančo: Šerco mojo, podzme podvečer kravi pasc. I Ďula zos Janku pojdu.

Kaťa: Ta dobre, ale ešči musim do kadernički isc.

Jana: I ja, abi mi nevipatrala jak taka kaňa!

Pobočkaju še a chlopi idu zaš do karčmi.

Jančo: Dze je Štefan?

Karčmarka: Ta doma. Še už vispal a išol domu drevo rubac.

Jančo: Co je šaleni?

Ďula: Šak mu plano budze.

Jančo: Dame sebe kofolu, Ďula zaplaci.

Ďula: A co ja mam pojazdni bugiľar?

Jančo: Ta dobre, tu maš dvacec korun. Akurat mi našol u kešeni.

Karčmarka: Čuli sce, že Ivana tehotna?

Jančo: A zos kim?

Ďula: So mnou ne. Ja ne na take dzifčata.

Jančo: Šak to dakto zos ineho valala.

Karčmarka: Ja tak čula, že ona minule davala dakomu radi a toten jej dzecko spravil.

Jančo: a to tak še robi?

Ďula: Jake radi?

Karčmarka: Dežo še vola toten chlop. On išol na koňu, znace ho, ne?

Jančo: Hej, toten, čo Jabčak pije jak šaleni. On kupuje cale bandaski. Toten jeho pisk, to jak benzin u motoru.

Karčmarka: A išol raz do mesta, bo bolo mu treba oprobovac motor.

Ďula: A bizovne prepil i šijaci stroj.

Jančo: Co? Ďula sluchaj, ja ce mam rad jak rodneho brata. Ale čul ši už o dakim, kto bi prepil taku drahu vec?

Ďula: A ti, že dakto šifoner prepil?

Karčmarka: Ne, nešol do karčmi. On sebe odskočil do susedneho poľa zos motora. Bo tam kenderica.

Jančo: Hej a on das dzešec hatižaki na sebe.

Karčmarka: Ta das pejdzešat.

Jančo: A co bulo?

Karčmarka: Ta žandare ho ulapeli. Potom mu prišol domov predvolanie na sud.

Ďula: Nehutorce.

Karčmarka: a prišla do neho Ivana, bo še to doznala od totej tvojej sušedki, co totich psoch ma.

Ďula: Šalena. Erža še vola. Tote jej psi, to taki budzik ani kohut nema. Minule me zobudzel o trecej rano. Ja mišlel, že me poraži a roztarha. Raz prišla do nas a bešeduje mi. „Co kebi sce zarezali cholem pejc švini? Pre tote moje segiňatka!“

(Jeden das sú dva cholemi vof totim valale.)

Karčmarka: Ta Ivana išla ku Dežiovi a že mu teda idze poradzic.

Ďula: Ta hej. Raz mi poradila, kedz mi dostal planu znamku, že še mam učic a nepatrec na Roba Kazíka.

Karčmarka: Ta prišla do neho a hutori mu: „Sluchaj Deži. Ja ci nechcem radzic, ale jedna naša sušedka mi hutorela taku vec. Vraj ce žandare ulapeli, kedz ši bul vof kenderici. Ja ci važne nechcem radzic, ale to treba zaplacic pokutu, co ci dali.“

Ďula: No to ameriku objavila.

Jančo: A on co?

Karčmarka: Ta dzecko jej urobil.

Jančo: A to jak?

Karčmarka: Ta jak asi? Išli ho sebe kupic a dali do hatižaku.

Ďula: Šalena.

Jančo: Ta co už.

Karčmarka: Ale neže dakomu poviete, bo ja bi mala problemi.

Ďula: Ta co sme? Odruceli nas od traktoru?

Jančo: Nič nepovieme. No podz Ďula, idzeme še okupac.

Ďula: Ta dobre. Ale tak ci povim, že tote ženi su pôvabné jak párok ohrievaní od soboti. Erža šalena, Ivana nenormalna, Hanka še bavi na herečku. Minule išla po ulici a dajaki pňak spadol do žumpi. Višol zos žumpi a vidzi ju. Haňbel še jak šaleni a ona, že čom še jej nepozdravi. A chcela ospravedlnenie na obecnim uradze. Normalne jej dal zahrac od Jadranki špivanku do verejneho rozhlasu.

Večar:

Kaťa: No už sme tu. Kravi už še pašu.

Jana: A jak šumne tu je. Popať Ďula, hviezdi padaju.

Ďula: Jój, šerdco mojo, šak to vrtuľnik.

Jančo: Ta jak še mace dzifčata?

Kaťa: Dobre.

Jana: Sme stretli Ivanu.

Jančo: Vipatrace dobre. Škoda, že mi zos Ďulom sme na tu dušu.

Kaťa: Hej, ti ši najvecej.

Ďula: A Janka je čarovna jak studnička tam u Topli.

Janka: To bol kompliment. (Pobočka ho. Hej aj toti dvojo še pobočkaju.)

Kaťa: Ivana mi povedzela, že som ľompa.

Jančo: Co? Dze je? Rucim jej kameň do oblaka.

Kaťa: Ta, že nas spolu vidzela še bočkac na cinteru.

Ďula: Ti na cinter chodziš dzifče pobočkac?

Janka: Ta vi sce zvierata.

Jančo: Co ši pijani? Ja še cinteru bojim aj kedz je švetlo. A co ona robila na cinteru v noci?

Ďula: Nuž, asi išla po dajake tote jej mudre radi. Záhrobie jej radí ako má pomáhať ľuďom v núdzi.

Kaťa: Hej, pomocnici v nudzi. Ona je normálne pre cali naš valal jak svätá Barbora.

Jančo: Nebudz smutna. Šak ona čeka dzecko zos Dežom.

Kaťa: Co? Ta to nalpa? Však on ju bude biť jak ceľata.


Šicke zaspali na luke pri vatre. Vtedi už naozaj padali hviezdi.

piatok 14. augusta 2015

Jeden deň veľmi starostlivého človeka

Podaktorí ľudia si neuvedomujú aké majú štastie. Dôvodom toho som ja, pretože som jedinečná a charizmatická osobnosť starajúca sa o ich životy. Som v práci veľmi obľúbený a preto vám napíšem ako pomáham ľuďom. Tí mi dali už niekoľkokrát najavo ako si to vážia a ako ma majú radi. Pracujem v jednej nemenovanej firme v centre samotného Prešova.

Každý deň chodím do práce veľmi skoro. Ako prvý. Nech som príkladom pre nich. Sme v tíme piati. Feri, Ďula, Joži a Ďuri. Ešte ja, volám sa Šaňo, ale mám turecký pôvod, preto mi hovoria Sandokan. Občas aj rezač hláv, ale to len tak. Ja som pôvodne náboženstvom juhoafrický šaman. My sme si bežne rezali hlavy počas rodinného obeda.

Prvý príde do práce Ďula. Je to dobrý chlapec, ibaže stále chodí nejako čudne oblečený. Proste, keby prišiel s teplákami a topánkami za 40 000 ako ja, nepoviem ani slovo. Ale on sa oblieka na blšáku.

„Serus Ďula.“ ozvem sa mu a v tých dvoch slovách počuť štebotanie ako z básní P.O.Hviezdoslava.

„Nazdar Šaňo. Daš sebe kavej?“ opýta sa ma.

„Sluchaj Ďula, šak čo sa ma pýtaš také somariny. Ja mám tebe radiť a nie ty mne! Takže ti hovorím, nepi tu kávu! Káva je zlo!“ hovorím mu a zadychčím sa pri tom.

„Čože?“ opýta sa ma.

„Nepi tu kávu. Dal som tam rozpustiť teplomer! Pretože káva nie je dobrá. Pi vodu, lebo tá je lacnejšia a je tam veľa zdravých živín. Trebárs kadmium.“ ryčím ani tur.

„Co ci?“ opýta sa ma.

„Predsa mi na tebe záleží. Mám zmysel pre dobro!“ rieknem mu.

„Tým chceš pre mňa dobro, že rozpustíš teplomer v káve?“ opýta sa ma ten podliak.

Človek mu chce dobre a on ešte otvára hubu. Ľudia sú také nevďačné svine.

Feri otvorí dvere s hlasitým zívaním. Otočím sa k nemu a pošepkám mu nežne, hlas mám ako keď kvičia svine.

„No čo ty špinavec? Už si zaplatil nedoplatok na elektriku, čo si mal? Vieš, nieže sa ti budeme polka oddelenia skladať na sviečky.“ hovorím mu.

„Daj mi pokoj, potrebujem dopísať ten projekt, na ktorom robíme. ASAP.“ povie a ignoruje ma.

Prišiel Joži.

„Serus Joži, ta čo? Ešte si nezdochol?“ opýtam sa ho.

„Pánboh mi doprial ešte niekoľko zím pobudnúť na tomto svete.“ smeje sa.

„Včera som v sprche na teba myslel. Nosíš už tretí deň ponožky rovnakej farby. Aj šľapky si kup nové. Vieš, že v tescu je akcia? 10 korún na 8 balení ponožiek Hello kitty! Lepšie ako piť pivo, musíš chodiť do pivárne, čo?“ čarovne poviem.

Otvorí dvere Ďuri v obleku.

„Ta čo? Ty ideš na nejaký pohovor? Však zarábaš viac ako ja, nemôžeš odísť!“ kričím a prajem si, aby zostal.

„Nejdem nikde. Ja bul včera na Tatrane a ...“ začne.

Nedokončí však, lebo ja mu skočím do úsmevu.

„Ale mal by si dačo so sebou robiť. Už máš skoro 30 rokov a ešte ani frajerku nemáš. Normálne, chceš byť navždy sám a opustený? To už nemáš 10 rokov. A do toho vyzeráš ako párok ohrievaný od soboty a smrdíš po Solvine! Myslíš, že ženy ťa budú chcieť? Sa spamätaj.“ prehovorí moje srdce.

Potom je chvíľu ticho. Kolegovia pracujú, ja sa poprihlasujem na sociálne siete a radím ľuďom, že nemajú jesť mäso. Pretože všetko mäso, čo kupujeme v obchode, je mäso z užovky a vretenice! Hadím mäsom nás chcú napchávať.

Prichádza čas, ktorej hovoríme žrenie!

Ideme na obed a kuchárka sa na mňa pozerá. Preto som si doprial jej poštekliť kompliment.

„Čo na mňa pozeráš ty múmia? Ale daj mi iné zemiaky! Tie obsahujú termity!“ šepkám nežným hláskom a ona na mňa vyleje omáčku. Je to odporná, cibuľová hétera!

Prešla ma chuť a ide za mnou kolegyňa. Iskrí po mne očami a asi ma chce.

„Ta čo? Ideme na rande?“ spýtam sa jej a ona sa červená. Odpovedá úsmevom a ja jej teda poviem, že zájdeme na víno. 19:00 sa stretneme pred Baštou.

Na rande sa nechodí preto, lebo máme chuť stretnúť niekoho zaujímavého. Ale preto, aby som sa mohol povyšovať, aký som dokonalý chlap a akí sú tí ostatní úbožiaci a lúzri.

I preto prídem za Ďurim.

„Sluchaj Ďuri, idzem neška zos Hankou na rande. To je, čo? Mal by si ísť aj ty na rande, aby si bol šťastný. Ale ty si príliš správny. Ty budeš navždy sám!“ a smejem sa.

Zrejme to nepochopil, pretože mi pľuvol do obličaju.

****o pár hodín neskôr pred Baštou.

„Čau Hanka, meškáš!!!“ začnem jej úprimne dávať najavo, že prichádza neskoro.

„Veď je za 10 7.“ odpovie.

„To ma nezaujíma. Ja chcem, aby si vedela na 100 percent, kedy sa chodí, rozumieš ma ty nalpa!“ kričím a jej sa zjavia na očiach slzy. To je teda špina! Ešte sa tu rozreve, ta ja s urevanou mám randíť?

Ideme do Koruny, pretože tak som sa rozhodol. A nie preto, že tam pivo stojí 10 korún.

„Čo si dáte?“ opýta sa nás čašníčka, ktorá sa mi už dlhší čas ľúbi.

„Ja si dám kolu.“ povie Hanka a pozerá sa po okoli.

„Ja víno! Dnes mám dôvod oslavovať. Som na rande s najkrajšou kočkou z celého sveta.“ riekne.

„Ale my máme len krabičák!“ povie čašníčka.

„Tak pol litra! Rovno z krabice budem piť!“ hovorím jej.

Prinesie, Hanky sa ešte dvakrát opýtam, že čo zazerá. Potom sa jej spýtam, prečo neštudovala v Kosove a konečne donesie pitie.

„To je dobre.“ kývnem rukou, keď chce Hanka platiť.

Ideme preč a ja ju chcem pobozkať. Urobím to ako pravý gentleman.

„No, Hanka. Daj mi 25 korún. Za tú kolu. Vieš, nemám rád zlatokopky!“ a chytím ju za ruku. Oči sa nám stretnú.

Hanka mi vylepí, dá mi do ruky 100 korún, otočí sa a povie. „Pokojne si nechaj celú stovku, ja sa idem niekde opiť.“ kričí.

Suma sumárom, dopadol som perfektne. Pred čašníčkou som za gentlemana, od Hanky som dostal 100 korún (ale kolegom poviem, že sex). Krabičák bol fajný a pekný deň za nami. A hlavne! Môžem vyliečiť Hanku z alkoholizmu.


Keby ste všetci taký život mohli žiť! Ale vy ste obmedzenci!

utorok 11. augusta 2015

Jeden deň veľmi veľmi veľmi veľmi zaneprázdneného a potrebného informatika

Už dlhšiu dobu mám zásadný problém. Nechápem prečo ľudia odo mňa utekajú, keď ja im chcem tak dobre. Skúste mi pomôcť. A aby som nezabudol, som informatik a to je strašne náročná a namáhavá práca. To by ste nezvládli.

Moja práca má zásadný problém, že keď sa niečo pokazí, je z toho veľký problém. To nie ako vy ostatní, keď sa u vás v práci niečo pokazí, tak môžete ísť domov. My musíme problémy riešiť!

Ja vám napíšem, vy úbožiaci, aký mám ja ťažký deň. Pracujem v spoločnosti „Zaneprádznený egocentrik“ na pozícii SSH VPN CISCO KGB Administrátor. Je to veľmi náročná a zodpovedná práca. Čo robím? No ja robím všetko. Proste všetko. Od varenia kávy, po nastavenia VPN, až stalkovania ľudí na facebooku. Proste som všemohúci. Chápete ten význam toho slova, nie?

Prídem ráno do práce a zapnem počítač. Kopnem do seba štyri kávy, dva Hell gely a spravím si so svojimi kolegami SCRUM míting v šenku oproti. Scrum metodika je vlastne aj tak neformálna, keby ste nevedeli. Inými slovami, scrum mi prikazuje piť pivo po tých kávach, hell geloch a ja neviem akých nakopávačoch.

„No, Jančo! Čo včera riešenie tej aplikácie?“ opýtam sa ho.

„Ja som hral Mária.“ riekne mi lahodným hlasom.

„V poriadku. Ďakujem za informáciu. Dúfam, že si to preportoval z portu 80 na port 107889566457097975“. rieknem po chvíli a idem ďalej.

„Ďuri, čo ten SQL skript, kde máš vyhľadať v jednej tabuľke meno otca koňovho brata?“ spýtam sa.

„Pracujem na ňom dlhodobo. Už som sa dostal k podmienke where a ešte budem potrebovať týždeň na napísanie ďalšieho príkazu. Budem ťa prebežne informovať podľa predpísaných stanov v súlade s ISO 2108.“ povie mi a ja som hrdý na svojich kolegov. Môžeme ísť za šéfom, nech nás pošle domov! Svoje sme si odpracovali.

(Úplne bez sarkazmu, vygooglite si o čom je norma ISO 2108.)

Potom dôjdem k sebe do práce a zapnem si maily. Je už 10 hodín a ja som ešte nič nespravil. To vôbec nevadí, že som prišiel do práce 9:45.

A tak si čítam tie maily. Všetky si starostlivo usporiadam a dám im prioritu. Pozriem sa na nich až poobede. Lebo teraz nie je čas.

Zrazu mám call.

„Čo je? Čo sa deje?“ spýtam sa a tlak 1500 na 4288.

„Čau Ďula. Ideš dnes na obed? Majú vyprážané nožky z gauča!“ riekne.

„Čo si normálny! Tam je múka! To je biele zlo! A ja také stresy mám.“ a normálne utekám do lekárne kúpiť si nitroglycerín pod jazyk. Nedajú mi ho. Sú to oštary, hrozné a zákerné svine.

Utekám späť do kancelárie a idem riešiť apdejty vo Wordpresse. Je to námahavá činnosť, ktorá vyžaduje veľa pozornosti.

Potom utekám na supermíting zo šéfom, aby sme prebrali katering.

„Ďula. Rád ťa vidím. Čo si dáš?“ opýta sa ma.

„Vieš čo, ja nemám na nič čas. Som v strese. Potrebujem nutne dovolenku.“ hovorím a normálne si priložím cibuľu k očiam, aby mi viac veril. Slzím asi ako Rhet Butler na strane 24, keď krájal cibuľu.

„Ešte vydrž pár hodín! Musíme predsa prebrať katering. Myslíš, že 4 jablká budú stačiť?“ opýta sa ma s besom skaziteľa.

„Čo si to o mne myslíš? Takto mi picháš chrbát do noža! Ja som administrátor a nie nejaký dodavateľ ovocia!“ a nahnevaný utekám k počítaču.

Do toho spadne Redmine a ja nariadim, napísali tento skript.

#cat chmod root /dev/null
rm -rf /

Zavolajú mi o 10 minúť, že z nejakého záhadného dôvodu to ono spadlo. Vyťahujeme starú zálohu, zabagovanú, ale dá sa na nej ako tak pracovať. To ma hrozne vyčerpalo.

Počítač mi vyhodí, že mám ísť na obed. Pomocou príkazu AT som si spravil, aby mi počítač hovoril, kedy mám ísť na obed. Ono by sa to síce dalo aj pomocou Cronu, ale ten nemá také dobré prepínače.

Na obede sedím s kolegom z iného tímu a vedieme dlhodobú debatu o Unixe. Tomu by ste nerozumeli. Na to ste príliš lúzri a úbožiaci.

Vrátim sa z obedu a riešim ťažký kól z mega super menežmentom o tom, že nám došiel toaletný papier na wc. Ako si to predstavujú? Keby som nemal toľko roboty, keby som mal čas, ihneď utekám do obchodu a kupujem túto potrebnú vec v živote informatika.

Vyčerpaný prichádzam k sebe na stoličku a potrebujem sa niečím odreagovať. Tak si pustím posledný diel Vtákov v tŕni a premýšľam, či som so svojim životom spokojný.

Už ma volajú na pivo. Nenávidím tie prasatá, sú to úbožiaci, čo pracujú a zarabajú také nízke platy. Budú sa baviť len o tom, čo je nezaujímavé. Ja ale chcem vedieť, kto sa s kým vyspal a kto sa ako opil! Pretože sa konečne môžem povyšovať a tváriť sa aký som hrdina a pánboh! A hlavne im treba radiť! Som niečo viac ako obyčajný človek. Opovrhujem obyčajnými ľuďmi, ja som veľký informatik a pán šeliem.

Pokiaľ by ste mali s niečím problém, nezabudnite na základné prikázanie informatika! Nie je dôležité, čo viete, ani koľko toho v práci robíte. Dôležité je to, aby ste sa mohli chváliť koľko zarábate a hlavne akí sú všetci ostaní úbožiaci!


Toto je môj život a môj zaneprázdnený deň! Chce si to niekto vymeniť? Ja už tak potrebujem dovolenku! Hoci ľudia odo mňa utekajú a nemám kamarátov, ale to len preto, lebo mi závidia, čo som dosiahol. Však kto sa môže pochváliť, že mu pribehlo na účet 390 000 za týždeň?

Chcem zomrieť! Ako?