Sex v banke

Jedno krásne ráno som sa rozhodol potešiť svoju dušu a rozhodol som sa navštíviť banku. Prišiel časť spraviť veľké rozhodnutie, doprialo sa mi zrušiť si účet. I hodil som si do mp3 Repete a prechádzal som sa Košicami. Počasie vonku ryčalo, bzučalo, lialo a ja som šiel so svojimi kučeravými vlasmi do Auparku. (Kvôli vlasti.) A teraz sa začína príbeh môjho srdca.

Otvoril som dvere banky a ujo od SBS sa ma spýtal, či nemám medzi nohami zbrane. Riekol som mu, že len jednu, veľmi smrteľnú a on sa zatváril tak tajomne, asi ako ja pred prvým sexom, keď mi partnerka povedala, že má chuť na fazuľu. Pýtam sa toho vzácneho pána, čo mám robiť, keď chcem zrušiť účet. Ja neviem ako vy, ale poviem vám niečo. Mám IQ 83, teda aj email už viem napísať, dokonca aj prečítať. A keď mi pán povie, že treba navštíviť okienko, je to veľmi poučné. Nemám síce v životopise v social skills, že ovládam ťukanie do terminálu, preto ma o tom ujo poučil. Škoda, že mi nedal certifikát, takoj by som ho vyvesil na chladničku.

Bolo tam tlačidlo: „Finančne poradiť, založiť si účet, pokladňa.“ Ale nikde nič o tom, že si chcem zrušiť účet. Tá banka bola na tom narcisticky a la Čiernozub čierny v českej zemi, že zrušiť si u nich účet neprichádzalo do úvahy.

Moje naivné očakávanie:

Keďže som študoval vysokú školu, kde chaos bol na dennom poriadku, aj v netradičných podmienkach, naučil som sa chápať aj nepochopené. Teda takto: Finančné poradenstvo, to asi bude časť banky, čo nechce riešiť bankovníctvo, ale chce posielať ľudí do OVB a iných sračiek, naj tam chodia. Založenie účtu, to bude aj dačo také, ako zrušenie účtu. A pokladňa je na to, aby odo mňa brali peňeži. Vytiahol som si nejaké číslo a posadil sa v ich pohodlnej pohovke.

Po hodine som prišiel na rad a slečna alebo pani sedela na stoličke a smiala sa na mňa. I ja som vyceril gambu a rozosmial som ju svojimi hnedými očami.

„Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?“ opýtala sa tak srdečne. Mal som chvíľkami pocit, že som v nejakej reštaurácii, kde chytili na hrdzavý háčik mrenu a keď vám podávajú rybu s kosťami, tvária sa ako spasení milenci.

„No, chcel by som zrušiť účet.“ riekol som svoju ťarchu a jej poloha úsmevu sa rýchlo zmenila na polohu frigidíty pre pokročilých.

„Ale tu máte napísané založiť účet.“ riekla a nejako záhadne sa pohrabala v tajomnom rozkroku. Občas by som mal ukazovať vysvedčenie z prvého ročníka zo ZŠ, že ja viem čítať.

„Prirodzene, pretože pokiaľ chcem zrušiť, musím si ho založiť.“ nedávala zmysel táto odpoveď, ale čo už len pri takých veciach dáva zmysel.

„Takže vy si chcete založiť účeť, vy hihi, hehe, huhu, chichi.“ usmiala sa koketne a prešla si jazykom po perách a gombíky jej blúzky už nevydržali objem pľúc a jej výstrih sa zväčšoval. (Ach, aká erotika.)

Keď sa tak na mňa usmievala a prechádzala si jazykom po tých perách, spomenul som si na hovädzí tur pri obžive. Niet krajší kompliment pre ženu ako povedať jej, že slintá ako voľajaká krava. Však bizomne i 4 žalúdky mala.

„Nie, ja by som si rád doprial potechu a zbavil sa účtu.“ odvetil som jej.

„Ale na lístočku máte napísané, založiť si účet, musíte si vziať nový lístoček.“ usmiala sa a ja som nadobudol pocit, že podaktoré ženy vedia byť tak antisexi, asi ako jesť cesnak s kvasinkovým pivom pred rande. (Mimochodom, v utorok večer nemám program. Dámy, nechcete ísť?)

„A to akože mám ísť opäť si vziať lístoček, povedzte mi prosím, ktorý konkrétne a čakať ďalšiu hodinu k tomu, aby ste spravili tri kliky. Chápem to správne?“ a tentokrát som si ja zahanbene zahrabal v rozkroku. Dôvod bol prozaický, bolo mi treba močiť.

Rozosmiala sa. Chápem, že keď k nej príde taký príťažlivý chlap ako ja, spôsobí to v jej myslení revolúciu, ale toto už bolo veľa.

„No, žiaľbohu. Také sú pravidlá banky. Dovidenia.“ povedala.

A tak som šiel do Panta Rhei, bol som tam hodinu. Keď som videl obsahy kníh, čo tam predávajú, dodalo mi to pocity nutkania zvracania.

Vrátil som sa k tej dračici a riekol som jej už s papierikom „Finančné poradenstvo“, čo chcem.

„Ach, zasa ste tu! Ja sa vás nezbavím.“ zasnene pozrela na mňa.

„Šmerdzi ci zos pisku!“ riekol som len tak. Tvárila sa, že to nepočuje, preto vopchala do svojej roztúženej papule das 4 žuvačky.

„Tak, aký máme problém?“ pozrela sa na mňa. Ako sa tak na mňa koketne tvárila, dostal som hroznú chuť ísť na wc.

„Ja chcem zrušiť účet predsa. To si nepamätáte? Veď pred hodinou ste ma poslali do čerta kvôli tomu.“ usmial som sa a musel som si poriadne vyfúkať si nos.

„Ale to musíte pochopiť, technicky to je iná databáza. To sa nedá len tak, viete, keď som sa raz prihlásila do jednej databázy, nemôžem už do druhej. To je aj nad moje schopnosti!“ začala sa meniť v mojich očiach na nejakého Orákl administrátora.

„To bežíte na excellovských tabuľkách?“ usmial som sa.

„O takých odborných veciach sa s vami nebudem baviť. Viete, môj manžel spravuje tie databázy! On je viac ako vy!“ kričala ako zúrivá zver.

„Pre mňa za mňa. Ja si len chcem zrušiť účet.“ hovoril som jej.

„Prečo? Hihi, hehe, huhu.“ spýtala sa ma.

„To je predsa jedno, nie?“ riekol som jej ako posledný gadžo.

„No, to nie je jedno. Pretože, ak máte na to zavážne dôvody, povedzte mi ich. Ide tu o dobro veci!“ zavíjala asi ako chlapík na tomto dokumente.

„Dobre, povedzme, že Godzilla ožila a povedala, keď nezruším účet, príde ku mne a zožerie mesto, v ktorom som sa narodil. Toto vám treba? Aby tu prišiel morský jašter, netvor a ohava? Aby tu prišla Godzilla, vzala električku do papule a prásk to do seba? Čo, keď tam sedí váš supersexi manžel?“ opýtal som sa jej.

„Nie je vôbec sexi. Ani ma nikdy nepretiahne, ani mi večeru neuvarí. Furt len pri telke sedí a pije pivo! Ani, keď okolo neho behám nahá, nikdy nič! Viete, čo je to za pocit?“ zdôverovala sa mi hlboko.

Odpovedi sa nedočkala, lebo tisíckrát opakovaná fráza sa naplnila. Prišlo to, vtedy, keď to nemalo prísť. Nevydržal som to a rovno pred ňou som sa pozvracal.

„A čo s tým účtom?“ povedal som.

„Nemôžeme ho zrušiť. Ešte tam máte 2 eurá.“ hovorila.

„Tak si ich nechajte, bo keď ešte raz budem mať absolvovať toto, čo dnes, vybuchnem a rozmlátim tu dakoho.“ povedal som.

„Nie, to by nebolo fér.“ smiala sa.

„Viete čo, dajte mi dajaký papier podpísať, že ruším účet a ja už chcem mať od vás pokoj. Normálne, mám chuť zájsť do Dómu sv. Alžbety a dať za vás slúžiť svätú omšu.“ hovoril som, postavil som sa a postavila sa aj ona.

„Vy ste taký zlatý chlap.“ kričala.

A tak som sa nahneval, vzal som papier pred ňou, napísal tam rukou.

„Vážený riaditeľ,

ako mám postupovať pri zrušení účtu? Totá haňa s menom Mgr.PhDr. et MuDR. XX YY DrSC. mi to nevie povedať a chce so mnou sex. Zrušte mi účet vy alebo ma zamestnajte ako databázového administrátora a zruším si ho ja sám.

S pozdravom,

Jozef Piťo.“

Ešte som si od nej vzal obálku, šiel na poštu a nestaral sa. Tá dáma sa rozplakala. Povedal som si, že za taký odvážny čin si zájdem do Ďurka. A nejako som neriešil kto mi uvarí večeru. Áno, som cynik! Hanbím sa.

Niečo na rýchlo

Morning 2

Morning

Pred prácou

Omar a Fatima

Hradi, ta tam bars šumne pribehi še odohrali. A ja vam povim pribeh o laske, bo to taki pribeh, že vichadza zos šerdca. Kebi mi to zažil, povim, že vichadza zos mojeho šerdca, ale vichadza to zo šerdca hradu. Je to kus o tureckej laske. Dzifče še volalo Fatima a chlop Omar.

Daco sebe povime o totich turkoch. Už samotni spisovateľ Jaroslav Hašek na nich vof Švejkovi upozorňuje, bo podľa ľudzi tam, to pohanske psi. Ale nevidzim teľo do problematiki, ale povim vam, že Turkoch sme nemali radi, bo oni nas ničili a hubili a nedovolili nam bešedovac po slovenski. Plane tote turecke šviňe, skoro jak maďare, ale ne až teľo.

Turci še stretli s kadzejakou čvargou aj vof bitke pri totim Mohaču. Bars sebe nepamätam kedi to bulo, ale dajak dvacec šejsteho augusta vof roku 1526. A pri totej bitke še do slovenskej, ale i do maďarskej ( i kedz to naši historici nechcu priznac) historie zapisal bars veľki rod, rod Zapoľskich. Šak pamätace tote hodzini dejepisu, ne? Janči Zapoľski a jeho vpliv na šicko.

Ale Janiho ochabme, naj sebe odpočiva vof totim pokoju. Ikonou tohto pribehu je Števo, abo Pišta. Kedzže som ťažki nacionalista a narodovec jak repa, budzeme mu hutorec Istvan. (vislovuj Ištvan.)

Istvan bul bars veľki chlop, za svoje odvažne skutki, nehu a dobrodružstvo pri obžinkoch, získal trenčianski hrad. Znace, dze je? Ne? Ta použice internet, najlepšie cez atlas.sk.

Štefan Zapoľki raz išol do Turecka. Ale ne na nakupi, jak teraz še chodzi do Poľska, on išol bojovac, bul taki wermacht zos 15. storočia. Vžal sebe kus borovički, dzešec kilo visočini a išol. Ešči mal dajaku šekerku a možno i daco jak mušketu. (Akurat, že mušketi prišli do historie kuščičko neskôr. Ale kedzže sme jak z romanu Dana Browna, šicko možne, i to, že vžal bazuku pod to ritierske brnenie.)

No a jak tak išol, ta prišol do Turecka. Ľudze patreli na neho jak zbešnete a on bojoval vof dajakej bitke. Bojoval bars statočne, dokonca i tote jeho purigače poznali paru razi stredovek a vecka prišol k dajakemu chlopovi.

„Idzeš me zabic?“ opital še ho turecký vojak.

„Ta coši. Idzeme bavic Vadi-nevadi.“ šmejal še chrabri Istvan a zapichol ho.

A tak objavil i dajake dzifče, co vžal sebe do otroctva a až do Trenčina ju vžal. Tam mušela umivac grati, garadiče a občas i pokrovce abo skrine čistiť. Ale ne zos Diavou, len tak, jak prišlo. To dzifče bulo šumne, šak Turki su calkom šumne. (Ne, neidzeme googliť.) Jaj, volala še Fatima.

Ibaže jej šerdco patrilo Omarovi a toten neznal keľo bije. Hľedal ju jak šaleni po calim Turecku. A Turecko je veľke a vtedi še cestovalo iba na koni, ta to mal cežke. Skratka a dobre, Omar nemal na to schopnosci, abi použil rocket science, jak daktori chlopi teraz.

A tak še dakedi doznal, že Fatima je dakdzej vof Trenčine a išol. Vžal sebe koňa a uhaňal jak šaleni a došol až k Istvanovi.

Istvan ho prijal ako svojho rodneho brata.

„Ta co chceš?“ opital še ho Istvan.

„Ta šak dzifče, co ši pijani?“ odpovedzel mu Omar.

„Ale šak ona je moja trofej.“ hutorel Istvan a šmejal š.

„Nespletaj še! Co mam zrobic, abi ši mi ju dal?“ opital še Omar.

„Ta co ja znam, peneži mam veľo a šerdco mam jak zos kameňa. Bo to tak treba, najlepšie nemilovac nikoho, len sebe uživac. Znaš čom? Jak može bic sex bez laski a sex na gilotine?“ prehovoril Maxim E Matkin 15. storočia.

„Ta co mam zrobic?“ už dumal Omar, že mu štreli šip do šerdca, abi toten pňak zdehol.

„Ja chcem, abi zo skali cekla voda. Bo take nikto nema a ja še budzem chvalic!“ a kopol Omara do rici.

A tak Omar až das po troch rokoch objavil prameň a vžal sebe Fatimu za ženu. Istvan dostal krásnu prezivku. Maš menej citu vof šerdci jak tota skala.

Ráno do práce