V elektičke
sedela jedna žena. Modlila sa k motyke.
„Nechceš
sex?“ riekla.
Pozrel som
za seba a ona žúvala gumu z ceruzky.
Odmietol som
túto ponuku a nadobudol som pocit, že mi obdarená dáma dá pokoj.
Opak bol pravdou.
„Bojovný
Ján by ma bral.“ kričala a vytiahla voľajakú knižku.
Ona na celú
električku začala spievať nejaký spevník.
„Však mi
daj svoje telo, bude nám veselo.“ kričala, žuvala tie gumy.
Vlasy mala ako keby z kremátoria vyšla.
„Veď
každý chlap chce sex. Prečo ma nechceš?“ kričala, zavíjala,
skapíňala.
„Pretože
ja som na dušu.“ povedal som jej pravdivo.
„Ty zmija!
Zomri na ebolu a dúfam, že ti dakto odreže hlavu!“ popriala mi
krásny život.
Bol som
ticho a ona zasa spustila.
„Volám sa
Rumburak. Bojovný Ján je môj bývalý. Ale ja som ho podvádzala.“
kričala. Neviem prečo mi podaktorí ľudia rozprávajú také veci.
„Chápeš.
My sme spolu chodili tak, že on mi kupoval príklepovú vŕtačku.“
hovorila.
„A?“
riekol som.
„A potom
som ho poslala kúpiť toaletný papier, čo bol v akcii.“
odvetila.
„Pretože
ja to potrebujem dosť často. Mám problém s horčicou.“ riekla
ďalej.
Neviem ako
vy, ale ja som nechápal o čom to melie.
„Ale on mi
nedoniesol, lebo nemal 3 koruny! Židák jeden!“ hovorila.
Inak, ja
neviem prečo ženy, ktoré majú pôvab ohrievaného párku zo
soboty, cítia potreby robiť zo seba bohyne lásky.
„Tak som
sa s ním rozišla! Vieš koľko mám nápadníkov?“ ryčala ako
jeleň v ruji.
„Počúvaj,
ženy sú svine! Ale za tých 20 minút sexu stoja, čo?“ povedalo
a z úst sa jej vytratil von ozrutný smrad.
Vystúpil
som sa a šiel do krčmy. Asi sa dnes opijem do nemoty. Nemal som
žalúdok počúvať o Bojovnom Jánovi a Rumburakovi.
