Ďulove potulky

Stretol som jedného známeho, zvracal (zrejmä staré mäso) voľakde do potoka. I rozhodol som sa vypočuť jeho žiaľ. Pre lepšie pochopenie textu, sa dialógy budú niesť v tom najkrajšom dialekte.

„Ďula, ta co ci?“ opýtal som sa chrabrého rytiera.

„Serus. Ta ja mám robotu, znaš co? Poranta me.“ a spustil ďalšiu plejádu vylučovania tekutín.

„Ceče zos tebe jak zo švini. Co ši plane pojid?“ zvedavými očami bádam po jeho pohľade.

„To za šicko može tota Hanka. Hama jedna, ja zápal pľuc mám. Idzem doraz do doktora, lem bľujem a bľujem.“

„Ta ja pojdem do doktora s tebou. Neže ce guta ulapi.“ pohovoril som mu.

„Ta poc. Ja ci aspoň povim, co tota guta robi.“ zvestoval mi.

„Sluchaj, ta ja robim u firmi, co košuľe šije. Košuľ s.r.o. Webová stránka je toto.“ hovoril.

„Hej, šak znam. Minule mi Ďuri hutorel, kedz mi išli cez Belu.“ hovorim mu.

„Moja robota? Ta tam nenormalne podmienki. Znaš co? Čista pijačina. Riaditeľ začne deň ceplou borovičkou. Chapeš toto? Normalne paľenku ľabe. Ožarti je vec jak praše.“ odpľul si rezkým krokom k doktorke.

„Ta pridzem včera do roboti. Robim, robim a šicko je v poriadku, ne? Doraz pridze za mnou tota kolegiňa a sluchaj, co mi povi.

Hama: Ďula, mal bi ši sebe pomivac tote harčki. Však to co ti piješ? Solvinu? Riňave to je jak Hrebendova ulica v Košicoch.

Ďula: Co? Nečul mi ce, bo mi zjape stroj.

Hama: Ja ci nechcem radzic, ale ja čula od jednej nemenovanej kolegini, Valiki, znaš ju, ne? Tota, co spáva zos traktoristami, abi ju vžali domov. Chapeš, ona nemusi mesačnik placic, po ňu traktorisci chodzia do roboti. Cirocha znaš jak ceče, ne? Však ona v každim jednim valale ma sex. Ta ona o tebe hovori, že ši šviňa. Vraj sebe ani harčki neznaš umic. Riňave gače máš. Sprchu vidziš iba na Vianoce. Ja ci nechcem radzic, ale rob daco zo sebu, bo vipatraš plano.

Ďula: Co ci bavi?

Hama: No sluchaj, ja ci vážne nechcem radiť, ale daco rob zo sebou. Však takto sebe ani ženu nevežneš.

Ďula: Ic do rici. Ja muším daco robic a ne tote tvoje spletanini sluchac. Šalena bora, ic stadzi ti bikresa, hétera a kalapčnica.“

Po tomto dialógu Ďula dostal amok.

„Sluchaj ďalej chlope. Idzem vecka sebe zakuric na balkon. Ta co še nestane? Tota ľompa me zamkne a ruci kľučik do koša, šak sranda, ne? Ta ja neznal, co mam robic. Už mi dumal, že zavolam žandarov¹.

„A jak to dopadlo?“ spýtal som sa ho.

„Ta jak asi? Som zavolal kolegovi, aby po mne prišol. Ešči dobre, že koš nevisipala upratovačka. Sluchaj dalej. Vec idzem na obed. Jedzene dobre, ale totej Hame še nič neľubi. Vžala sebe parki, horčicu, nivovi sir a 3 falatky vajca na tvardo. Jak asi vipatralo toto naše žrene?“

„Ta nezanm, povic mi.“ bol som zvedavý ako jedného dňa, keď z humenskej mäsiarne doviezli do košického obchodu novú salámu Ščipak.

„Ta sluchaj.

Hama: Ta to neška žrenie. Však to šmerdzi jak moja kolegiňa, kedz z budara vijdze.

Ďula: Čom o tom bešeduješ? Mi tu jeme, znaš co? Misliš, že dakto zvedavi na to jak kto šmerdzi u budaru?

Hama: Čekaj, čekaj. Čo to je? Jak to misliš? Čujece me? Tak ja mu povim daco osobne a on , že ho to nezaujíma. A znace kdo to bul?

Ďula: Ta šak to jedno, ne? Ja še chcem najisc a ne sluchac tote tvoje vimišľanki.²

Hama: No chceš povedzic, že ti ši moslim? Ani kojscel nenavštiviš, si simpatizant zos moslimami. Ti nam chceš rezac hlavi! TI šviňo, praješ ši me znasilnic! Chceš sex zo mňu co? Preto nechceš sluhac, jak Lenka na budaru šmerdzi.

Ďula: Ic do rici.

Hama: Čujce, jak dobre, že nám nešefuje Tchorová. Ona ne taka je? Zabija vlastnich ľudzi. A kedz neurobice 400 košuľi za dzeň, vof kancelárni vás zamkne a možece tam i zdehnuc. To taká planá žena. Normálne, minule jeden kolega, nechcem ho menovať, urobil len 200 košuli a jeho šefka ho zamkla na cali vikend do kancelarni. On tam umar. Normalne, neborák, zdehol. Vec mi bešeduje, že co še stalo. Ale ja ho nemam rada, bo on taki, co chce sex s každim.“

Prišli sme k doktorke a tá mu predpísala tabletky na gumovanie hovadín z mozgu.

To je náš príbeh, cítim blízky pád! Aj smrad tiel! Tak to pochop!

1Na východnom Slovensku sa nenachádzajú policajti, ale žandáre. (Aj kuklače.)

2Pri spomínaní na túto činnosť si Ďula skoro vlasy vyškubal.

Valal

Osobný denník, 29.8.2005, valal.

Ta mi buli doma a patreli špivanki. Das o dzešatej hodzine večar še parobci rozhodli, že došla brzda. Ja nepil a tak prišli za mnou.

„Sluchaj chlope, šak ti nepiješ. Co kebi ši išol do karčmi? Donešeš kofolu.“ hutorel jeden.

„A ta dobre, lem nemace dajaki bicigeľ? Bo to inakši dojdzem za tidzeň.“ povedzel mi.

„Cholem poc tu. Tu maš bicigeľ, vež sebe. Šali na ňim prišol.“ hutorel mi chlop.

„A jemu to nebudze vadzic?“ opital som še.

„Čekaj kus.“ odvetil mi na totu otazku.

Doraz prišol Šali a hutorel mi.

„Ta jasne, že nevadzi. Znaš jak še idze do karčmi, ne? Neže pojdzeš až gu Topli.“ povedzel mi.

Ja sadol na bicigeľ a išol mi. Zaparkoval som ho pred karčmu, dze Rastislav bľul. Rastislav je pamätná osobnosť toho valalu. Furt hutori, že nebiruje komunistoch, ale kedz mu povice, že Lenin ulapel dajaku chorobu, zareže vas. Skrátka a dobre, Rastislav sebe slucha Leninove špivanki. Ja osobne mám radši toto.

Daktori ľudze sebe hutoria ahoj, kedz še uvitaju. Rastislav sebe triska ruki do cickoch a vrešči, že pracuje vof Bukoze. I tak me privital.

Prišol som do karčmoj, dze bula Ľenka.

„ĽENOOOOO!“ ozivalo še zos každej strani.

„Karčmááááárko, nalivaj!“ ľudze rumazgali jak šaleni. Najvecej Slavo a Miro.

Kukla na mne a hutorela.

„Ta co? Tebe sem poslali? Co vam došla? Borovička abo kofola?“ šmiala še.

„Borovičku chlapci piju len ceplu.“ zvestoval som.

„Taže kofola? To už jak še vraciš, šicke budu ožrati jak praše. A mne treba poopraviac vodu.“ hutorela mi.

Dala mi kofolu, ja som išol.

Jak tak idzem po valale, lancuch mi spadol a ja piščiska roztrepal. Došol som s prazdnimi rukama domov a Lenka mala pravdu. Šicke ožrate jak praše. Iba Marek bul dakdzej v pivnici a opravial vodu.