Minule som spal v jednom
rodinnom dome. Hotová romantika akú poznáme z nórskych románov v
19. storočí. Verte, či nie, život prináša krásne situácie.
Vonku sneží, vy sa váľate so svojou osudovou hrdinkou a do toho
vám v televízii hrá najnovší hit Otta Weitera. Ale teraz vážne,
najkrajšia romantika je čítať si so ženou v posteli od Oscara
Wilda Lady Fuckingham. Ja som sa minule k niečomu podobnému
dopracoval. I je čas zasvätiť do príbehu a tajov mágie lásky
vás, drahí neokrôchanci.
Navšívil som veľmi
milú obec, kde na dvore jedli husi i kačky spoločnú baštu. Krava
veselo mučala a ja som sa venoval myšlienke v ktorom žalúdku sa
nachádza bylina, ktorú som tomu nebeskému stvoreniu daroval.
I večer pobrali sme sa
do šenku okúsiť miestnu atomosféru života. Otvorili sme vráta a
zavalila nás vôňa krčmy. Ľudia sedeli a zhovárali sa o všeličom
možnom, najviac o Ficovi a iných otcoch vlasti. Ale kvôli politike
som si neprišiel sadnúť a spísať svoje memoáre.
Videl som jej výstrih a
hneď som vedel, čo robiť. Sadol som si k nej, prisunul svoje
končatiny k jej údom a akože ju ťukol nohou. Ona skvíkla sťa by
ošípané na zabíjačke. Pozrel som sa jej do očú a vedel to.
Bola to láska. Pochopil som všetky tie reči, ktoré sa o láske
zhovárajú. Puškin sa nechal kvôli nej zabiť a Van Gogh obetoval
ucho, časť ľudského telo!
I ja som sa teda rozhodol
obetovať svoje telo za potechu tejto osoby.
„Prepáč mi.“ riekol
som hlasom mohutným akoby som mal hovoriť reč na uhorskom sneme.
„To nič, ja viem, že
si to spravil naschvál, aby si ma spoznal.“ pošteklila ma
pohľadom a moje srdce začalo zvoniť. Či chcete alebo nie, v mojom
srdci sa začínala odohrávať svätá omša.
„Presne tak, túžim ťa
spoznať.“ riekol som jej. Ach, tie jej nohy, vyzerali ako hokejka
LION, ktorú som používal v mladosti, keď som sa hral na Wayna
Gretzkeho.
„Ty si taký fešák.“
pochihotala sa. Hľadela na mňa ako by som bol Romaualdo za chytania
sa svojho trička pri výstrihu. Ja teda neviem, prečo to robila,
asi mala vši alebo ja neviem čo.
„I to mi riekli veľké
jazyky na vysokej škole, keď som spolužiačke napísal seminárku
o potkanoch.“ začal som sa jej prihovárať, aby vedela, že mám
vysokú školu. Ja neviem prečo, ale mal som s ňou tancovať na
koncerte, kde bude vystupovať Anna Gaja.
Ale prišiel pre ňu
nejaký chlap, čo mal namiesto zubov v papuli voľajaké šutre z
ihriska. „Ideme domov!“ skríkol a pozrel na mňa pohľadom divej
svine, keď chce rypákom rozmlátiť mohutné dubisko. Ja som to
nevydržal a pustil si v juboxe brnenský vianočný orhester.
„Nezačínaj si s ňou.
To ona stále ide po niekom novom, ale príde za ňou frajer a ten
potom si ho nájde a rozmláti mu hubu. Ešte k tomu je na ňu zlý,
rumázga po nej a vždy sa pohádajú. Je to tyran! Vlastne sa jej
nedivím. Má to ťažké, vybrala si hrozného niktoša a teraz
hľadá náhradu. Ale nemá to ľahké, lebo tej svine, s ktorou je,
tú charizmaticky miluje.“ poznamenal mi voľajaký pán.
Isto si poniektorí
čitatelia pomyslia, že ja som sa v tom čase rozhodol konať.
Romantické príbehy pokračujú takto: Silný, empatický, nežný a
romantický chlap sa rozhodne zasvätiť svoje srdce životu. Príde,
vykúpi tú ženu z rúk drakuly a potom je z toho šťastná láska.
Alebo ako píšu legendy slovenskej literatúry ako Otčím O. Otcov,
tá žena sa rozhodne, že nemá aj tak dosť a ide provokovať iných
chlapov. Pretože to sú ženy, ktoré si potrebujú dokazovať, že
oni môžu mať každého chlapa. Ak niekto očakáva takú verziu
príbehu, že som ju chcel vytrhnúť od toho narkomana, môže čakať
ďalej. Potom by som rád vedel, aké drogy berú. (pozn. autora)
Druhý deň som šiel
vlakom už domov. Kúpil som si lístok a miestenku a sadol si do
kúpe. O pár minút si sadli oproti mne dvaja mladí ľudia. Nebude
vás prekvapovať, čo za dve charizmatické bzdochy, mamľasi a
petlovers si ku mne sadli.
Je to presne tak ako
očakávate, ide o známu dvojicu nehy. Slečna alebo pani alebo, čo
to bolo, mala na seba ďalší výstrih obrovský ako sopka Vezuv.
(Hoc, neviem veru, čo za poklady chcela ukazovať. Nuž, trofeje sa
dajú získavať všakovakými spôsobmi!). Nežný a platonický
cute boy bol oblečený v šarmantnom obleku Tesco Deluxe.
„To si ty?“ skríkol
pažravec pri pohybe ruka proti fľaške. (čuča) Smrdelo to asi ako
v pražskom metre, keď podaktorí ľudia zabudnú na to, že wc nie
je súčasťou vybavenia vozňa.
„Mal by si si na mňa
dávať pozor, lebo muž ti rozbije hubu. Nieže ma budeš baliť.“
koketavo sa usmiala a pohrabala sa vo vlasoch. // občas by si mohla
kúpiť šampón na vlasy. Aspoň žihľavový za 20 korún z Billy.
(pozn. divokého autora.)
Šarmantný mládenec bol
veľkým strachom pre mňa. Predsa len, chlap pijúc čučo a hnusne
mľaskať trojdňové kurča, to mám srdce v nohaviciach.
Držal som teda gambu a
nechal sa kochať vlakom.
„A včera si mal
krajšiu košeľu.“ ozvala sa slečna. Povedala to takým spôsobom,
že som si spomenul na Danteho. On má takú krásnu vetu. „Šípy
si mi do srdca strelila.“ No, možno by sa to udialo aj tu, ale
slečna alebo pani alebo dačo medzi by musela mať aspoň umyté
zuby.
„Ale na mňa nemáš.
Tento oblek som kúpil v Second hande.“ skríkol rebelskym hlasom.
(Veď bolo aj vidieť. Čierne sako malo diery posypané Solvinou.)
„Ďakujem láskavo.“
pošepkal som im do uška.
„Povedz mi niečo o
sebe. Aké dievčatá sa ti páčia?“ opýtala sa.
„Také, ktoré majú
dušu.“ povedal som. Predsa len, ja od nepamäti túžim po ženskej
duši. Telo ma nikdy nezaujímalo. Len raz, keď ma istá dáma
znásilnila. (Škoda, že nenechala na seba číslo, to by som sa
možno aj viac zaujímal o ženské telo.)
„Akú dušu? Máš
radšej ženy, čo majú dlhé vlasy alebo krátke?“ pýtala sa,
keď jej polovička otvorila kyslé uhorky a mľaskal ako svine pri
koryte. Ako som sa na nich pozrel, mal som pocit, že tam sedí
Hefaistos a Afrodita.
„Ja mám najradšej
poľský FIAT.“ riekol som.
„Čo si taký? Však si
celkom pekný. Ale pochop, ja som už zadaná. Ty si prehral. Ale
vieš, keby som jeho nemala, určite by som neodolala. Mne žiaden
chlap neodolá. To som si istá. Ja som taký typ ženy, čo dosiahne
všetko, po čom túžim. Ak by som ťa chcela, si môj.“ povedala
to s takým vyvrcholením v hlase, až sa nedivím, že rytier vedľa
nej zaspal.
Keď sme už pri tom,
istých ľudí sú plné väznice a cintoríny.
„Ale
ja by som sa rád stal kňazom.“ usmial som sa.
„Teba
je škoda za kňaza, však mi povedz niečo o sebe. Ten môj to
nemusí počuť, akurát spí.“ A rozopla si gombík na blúzke.
Napadli
mi slová súdruha Generála A. Čepičku, ktoré nájdete v tomto
odkaze.
„Ty
si impotent?“ opýtala sa ma na mňa. Pozrela sa mi do rozkroku a
oslintala si pery asi ako žirafa.
„Ja
slúžim vlasti až do roztrhania tela.“ poznamenal som dobrého
vojaka Švejka.
„Chodil
si na gympel, čo? Vyzeráš byť taká kocka.“ povedala mi.
„Áno,
som absolvent jedneho gymnázia.“ pochválil som jej inteligenciu.
„Tých
som najviac neznášala. Sú to najväčšie trosky, ktoré nikdy nič
nedosiahli a vždy mali nudné životy! Ale urobila by som možno
výnimku.“ ryčala ani tur pri spoločnom dojení a tie jej pery sa
priblížili ku mne. Ako sa tak na mňa pozerala, začal som myslieť
na ľudí, čo zažili mor.
„Prečo
si ma poctila takým krásnym slovom?“ položil som dotaz pre svoju
informačnú požiadavku. (Fuj, píšem ako vedecký knihovník.)
„Ty
si si nikdy neužil! My sme počas školy chodili chlastať, fajčili
sme, dokonca sme podráždili starých chlapov, aby nám zaplatili
drinky! Vyťahovali sme mačke mäso z brucha! Jój, to boli žarty!
Najlepšie obdobie môjho života. Vždy som chodila na pokec a s
kamoškami sme dávali najavo chlapom, že by dačo mohlo byť. To
bolo také super! Hlavne, keď som raz úplne zničila celú partiu
chlapov! Vraj chlapi dokážu byť kamaráti na život a na smrť,
ale vieš aké bolo, keď sme poštvali kamarátov proti sebe? Mne
žiaden neodolá! Ja som kráľovná!“ zrejme to bola jej predohra.
„Ešte
ti poviem prečo som s týmto tu. Veci nevyperie, periem všetko ja!
Doknca pri stolovaní mľaská a vlasy si neumýva, lebo treba šetriť
teplou vodou. Ale on je SQL admin a vieš, že taký nebude zarábať
toľko, čo ja! On predsa za SQL nebude dostávať 20 000.“ bila sa
mohutne do pŕs a ja som mal chuť recitovať Detvana. Škoda, že
neviem text.
„On
zarába 21 000!“ pozrela sa na mňa asi ako absolvent s čerstvým
diplomom.
Ja
neviem prečo, vyskočil som z okna a zajtra idem na neurochirurgiu,
nech mi transplantujú mozog za prasačí. Pocit, že budem žrať
pomyje z válova ma napĺňa viac ako počúvať takéto rozpravy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára