Práve som
pozeral Beverly
Hills. Áno, ten seriál. Okrem iného, je tam hrozne veľa
komických detailov, nebudem prezrádzať. Ibaže vám musím
prezradiť veľkú myšlienku, ktorou autor je samotný Dylan.
Rozprával, že tragédia tejto krajiny (myslel tým USA) spočíva v
tom, že po nej chodia takí debili. Ukázal na istých pánov a tí
s ním súhlasili. Hneď ako vyslovil nesmrteľné slová, a la
Thomas Jefferson, spomenul som si na isté synonymum s použitým
adjektívom. Nebudeme ho nijako perzonifikovať alebo používať iné
pejoratíva. Nazvime ho Spravodlivý.
S pánom
Spravodlivým som sa zoznámil jedno leto, keď som chodieval do lesa
a cítil sa ako starý Dag. Náš prvý pohľad bol nad jeho
rozmláteným bicyklom a jeho túžbou, aby som mu pomohol opraviť a
ešte mu za to platiť.
Spravodlivý
mal problém s problém s vďakou, chodieval slúžiť misie niekam
do Bangladéšu a hrával počítačovú hru Ufo. Neviem prečo, ale
on vždy páchol po oleji a konskom truse, zrejme to používal
miesto sprchovacieho šampónu.
Skrátka a
dobre, my sme bývali jeden čas v spoločnej domácnosti. Samotný
Walt Disney sa inšpiroval ním a vytvoril jednu postavu,
bez ktorej si nevieme predstaviť detstvo. Veru tak, samotný hrdina
bol hrozne na peniaze. Horel nedočkavosťou, keď mu voňali hrianky
a mohol hriankovač pichnúť do inej elektrickej zásuvky.
On si do
izby hodil vlasntý elektromer, aby ukazoval každému, koľko minul.
Ibaže, keď sme zaspali sladkým spánkom a la Vianočka s mliekom,
on už utekal k elektrickému stožiaru a ťahal odtiaľ prúd. Je to
síce nereálne, ale život je občas sci-fi.
Nikdy
nenechával jedlo, či inú oštaru na tanieri. Jedného dňa šiel
na zemiakovú brigádu. Skrátka a dobre, prišiel na pole a rukami
sťa by traktor, hrabal si zemiaky do lona. Hodil si zemiaky do hrnca
a šiel uloviť divú sviňu do lesa. Zobral si nožík rybička a
tak ako Harka kedysi, nechal sa podmaniť svojim pudom. Divú sviňu
nenašiel, lež pozbieral si maliny a mal malinové zemiaky. Soľ si
šiel do bane, čo bolo až dobrých 40 kilometrov, ale v Solivari
Prešov ho vyhodili von.
A tak
smutný, asi ako ja, keď som kedysi mal čítať Gustáva Zechentera
Laskomerského, prišiel a zemiaky už nežili. Skrátka a dobre,
voda sa vyparila a zemiaky zhnili. Nejedol kvôli tomu skutku tri dni
a Košicami sa niesla vo Večerníku veľmi nepekná príhoda.
Fantomas sa nemohol pozerať pri predávaní novín na ten ksicht.
Bývanie s
dobrodruhom a veľkým držgrošom bolo také príjemné, ako keď
vám striekne vriaci olej do oka. Skrtáka a dobre, keby mi dakto
nalial horúci olej do ksichtu, cítil som sa rovnako ako pri ňom.
Viete, on bol tak trochu negatívne naladený a jeho psychika tiež
bola na úrovni doby neolitickej.
Jedného dňa
som prišiel domov z krčmy. Sotva som chodil, kľúče som hodil do
sena, nohavice do kúpeľne, vetrovka bola v umývadle a moja spodná
bielizeň bola hodená na krtka. (Myslím teda totu gutu, čo pomáha
odtoku.)
Neviem
dodnes ako a hlavne kde som zaspal. Obrovským revom akoby niekoho
napadol tiger sa prebudilo moje srdce. (Pochopil som, že má v izbe
svoju milú a skúša na nej Dejiny urológie.) Ibaže ten hlasný
zvuk prichádzal k mojim dverám. Otvoril som rezkým trhom dvere a
uvidel Hippokrata.
„Počuj,
nebudím ťa?“ odpovedal akoby on bol samotný Hérakles a ja tá
hydra, čo jej chce udeliť radosti sexu.
Ja som niečo
zastonal a zahekal a po pravde, ani neviem, či som mal chuť veľmi
na rozhovor, lebo som si všimol moju spodnú bielizeň ako sa leptá
Krtkom. Nebol som nahý, mal som na sebe vôňu borovice.
„Ja ti to
musím povedať.“ riekol svoju hlbokú vec tento pán.
„Ja platím
o 20 KSČ teda KČS viac za internet ako Ty.“ rumázgal ako dieťa
v škôlke, keď mu nedajú ako prvému obed.
„Dobre,
zajtra pôjdem kúpiť router a nastavím Ti, aby si mal väčšiu
rýchlosť ako ja.“ povedal som po tichu a ľahol do postele.
On bol taký
natešený, že si išiel čítať poviedku Biskup v blate od Markíza
de Sadé. (To ho vždy dostalo do bodu G, C a T.) A tak som behal po
celých Košiciach, teda od Focusu do Imperia a kúpil router. (To,
že tie obchody kedysi boli vedľa seba, nebudem rozoberať.)
Prišiel som
domov, nastavil som ten router, názov siete som dal STFU a heslo
Spravodlivý. Pochopiteľne, že IP adresa musela byť utajená, lebo
on veril, že by na ňu každý prišiel. Preto bola 192.168.1.1, ale
nepíšte to do prehliadača! Pretože sa vám spustí proces
GOtoSwamp!
Jednu noc
zaklopal na dvere. Otvoril som dvere a riekol mu sladkým hlasom čosi
o kurčati.
„Ty sa
viac sprchuješ ako ja. To sa povie mamke! Budeš platiť o 300 korún
viac nájom ako ja.“ a tresol za mnou dvere.
Ráno som
vstal a chcel som si to s ním vybaviť. Ale najprv som musel utiecť
na WC, lebo pudy si žiadali svoje. Vyšiel som rezkým krokom na
chodbu a moja túžba otvoriť dvere bola silnejšia ako hocaký true
love's first kiss.
Siahol som
na kľučku a ono to bolo zavreté. Všimnem si bližšie a pozerám,
že ono to bolo zavreté na klatku. Čo sa pre boha dialo? A tak som
si povedal, že musím utekať do práce. Ja neviem čím to bolo,
ale nikdy v živote 17 ka neprišla na čas tak ako vtedy. Prosil som
všetkých svätých, aby sme nešli po ceste plnej záplat. Prečo
nie, autobus šiel po takej čarovnej ceste, ktorej hovorili
Ľavobrežná a moja prdel začala cítiť stredovek. V práci ma
vítali akoby som mal narodeniny, ja som sa nikomu ani nepozdravil a
sadol rovno na záchod. Vykríkol som akoby národnu hymnu a bolo mi
tak dobre asi ako dieťaťu, keď konečne sa napojí mlieka.
Zapol som
počítač a v ňom boli nesmrteľné slová. Môj email vyzeral
takto.
subject:
kľúče
Message:
Milý
Martin, keďže používaš častejšie sprchu ako ja, rozhodol som
sa spraviť rázne kroky. Ešte k tomu som si všimol, že často
chodíš aj na WC a to nie je dobre, lebo treba šetriť vodu. Učinil
som za vhodné, že budem so sebou nosiť kľúče od WC k sebe do
práce! Musíš chápať, nechcem, aby sme mali nedoplatky, lebo si
šetrím na Ferrari.
S hlbokou
úctou k Tebe, piaty mušketier, Spravodlivý!
Presťahoval
som sa naspäť k rodičom, kúpil si fľašu Starej Mysliveckej a
zapíjal Spritom. Odvtedy ma Spravodlivý nekontaktoval.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára