Ukradla mi prácu!

Ani neviem ako som ho spoznal. Začnem tým, že mu hrozne páchlo zos pysku. Aale strašne a ešte do toho pijával dosť značný objem čuča. Občas som ho videl ako si k tomu pálil listy z brezy a veruže mával potom hrozne filozfické debaty. Jedného dňa vraj údajne ukradol z Tesca hrniec, uvaril si čaj z ihličia borovica, postavil sa pred Vltavu a rumázgal na celú Prahu, že on je Barunka a chce podobný osud. Nutno dodať, že sčítaný bol.

Jeho životopis začína ktovie kde, trebárs na poľu. Počas základnej škole veľmi vynikal v Prvouke a vždy cítil potrebu kresliť stromy. Raz na náboženstve povedal, že on nemá rád Ježiša, ale miluje vyznávačov skaly. Chodieval stále ku skale a dával jej najavo, že už nie je sama. Už v útlom detstve mu zachutila pálenka a ako to u alkoholikov chodí, mal s týmto nápojom dosť značný problém.

Alkoholici majú s alkoholom vlastne len jediný problém. Ich netrápi to, že pijú a, že sa kvôli ich sebeckosti trápi každý. Ich trápi to, aby neboli videní, že sú spití na mraky. Žiaľbohu, to je najväčší problém.

Pán, ktorého popisujem, mal prirodzene podobný problém. Kvôli alkoholu stratil všetkých kamarátov, ženu, ktorú zaujal a ani nedoštudoval vysokú školu. Dôvody boli zrejmé, lebo bolo teplo, lebo bola zima, lebo žral seno, lebo bral drogy, lebo mu bolo potrebné myslieť na E=mc2, lebo učiteľom išlo vždy o niečo viac, lebo čašník z krčmy s ním bol na wc a iné radosti laganstva.

Skrátka a dobre, už v útlom veku podľahol sklonom pijatiky a každý bol zlý. Prišiel čas, keď bolo potrebné pracovať. Ibaže 40 000 eur nedostane, keď príde na pohovor navoňaný v šarme rumu.

A tak posielal až dva životopisy a neprijali ho nikde. Vlastne, poslal životopis na nejaký úrad a oni mu napísali, nech počká dva mesiace. Ibaže on tie dva mesiace prepil a životné putovanie nášho hrdinu pokračovalo. Spával v maštali a ráno ho budila vôňa pálenky. Keď ešte mal peniaze, pijával samotné dobroty, časom sa ukájal pri sladkom víne.

Na závislosti je fascinujúce to, čo všetko človek dokáže zmeniť, aby dostal ten svoj pokrm. Jedného dňa zašiel do obchodného domu. Vyzeral veľmi čarovne, gate roztrhané, vlasy a la jeden chlapík, ktorý nepotreboval vzdelanie, lebo on ma titul gróf, topánky už desaťročné, páchol po všetkom možnom a kvapkalo z neho nejaké želé neindetifikovateľnej farby. Nebudeme rozvádzať detaily.

Mal pár korún a preto použil svoj pragmatický um. Došiel k pečivu, vzal rohlík a nenápadne si doň zakúsol svoje tesáky. Ja neviem prečo, ale ako urobil túto akciu, rozopol sa mu opasok. Ibaže on si to nevšimol, preto došiel k pašteke a hádzal ju do seba. Skrátka a dobre, celým obchodným domom sa niesol šarm, ktorý by sme mohli charakterizovať prasata a la koryto.

Nadžgal si svoju gambu a došiel k pitiu. A tam videl predavačku, ktorá sa akurát s kolegyňou dohodla, že pôjdu večer tancovať. Pozrel sa na to svoje čučo a videl tam svoj obraz. Po prvý raz si uvedomil, že aj on chce chodiť po práci na pivo, baviť sa s ľuďmi, robiť hovadiny.

Ibaže Glum v literatúre nie je náhodou, takých ľudí je po svete hrozne veľa.

Šarvanec prišiel k pultu, predavačku skoro tri raz guta stočila a on na ňu pozrel pohľadom akoby mal odísť na Galeje.

„Ty sviňa! Prečo tu pracuješ?“ riekol chrabro hrdinský rytier.

Slečna sa neozývala.

„Rozprávam sa s tebou ty nalpa! Kvôli takým ako si ty, som si nikdy nevedel nájsť prácu! Kradneš tu prácu všetkým slušným ľuďom! Bodaj by si zdochla!“ pokračoval vo svojom prejave. Ešte šťastie, že sú na svete autorské práva. Mám chuť si tie slová uložiť do pamäti a počas svadobnej noci to drahej šepkať.

Slečna sa opäť neozývala a preto pán začal mať charizmatický prejav o národnosti, etnikách, náboženstve a iných dobrotách. Po pri tom odhaľoval svoju hruď ako páv a v rámci astrálneho myslenia sa plavil po svojom nektári ako víla z rozprávky.

Ibaže toto nie je rozprávka. Je to smutný príbeh o človeku, ktorému slečna v pokladni ukradla prácu. A takých je plná galaxia.