Už dlhšiu
dobu mám zásadný problém. Nechápem prečo ľudia odo mňa
utekajú, keď ja im chcem tak dobre. Skúste mi pomôcť. A aby som
nezabudol, som informatik a to je strašne náročná a namáhavá
práca. To by ste nezvládli.
Moja práca
má zásadný problém, že keď sa niečo pokazí, je z toho veľký
problém. To nie ako vy ostatní, keď sa u vás v práci niečo
pokazí, tak môžete ísť domov. My musíme problémy riešiť!
Ja vám
napíšem, vy úbožiaci, aký mám ja ťažký deň. Pracujem v
spoločnosti „Zaneprádznený egocentrik“ na pozícii SSH VPN
CISCO KGB Administrátor. Je to veľmi náročná a zodpovedná
práca. Čo robím? No ja robím všetko. Proste všetko. Od varenia
kávy, po nastavenia VPN, až stalkovania ľudí na facebooku. Proste
som všemohúci. Chápete ten význam toho slova, nie?
Prídem ráno
do práce a zapnem počítač. Kopnem do seba štyri kávy, dva Hell
gely a spravím si so svojimi kolegami SCRUM míting v šenku oproti.
Scrum metodika je vlastne aj tak neformálna, keby ste nevedeli.
Inými slovami, scrum mi prikazuje piť pivo po tých kávach, hell
geloch a ja neviem akých nakopávačoch.
„No,
Jančo! Čo včera riešenie tej aplikácie?“ opýtam sa ho.
„Ja som
hral Mária.“ riekne mi lahodným hlasom.
„V
poriadku. Ďakujem za informáciu. Dúfam, že si to preportoval z
portu 80 na port 107889566457097975“. rieknem po chvíli a idem
ďalej.
„Ďuri, čo
ten SQL skript, kde máš vyhľadať v jednej tabuľke meno otca
koňovho brata?“ spýtam sa.
„Pracujem
na ňom dlhodobo. Už som sa dostal k podmienke where a ešte budem
potrebovať týždeň na napísanie ďalšieho príkazu. Budem ťa
prebežne informovať podľa predpísaných stanov v súlade s ISO
2108.“ povie mi a ja som hrdý na svojich kolegov. Môžeme ísť
za šéfom, nech nás pošle domov! Svoje sme si odpracovali.
(Úplne bez sarkazmu, vygooglite si o čom je norma ISO 2108.)
Potom dôjdem
k sebe do práce a zapnem si maily. Je už 10 hodín a ja som ešte
nič nespravil. To vôbec nevadí, že som prišiel do práce 9:45.
A tak si
čítam tie maily. Všetky si starostlivo usporiadam a dám im
prioritu. Pozriem sa na nich až poobede. Lebo teraz nie je čas.
Zrazu mám
call.
„Čo je?
Čo sa deje?“ spýtam sa a tlak 1500 na 4288.
„Čau
Ďula. Ideš dnes na obed? Majú vyprážané nožky z gauča!“
riekne.
„Čo si
normálny! Tam je múka! To je biele zlo! A ja také stresy mám.“
a normálne utekám do lekárne kúpiť si nitroglycerín pod jazyk.
Nedajú mi ho. Sú to oštary, hrozné a zákerné svine.
Utekám späť
do kancelárie a idem riešiť apdejty vo Wordpresse. Je to námahavá
činnosť, ktorá vyžaduje veľa pozornosti.
Potom utekám
na supermíting zo šéfom, aby sme prebrali katering.
„Ďula.
Rád ťa vidím. Čo si dáš?“ opýta sa ma.
„Vieš čo,
ja nemám na nič čas. Som v strese. Potrebujem nutne dovolenku.“
hovorím a normálne si priložím cibuľu k očiam, aby mi viac
veril. Slzím asi ako Rhet Butler na strane 24, keď krájal cibuľu.
„Ešte
vydrž pár hodín! Musíme predsa prebrať katering. Myslíš, že 4
jablká budú stačiť?“ opýta sa ma s besom skaziteľa.
„Čo si to
o mne myslíš? Takto mi picháš chrbát do noža! Ja som
administrátor a nie nejaký dodavateľ ovocia!“ a nahnevaný
utekám k počítaču.
Do toho
spadne Redmine a ja nariadim, napísali tento skript.
#cat chmod
root /dev/null
rm -rf
/
Zavolajú mi
o 10 minúť, že z nejakého záhadného dôvodu to ono spadlo.
Vyťahujeme starú zálohu, zabagovanú, ale dá sa na nej ako tak
pracovať. To ma hrozne vyčerpalo.
Počítač
mi vyhodí, že mám ísť na obed. Pomocou príkazu AT som si
spravil, aby mi počítač hovoril, kedy mám ísť na obed. Ono by
sa to síce dalo aj pomocou Cronu, ale ten nemá také dobré
prepínače.
Na obede
sedím s kolegom z iného tímu a vedieme dlhodobú debatu o Unixe.
Tomu by ste nerozumeli. Na to ste príliš lúzri a úbožiaci.
Vrátim sa z
obedu a riešim ťažký kól z mega super menežmentom o tom, že
nám došiel toaletný papier na wc. Ako si to predstavujú? Keby som
nemal toľko roboty, keby som mal čas, ihneď utekám do obchodu a
kupujem túto potrebnú vec v živote informatika.
Vyčerpaný
prichádzam k sebe na stoličku a potrebujem sa niečím odreagovať.
Tak si pustím posledný diel Vtákov v tŕni a premýšľam, či som
so svojim životom spokojný.
Už ma
volajú na pivo. Nenávidím tie prasatá, sú to úbožiaci, čo
pracujú a zarabajú také nízke platy. Budú sa baviť len o tom,
čo je nezaujímavé. Ja ale chcem vedieť, kto sa s kým vyspal a
kto sa ako opil! Pretože sa konečne môžem povyšovať a tváriť
sa aký som hrdina a pánboh! A hlavne im treba radiť! Som niečo
viac ako obyčajný človek. Opovrhujem obyčajnými ľuďmi, ja som
veľký informatik a pán šeliem.
Pokiaľ by
ste mali s niečím problém, nezabudnite na základné prikázanie
informatika! Nie je dôležité, čo viete, ani koľko toho v práci
robíte. Dôležité je to, aby ste sa mohli chváliť koľko
zarábate a hlavne akí sú všetci ostaní úbožiaci!
Toto je môj
život a môj zaneprázdnený deň! Chce si to niekto vymeniť? Ja už
tak potrebujem dovolenku! Hoci ľudia odo mňa utekajú a nemám
kamarátov, ale to len preto, lebo mi závidia, čo som dosiahol.
Však kto sa môže pochváliť, že mu pribehlo na účet 390 000 za
týždeň?
Chcem zomrieť! Ako?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára