Valal

Vo valale:

(rinči na Janča pred kapurou)

Ďula: Janču!

Jančo: Co? Co še stalo?

Ďula: Nič. Podz vonka!

Jančo: Ta dobre, co budzeme robic?

Ďula: Ta co aši? Pitaš še jak dzivi huk.

Jančo: Karčma?

Ďula: Ta co inši. Nebuc taki gluptak jak Feriov brat. A oprobuj dajake peneži!

Jančo: Co zaš zrobel? Zaš Marču pobočkal?

Ďula: Ešči horši. On u nej prespal.

Jančo: No ta to pňak. Ta čekaj, doraz pridzem vonka.

Ďula: A sluchaj, vež dajake peneži, bo ja šicko prepil.

Jančo: (Nečuje už.)

(vecka cestou do karčmi.)

Ďula: Ta ti vipatraš...dze ši zaš spal? U jarku, či dze?

Jančo: Ta doma v posceli. Co to za otazka?

Ďula: Ta co ši raňajkoval? Bo vipatraš fakt strašne.

Jančo: Ta co aši. Dvacec deka visočini a chleba.

Ďula: Aj zos maslom.

Jančo: Hej, mac bula u sušedi a vžala, bo tota mala od kravi.

Ďula: Idzeme večar zaš pasť kravu?

Jančo: Ta možme, ale zavolajme aj Kaťu a Janu, bo to bars dobre dzifčata.

Ďula: A co tvoju sušedku? Totu zos žoltima vlasama.

Jančo: Co ši chori na pečienku, ti nadraguľa! Šak to ľompa.

Ďula: Jak znaš?

Jančo: Ta tak. Vidzel mi ju jak še veša po karku kadzi tomu. Pamätaš jak tu boli toti zos Kisaku?

Ďula: Ta jak bi mi ne.

Jančo: Ta tam še viznamenala. Vipatrala jak ščapana bikresa. Ona po šickich še vaľala. Ta znaš, chce še skoro vidac, bo ocec je pijačina. On minule prepil šifoner.

Ďula: Co? Šifoner? Co ti ši šaleni? Šak to ceške. Ešči mi povidz, že garadiče prepil.

Jančo: ta ja nebul tam.

Ďula: ta dobre tedi vecka.

(Už vof karčme.)

Jančo: Ta co sebe dame, Ďula?

Ďula: Neznam Janču. Ceplu borovičku a Šariša, ne?

Jančo: Nedbam chlope.

Ďula: Co večar zos totima dzifčatami?

Jančo: Ta idzem ja za Kaťou a povim jej.

Ďula: A kto zaplaci?

Jančo: A co sebe dumaš? Že ja na tebe berem rodzine pridavki?

Ďula: A co mi ci kazal? Dze maš peneži?

Jančo: Jake peňeži? Však ti maš, ne?

Ďula: Co ši z Dobogova?

Jančo: Ta co budzeme robic?

Karčmarka: Ta ochabce, tu Štefan je nadruzgani, o dvacec korun mu jedno.

Jančo: Ta co zrobel?

Ďula: Zaš automati.

Jančo: Ta co? Vihral dajake peneži?

Karčmarka: tišic petsto korun!!!

Jančo i Ďula: A vecka bul pijani?

Karčmarka: Jak lokša!

(chlopi idu zos karčmi za dzifčatami.)

Ďula: a Tebe še Kaťa pači?

Jančo: Hej, šak to šumne dzifče.

Ďula: Jana tiž. Ja sebe ju vežnem za ženu.

Jančo: Dobre, budzeme mac spoločnu svadbu.

Ďula: Vera.

(Kaťa i Jana šestri. Bars šumne dzifčata.)

Jančo: Katka, otvor oblak!

Ďula: A povidz i šestri.

(Preruši ich štekot psiska.)

Jančo: Šaleni pes. Minule mi išol o pol štvartej rano od Kati. Vichadzam zos oblaku a skočim na kapuru. Znaš, co še stalo? Toten pes me skoro rozkusal. Šaleni, šak ja mu nescel ubližic.

Ďula: Ta asi lačni bul. Znaš co? Nabuduce mu vežni dajaku hurku. A co ši u nej robil tak neskoro rano.

Jančo: Co aši. Počítali sme prikladi zos kinematiki. A ti mi radši povidz, dze ja hurku vežnem?

Ďula: Ta zapichni šviňu, ne?

Jančo: Hej a co poviem ocovi i maceri?

Ďula: Čekaj, už ide Jana.

Jana: Čaute, jak še mace?

Ďula: Kedz tebe vidzim, šerdco še mi rozbuchalo jak šalene.

Jana: Ta daj mi boču, to pomaha.

(Bočkaju še jak vo francuzskim fiľme zos roku 1959.)

Jančo: Dze maš šestru?

Jana: Čekaj.

Zavrešči.

Jana: Podz dolu a nebuc taka nalpa. Dze še teľo šarpeš? Toten tvoj ricoš prišol za tebu.

Kaťa: A dze je?

Popatri na Janča zos oblaku jak na svati obražček.

Kaťa: No ahoj ti bitang.

Jančo: Šerco mojo, podzme podvečer kravi pasc. I Ďula zos Janku pojdu.

Kaťa: Ta dobre, ale ešči musim do kadernički isc.

Jana: I ja, abi mi nevipatrala jak taka kaňa!

Pobočkaju še a chlopi idu zaš do karčmi.

Jančo: Dze je Štefan?

Karčmarka: Ta doma. Še už vispal a išol domu drevo rubac.

Jančo: Co je šaleni?

Ďula: Šak mu plano budze.

Jančo: Dame sebe kofolu, Ďula zaplaci.

Ďula: A co ja mam pojazdni bugiľar?

Jančo: Ta dobre, tu maš dvacec korun. Akurat mi našol u kešeni.

Karčmarka: Čuli sce, že Ivana tehotna?

Jančo: A zos kim?

Ďula: So mnou ne. Ja ne na take dzifčata.

Jančo: Šak to dakto zos ineho valala.

Karčmarka: Ja tak čula, že ona minule davala dakomu radi a toten jej dzecko spravil.

Jančo: a to tak še robi?

Ďula: Jake radi?

Karčmarka: Dežo še vola toten chlop. On išol na koňu, znace ho, ne?

Jančo: Hej, toten, čo Jabčak pije jak šaleni. On kupuje cale bandaski. Toten jeho pisk, to jak benzin u motoru.

Karčmarka: A išol raz do mesta, bo bolo mu treba oprobovac motor.

Ďula: A bizovne prepil i šijaci stroj.

Jančo: Co? Ďula sluchaj, ja ce mam rad jak rodneho brata. Ale čul ši už o dakim, kto bi prepil taku drahu vec?

Ďula: A ti, že dakto šifoner prepil?

Karčmarka: Ne, nešol do karčmi. On sebe odskočil do susedneho poľa zos motora. Bo tam kenderica.

Jančo: Hej a on das dzešec hatižaki na sebe.

Karčmarka: Ta das pejdzešat.

Jančo: A co bulo?

Karčmarka: Ta žandare ho ulapeli. Potom mu prišol domov predvolanie na sud.

Ďula: Nehutorce.

Karčmarka: a prišla do neho Ivana, bo še to doznala od totej tvojej sušedki, co totich psoch ma.

Ďula: Šalena. Erža še vola. Tote jej psi, to taki budzik ani kohut nema. Minule me zobudzel o trecej rano. Ja mišlel, že me poraži a roztarha. Raz prišla do nas a bešeduje mi. „Co kebi sce zarezali cholem pejc švini? Pre tote moje segiňatka!“

(Jeden das sú dva cholemi vof totim valale.)

Karčmarka: Ta Ivana išla ku Dežiovi a že mu teda idze poradzic.

Ďula: Ta hej. Raz mi poradila, kedz mi dostal planu znamku, že še mam učic a nepatrec na Roba Kazíka.

Karčmarka: Ta prišla do neho a hutori mu: „Sluchaj Deži. Ja ci nechcem radzic, ale jedna naša sušedka mi hutorela taku vec. Vraj ce žandare ulapeli, kedz ši bul vof kenderici. Ja ci važne nechcem radzic, ale to treba zaplacic pokutu, co ci dali.“

Ďula: No to ameriku objavila.

Jančo: A on co?

Karčmarka: Ta dzecko jej urobil.

Jančo: A to jak?

Karčmarka: Ta jak asi? Išli ho sebe kupic a dali do hatižaku.

Ďula: Šalena.

Jančo: Ta co už.

Karčmarka: Ale neže dakomu poviete, bo ja bi mala problemi.

Ďula: Ta co sme? Odruceli nas od traktoru?

Jančo: Nič nepovieme. No podz Ďula, idzeme še okupac.

Ďula: Ta dobre. Ale tak ci povim, že tote ženi su pôvabné jak párok ohrievaní od soboti. Erža šalena, Ivana nenormalna, Hanka še bavi na herečku. Minule išla po ulici a dajaki pňak spadol do žumpi. Višol zos žumpi a vidzi ju. Haňbel še jak šaleni a ona, že čom še jej nepozdravi. A chcela ospravedlnenie na obecnim uradze. Normalne jej dal zahrac od Jadranki špivanku do verejneho rozhlasu.

Večar:

Kaťa: No už sme tu. Kravi už še pašu.

Jana: A jak šumne tu je. Popať Ďula, hviezdi padaju.

Ďula: Jój, šerdco mojo, šak to vrtuľnik.

Jančo: Ta jak še mace dzifčata?

Kaťa: Dobre.

Jana: Sme stretli Ivanu.

Jančo: Vipatrace dobre. Škoda, že mi zos Ďulom sme na tu dušu.

Kaťa: Hej, ti ši najvecej.

Ďula: A Janka je čarovna jak studnička tam u Topli.

Janka: To bol kompliment. (Pobočka ho. Hej aj toti dvojo še pobočkaju.)

Kaťa: Ivana mi povedzela, že som ľompa.

Jančo: Co? Dze je? Rucim jej kameň do oblaka.

Kaťa: Ta, že nas spolu vidzela še bočkac na cinteru.

Ďula: Ti na cinter chodziš dzifče pobočkac?

Janka: Ta vi sce zvierata.

Jančo: Co ši pijani? Ja še cinteru bojim aj kedz je švetlo. A co ona robila na cinteru v noci?

Ďula: Nuž, asi išla po dajake tote jej mudre radi. Záhrobie jej radí ako má pomáhať ľuďom v núdzi.

Kaťa: Hej, pomocnici v nudzi. Ona je normálne pre cali naš valal jak svätá Barbora.

Jančo: Nebudz smutna. Šak ona čeka dzecko zos Dežom.

Kaťa: Co? Ta to nalpa? Však on ju bude biť jak ceľata.

Šicke zaspali na luke pri vatre. Vtedi už naozaj padali hviezdi.