Kučeravé kvety

Sedel som vo vlaku a čítal od Karla Čapka Cestu na sever. Oproti mne sedelo dievčisko a malo pásikavé tričko a voňala pelendrekami.Občas jej úsmev zablúdil ku mne, ale hanblivo sa usmievala na svoju mamu. Mala mašľu v vlasoch a výraz ako malé dievčatko, čo chce niečo sladké. Ja som si šteklil svoje jamky a trochu sa hrabal vo vlasoch. Rozprávala nemecky, veľmi som jej teda nerozumel. Predsa človek pozná z nemčiny výraz iba „Ich habe gesagt“ (čo aj tak nepíšem správne.)

Potom som sa niekoľko rokov túlal Prahou. Podobne ako Tim Tracy, aj ja som si našiel svojho tigra. U mňa to nebol tiger, ale bol to ošarpaný kôň, ktorý mal boľavú nohu. Chodieval som k nemu na Břevnov a spolu sme si rozprávali príbehy o rytieroch.

Občas sa na koňa chodilo pozerať voľajaké dievčisko, čo mala stále jazyk od čokolády. Časom som zistil, že chodieva kupovať čokoládovú zmrzlinu. Ale tá zmrzlina bola hnedá až dočierna. Takým veciam sa hovorí na východnom Slovensku mrakota.

Dosť často to dievča v zelených vlasoch nosila farebné sukne a čítala Dickensa. Okrem iných vlastností som sa na ňu pozeral a ona mi občas pohľady opätovala. Čo čert nechcel, začal som si počas leta čítať o Ebenezerovi a ona sa hrozne rozosmiala. Párkrát som si potom doniesol iné knihy ako povedzme Zločin a trest alebo Roberta Fulghuma a čítal som si. Naučil som ju zaujímať sa o moje knihy.

Z nejakého prazahádneho dôvodu som s ňou absolvoval aj cestu tam, kde sa točilo flekovský. Párkrát sme navšívili aj nejakú prechádzku okolo Opatova, hlavne keď pršalo. Ono, či si to uvedomujete, alebo nie. Najkrajšia romantika je keď sa človek nachádza v noci na hnusnom prostredí a vedľa neho sedí nejaké dievčisko anciášovske. Uvedomujete si, čo všetko krásne je vôkol vás. A teraz to nechcem písať, že ona je najkrajšia osoba na celom Opatove a vy ma zveľaďujte lebo som vymyslel romantickú hyperbolu.

Prišli sme párkrát do Štiřína. Vonku svietila obloha na fialovo a listy zo stromov sa na nás pozerali. Pivo chutilo veľmi dobre, bodaj by nie, keď buble v kotli. A po nejakom pive som jej povedal do očí. „Bože, to pivo je krajšie ako bozkávať sa s dievčaťom.“ Hneď ma vytiahla do kúta, aby nás nikto nevidel a snažila ma presvedčiť o opaku. K pivu som sa pre chavalierské spôsoby nevrátil, ale to som jej nepovedal.

Potom som prišiel domov a šli sme na výlet tam, kde sa križuje Čaňa s Haniskou. Skrátka a dobre, prišli sme k tým dvom riekam, čo sa tam spájajú. Ona vyrástala a čľapala sa v jednej a ja v druhej. A keď sme si išli povedať, že si povieme áno, natrhal som jej také oranžové kvety, ktoré ona nazvala kučeravými. Pozrela na mňa a z jej kapsy vypadla fotka, keď bola ešte malé dievčisko.

Škerila sa tak čertovsky a hanblivo ako to malé dievčatko vo vlaku s mašľou na hlave. Už len Cesta na sever mi chýbala.