Melónová zmrzlina

Bol som už hore, no nemal som veru odvahu pozrieť na hodinky. Od mala sa budím pred budíkom a dnes tomu nebolo inakšie. Pošteklila ma jej ruka a tiež som vedel, že ešte nespí. „Máme ešte polhodinu.“ Zhovorčivo začala.

Ležal som na bruchu a čosi zamrmlal. Asi som začal vyvracať na férovku znamý vzorec E=cm2. Sadla si na môj chrbát a hrabala sa mi vo vlasoch.

„Mami, mne sa dnes nechce ísť do školy. Napíš mi ospravedlnenku.“ Vyšlo zo mňa.

„A ty napíšeš mne, anciáš jeden?“ Pošteklila ma po chrbte.

„Ja ti napíšem hocčo.“ Zamumlal som.

„Mám chuť ísť do sprchy.“ Pošteklila ma vlasmi, ktoré voňali melónom.

„Choď, ja ešte chcem spať.“ Hovoril som jej.

„Si čert! Lunt, obluda, monštrum, hastroš, však ty dačo budeš chcieť!“ Skríkla, ale ostala na mne sedieť.

Z nejakého prazahádneho dôvodu ma zobudilo a príjemne prebralo to, že sa rozčertila. Otočil som sa k nej a chytil ju za ruku, trochu poskočila a ľahla si na mňa. „Niekedy si taký zlý, žeby som ťa najradšej zjedla! Zbojník jeden!“ Povedala s hlbokou láskou k srdci. (Asi ako keď hrajú hymnu.)

Tuším ma začala aj škrtiť a k mojej smrti bol krôčik. Čím viac kyslíka mi ubiehalo zos tela, tým väčšmi sa jej rozširovali oči a úsmev. Našťastie zazvonil budík a ja som bol zachránený.

Ľahla si na mňa so svojimi strapatými vlasmi a ja som zacítil opäť melón. „Ja tam dnes nechcem ísť! Sú tam na mňa zlé, bijú ma.“ Rozprávala dievčatkovsky. Už dlhší čas mi hovorila ako to tam neznáša a že si chce niečo nájsť. Veď aj hľadala, ale ešte tam musela ostať a chodievala tam s nechuťou.

Obliekli sme sa pomaly a držali sa za ruky. „Aspoň, že dnes je už piatok. Zajtra by som chcela celý deň preležať v posteli.“ Hovorila, keď sme sa lúčili. Dal som jej karamelovú pusu a ona mi povedala, aby som bol dobrý.

V práci to bolo príjemné, písali sme pol dňa nejaký ASP skript, ktorý len prehlcoval pamäť. Kolegyňa skoro plakala, keď videla, čo sa musí učiť za nové zverstvá. Ťukol som si do mailu a tam mi napísalo to čudo-judo zrána.

„Poďme spolu na obed.“ Odpísal som jej a ona vďačne prijala pozvanie.

Čakal som ju s vlčím makom a keď prišla, povedal som jej, „Na! Aby si nepovedala, že som ľudožrút!“

Smiala sa a držala ma za ruku. Sadli sme si do tej krčmy, kde sme chodievali ešte dávnejšie. Keď mala lepšiu prácu a bola viac šťastnejšia. Objednali sme si krkovičku a mníchovské pivo. Ešte predtým sme do seba hádzali tuším nejaké pečivo a komperovú polievku.

„Ako ti to dnes šlo?“ Spýtala sa ma.

„Celkom dobre, kolegyni som pochválil sukňu a ona mi hovorila, že ti požičia látku, ak by si chcela.“ Rečnil som dôstojne ako Cicero.

„No jedna moja kolegyňa začala smoliť nad tým, prečo je jej chlap nevýkonný v posteli.“ Povedala.

„Asi mu treba kúpiť iný olej.“ Zasmial som sa a vyčaril som aj jej úsmev.

„Ale nechápem prečo toto ťahá do práce a tak ho zosmiešňuje.“ Vravela.

„Nechceš ísť zajtra na zmrzlinu?“ Opýtal som jej po svojom ukážkovom žraní pažravého jedla.

A jej oči sa vyjasnili. Na zmrlinu sme chodievali kedysi každú sobotu večer, ono to začalo ešte dávnejšie. Jedli sme všetky druhy, ale pri melónovej zmrzline som sa jej spýal, nech mi dá ochutnať. A to sme jedli obaja jednu zmrzlinu.

Na nej to bolo kúzelné. Keď som sa do nej zamiloval, vedel som, že chce, aby som ju pobozkal. Nejako mi bolo čudné spýtať sa jej, že „Si mi sympatická, môžem ťa pobozkať, aby si sa do mňa zamilovala?“

Skúšal som všeličo, najprv sme jedli dvaja z jedného jablka, potom sme si kúpili štvrťku melónu a mali lepkavé všetko od toho, aj pery. No a potom prišla tá zmrzlina a ja som ju pobozkal.

Ona si na to všetko spomenula a hrozne sa potešila, že pôjdeme zas.

Po obede som sa teda vrátil do práce a písal som ASP skript o dušu, robil select hviezdička from názov tabuľky where id=450 a šiel preč. S kolegovcami sme sa hodili večer do pivárne, tradične sme jedli ich hospodské chipsy a buřty na pivu.

„Kde si bol ty hlúb! Voľajaký si veselý!“ Smiala sa a vzhľadom na to, že mala také oči, vedel som, že bola so spolužiačkou na víne.

„No za to môžu tie dve 15ky.“ Povedal som jej a rýchlo dodal, „Myslím to pivo!“ Zasmiali sme sa obaja.

Ráno to začalo podobne ako predtým. Ale keď mi fúkala na krk, tak som neodolal a poriadne som ju vystískal.

A keď sme po obede prišli na zmrzlinu, prišla k stánku a hovorí, „Prosím si melónovú!“ Povedala s úsmevom a očami po mne. A ja som si vzal karamelovú zmrzlinu. Pretože milovala karamelové pusy.