Špenátové zuby

„Cítila potrebu opäť ukazovať ako ju dvaja chlapi zbožňujú.“ Hovorila, keď krájala špenát.

„Dnes bude špenát?“ Opýtal som sa a pil vŕbu. Ževraj to pomáha na tlak.

„Samozrejme, že bude špenát. Som ho kúpila na trhoch, celkom ma ten nápad chytil.“ Zarozprávala sa o tom ako kúpila špenát a mrkvu.

„Ale ona nie je normálna. Má dvoch frajerov, ktorí o sebe vraj vedia a delia si ju.“ Pozerala sa na mňa.

„A inak je ten človek úplne zdravý?“ Spýtal som sa ako sa ma raz spýtal kolega, keď som mu hovoril, že poznám človeka, čo vie robiť selecty v jazyku SQL pomocou chlpov v nose.

„Mňa to otravuje, mám kopec iných povinností ako počúvať jej milostný život.“ Už začala byť podráždená a dokonca aj začala prejavovať známky kriku.

„Vieš, že keď sa nahneváš, vyzeráš ako Victor Hugo?“ Začal som si ju doberať a ona sa začala chichotať.

„Už si to zažil?“ Pýtala sa ma a bola zvedavá, čo poviem.

„Isteže. Každý človek má svoju minulosť. Niekto má v duši nevestinec ako ja, iný cíti potrebu chváliť sa vecami, ktoré nezažil, ale veľmi by chcel. Mal som takého spolužiaka na strednej škole.“ Povedal som jej.

„Aha, ten, čo nevedel pochopiť, že ruky sú aj na iné veci ako na...“ Nedokončila to, bola dáma.

„No a prečo si myslíš, že tvoja kolegyňa je iná? Nemáš na ňu číslo?“ Spýtal som sa nežne.

„Mám. Ty duševný nevestinec!“ Ale to sa smiala.

„V práci nám kolega hovoril, čo vyvádzal cez víkend. Vraj našiel nejaké číslo na to, že dakde hľadajú dievčatá na erotickú komunikáciu mantry.“ Hovoril som jej svoje duchovné potechy.

„No a ďalej, čo? Išiel si s ním alebo čo?“ Pýtala sa ma.

„A čo by som tam robil? Zbieral dušičky do hrnčekov?“ Smial som sa aj ja.

„Isteže ty lotor, a čo bolo ďalej?“ Rehotala sa.

Vonku začalo počasie štekliť vetrom. Bolo by dobre prikúriť do pece, pomyslel som si. Postavil som sa k nej.

„A čo tu robíš, ty zbojník?“ Spýtala sa ma a veľmi som jej poďakoval za charakteristiku.

„Idem lúpať cesnak, keďže ty to od mala neznášaš. Pretože počas lúpania cesnaku si potom vlezieš rukami do očú!“ Povedal som to slovo ako hrdý vlastenec. Myslím si, že som si v rádiu zapol aj tú našu hymnu.

„Občas ti musím povedať, že si zlatý!“ Pousmiala sa, ale ja som ju tľapol po zadku, aby jej také inkvizičné prejavy ihneď prešli. Prešli. Oplatila mi to varechou ako malého chlapca.

„No ďalej bolo to, že tam ten kolega zavolal. Vraj akí sú na(r)cisti a že on chce tiež predávať svoje telo a ja neviem čo. A hádali sa s nim až dokým si s nimi nedohodol casting.“ Hovoril som a hýbali sa mi pritom uši.

„Jasné, jasné. Tomu tak verím.“ Ale smiala sa. Miloval som jej oči, keď sa smiali.

„Ja by som chcel ísť na pivo, pustíš ma?“ Spýtal som sa jej.

„Kedy? Prečo? Začo? Ha?“ Pýtal som sa.

„No asi tak o polhodinu, s Mirom.“ Pýtal som sa jej a schválne som sa jej pozrel do očú s výrazom cibule a háre kríšny.

„Si ako malý chlapec. Čo ťa držím na uzde?“ Už sa začala trochu hnevať.

„A ty ako malé dievčatko, čo sa zlostí ako keby som ju ťahal za vlasy.“ Povedal som jej.

„Prečo sme nechodili do škôlky spolu? By si ma ochraňoval, však?“ Spýtala sa ma a hodila sa mi do náručia. No, čo som jej mal povedať! Že by som s ňou tragicky túžil mať službu v drhnutí wc?

A tak som šiel teda na pivo. Stretli sme sa na Opatove a šli tam do krčmy, kde sme chodievali párkrát ako študenti. Rozprávali sme o počítačových sietiach a o SQL. O tom ako sme chodievali po žižkovských krčmách a behali po celej Prahe hľadať vypražaný syr.

„Čo si dáte?“ Spýtal sa čašník.

A nejako ma donútili dať si ten špentát. Trochu ma to mrzelo, lebo doma ma špenát čakal. Ale po piatich pivách som už na to nemyslel.

Rozlúčili sme sa a šli po svojom. Ako som tak kráčal cestou, prišiel som domov. Voňalo to špenátom a hubami.

„Ty ješ to, čo máš doma?“ Opýtala sa ma.

„Ja?“ Hral som sa na nejakého nechlebu z nekázanky.

„Máš špenátové zuby.“ Usmiala sa.

Ale po nejakom vyjednávaní, že budem spať na gauči, mi nabrala ten svoj špenát. Nezabudla na tie zemiakové knedlíky, ktoré som miloval.

„Ale tento je lepší, je tam viac cesnaku a knedlíkov.“ Povedal som jej.

„Vieš, že keď som ťa prvýkrát videla jesť špenát a ako si mal tie zuby od neho, zamilovala som sa do teba?“ Povedala to a ja som ju pobozkal. A bolo nám asi obom jedno, že budeme celí zelení od toho.