Mash

Adamové rebrá, Dearbornská železničná stanica v Chicagu, martini, čo chutí ako rozmrazovač. Zobákový guláš, chlap, čo si vezme ružové papuče a chce odletieť do štátov a každému pripomína veľkého chlpatého vtáka. Alebo, keď sa poleje benzínom a chce sa zapáli. Isteže, zjedenie džípu bolo čarovné, ba až ukazovalo to každému šialenú ľudkosť. Hrali poker, operovali a jedli dobroty v jedálni. Hlavne pečienku a ryby, z ktorých malo Sokolie oko neodolateľný pôžitok. Asi netreba pripomínať, že nasledujúce riadky budú venované seriálu MASH. A vlastne ani nie seriálu.

Mash je seriál, s ktorým som rástol. Pozeral som ho od mala, dospieval pri ňom a učil sa pri ňom na štátnice. Ten seriál mi dokázal priniesť veľmi veľa humoru, ľudkosti a kopec dobrého. Vždy som tam nachádzal niečo nové, v súvislosti od toho, v akom som bol štádiu vzdelania. Takisto som sa naučil niečo nové. Napríklad, že George Washington mal drevené zuby a jeho Marta musela mať ústa plné triesok. Ach, ti revoluční romantici.

Začiatkom roku ma prekvapil mail z kosmasu. Vyšla kniha, ktorú napísal Richard Hooker. „Mash, aneb jak to bylo doopravdy.“ Moja zvedavosť o hrdinoch, z ktorých sa vytvorili moji generační priatelia, sa zväčšovala.

Začal som to hltať a hneď od chvíle ako sa spoznajú dvaja neznámi, Hawkeye a Duke. A tým začína príbeh Sokolieho oka a ďalších ľudí. Obaja prídu do Mashu, kde stretnú svojho veliteľa. Ten ich srdečne privíta a vy si po jeho prvých slovách poviete, „Bože, veď ten Henry je úplný McLean Stevenson!“

Henry je úplne taký istý ako v seriáli, má také svoje typické správanie, párkrát má pocit, že dostane z tých obyvateľov Swampu infarkt myokardu. Veru i ten Swamp (alebo močiar, bažina) je taký istý ako v seriáli.

Časom sa do Mashu pripojí hrudný chirurg, ktorého Hawkeye pozná ešte z Bostonu. Hádam netreba opisovať ako vznikla jeho legednárna prezývka Trapper. John Mcintyre časom v knihe povie, že vo svojom príbehu (ako vznikol z neho Trapper) by to rád vyskúšal aj v lietadle a láka ho to vyskúsať keď si spraví prechádzku Tokiom v ich dopravnom prostriedku s názovom rikša.

Hawkeye mi v knihe prišiel ešte oveľa sympatickejší. Blázon, s ktorým si človek užije. Ale podobne ako Alan Alda, vie vypočuť, podporiť, pochopiť. Keď sa tam časom pripoja reči o sexe, že kto to na tú dámu skúsi, Hawkeye sa usmeje a skromne podotkne, „Vieš, ja som radšej na tú teóriu...“

Čo sa týka Hawkeyeho, musím pripustiť, že nikoho iného ako Alana Aldu som si v tej knihe nevedel predstaviť. Hoc, samotný Alan Alda píše vo svojej knihe, že nikdy nechcel byť ako Hawkeye a ani sa veľmi nechcel zosobniť s ním, aby to neublížilo postave.

Alan Alda počas seriálu nosil topánky, ktoré nosil pred ním skutočne nejaký vojak. (Neviem, či práve z kórejskej vojny, ale je to pokojne možné. To, že sa Mash nenatáčal v Kórei, to asi ani netreba uvádzať.) Keď si obul topánky, zacítil, aké to je byť vojakom a skutočne to isté pociťoval aj pri natáčaniu seriálu. Ale nikdy sa s postavou Hawkeye nestotožnil. Ja sám za seba musím povedať, že nikde inde a nikto iný mi nebol tak blízkou postavou v literatúre ako je práve Hookerov Hawkeye.

Hooker narozdiel od seriálu dáva oveľa viac Trapperovi ako Hawkeyemu. Trapper je šéfchirurg, vie toho viac a je na neho oveľa väčší spoľah. Takisto Hawkeye je tak trochu hanblivý chlapec, ktorého ženy až tak neťahajú na rozdiel od seriálu.

Hawkeye, Trapper a Duke je skupina chirurgov, ktorú si obľúbili ostatní. Všetci sa na nich spoľahli a mali ich radi. Až na jednu postavu. Nemusím pripomínať, kto to bol, však nie? (Ale oproti seriálu, bol v knihe veľmi krátko.)

Margaret bola presne taká istá ako v začiatkoch seriálu, narodená pre armádu a dosť zhnusená z toho, čo skupina chirurgov robí a hlavne ako si cenia americkú armádu, ktorá im zabezpečila toľko radosti.

Čo Radar? V knihe sa objaví párkrát a Hooker mu nedal toľko priestoru sa vyvinúť ako v seriáli. Ibaže tu to je aj pochopiteľné, Gary Burghoff spravil Radara podľa seba. To on mu vymyslel, že všetko lepšie počuje, lebo má problémy so zrakom a horšie vidí. On vymslel všetky tie jeho zvieratká a staranie sa o ne.

Čo ostané postavy? Ťažko povedať, ktoré postavy mi v knihe chýbali. Pri niektorých postavách som očakával, že tam nebudú. Podaktorí mi hrozne chýbali a viacmenej som čakal celú knihu, že ma Hooker presvedčí. Hovorím o Zoltánovi, ktorý venčil ťavu, jedol šrúbky a zapíjal to benzínom. Skvelý chlap, ten Max.

Mash je pre mňa obrovskou psychoterapiou a pokiaľ by som ešte niekedy niečo chcel mať s biblioterapiou, knihu by som rozhodne odporúčil ďalším. Keď som pozerával Mash, túžil som po tom, čítať si o tých hrdinoch. Jednoducho, čítať si knižne ten seriál. To, keď človek nevidí prostredie a všetko si vytvára. Pochopiteľne, že je to nereálne, ale táto kniha mi ukázala aspoň pôvod a hĺbku mojich milovaných lekárov z Mashu.

Keďže to vyšlo koncom roka, nemal by byť problém zohnať ju po kníhkupectvách. Jednoducho napíšete do google 9788087814000 a objednať si.

Zdroj obrázku: http://www.martinus.sk/data/tovar/_l/161/l161085.jpg