Košické
podniky si pamätajú obrovské spektrum životných osudov. V jednej
malebnej krčmičke, kde čašníčka je viac spitá ako hostia,
chodieval na pivo lukratívny dobrodruh života. Jeho meno bolo
tajomné, magické, siahodlhé, voňavé octom a amoniakom. Inými
slovami, páchol po moči. Bojovný Ján mal napísané v občianskom
preukaze. Chodieval mestom oblečený veľmi sporo, niekedy iba v
bielej plachte.
Bojovný Ján
mal v životopise napísané, že ovláda Jawu, MySQL, C mínus-
mínus, harryho pottera a bledomodré veslá. Chodieval teda do tej
krčmy a modlil sa za spásu ľudstva. Písal básne do časopisu
Rudá vatra a fajčil pozbierané listy v mestskom parku pri stanici.
Keď potreboval písať eroticky, ukradol z drogérie persil a spolu
s listami bafkal ako starí otcovia v kresle zo starých príbehov,
mýtov a legiend.
Bojovný Ján
písal výhradne krvou. Keď mu doniesli písací stroj, aby majstro
mohol pracovať, rozplakal sa. Vraj toľko kosatiek v mori položilo
životy za tento písací stroj. A to nie je správne, pretože
niekto trpel pritom, aby sa mal on lepšie. Ja som trpel, keď som sa
dostal k bibliografii Bojovného Jána.
Bol to
chrabrý milenec s duchom kata. On prežil všetko. Tak ako Urbana
Evitiková prežila všetko, on prežil úplne všetko. Prežil mor,
choleru, ebolu, bolehlav, štyri fľašky čuča. A to ho nepoložilo.
Ale, ako z
úvodu do Terminátora, doba sa zmenila. Prišla doba, keď všetka
romantika pominula. Do duší ľudí sa zapísali stroje. Tie malé,
odporné, škaredé beštie. Boli vykonnejšie ako ľudia, pretože
vedeli lepšie počítať. A to počítali iba v nulách a
jednotkách. Presne tak, prišiel vek počítačov. Vek, kedy človek
prestal byť človekom a začal byť smartom.
Keď prišiel
čas počítačov, Bojovný Ján chodieval od jednej internetovej
kaviarni k druhej. Vzal si na disketu vírus a nahrával. Sám ten
vírus naprogramoval. Keďže jeho programovacie schopnosti boli na
úrovni doby neolitickej, disketa sa radšej sama zohavila. Skrátka
a dobre, on napísal v txt súbore tieto slová
#include
<visual studio.h>
main ()
{
for (;;)
{
printf
(“Bojovný Ján je moja spása!\n”);
}
}
A čudoval
sa, že tieto slová nenapadnú svet.
Pracoval do
noci na ďalšej verzii programu ako zničiť počítače. Namiesto
printf napísal pryntf a ono to nešlo a nešlo. Vážne nechápal
kde robí chybu.
Jedného dňa
odišiel do PantaRhei a zatúžil po knihe o hackingu. Keďže knihy
v PantaRhei boli usporiadané logickými metodami usporiadania
dokumentov podľa Kláry zo školy Markíza de Sadé, Bojovný Ján
si zobral domov Recepty podľa Zdenky Studenkovej.
Podľa
stanovených vedeckých metodík, ušiel do Focusu a ukradol všetky
počítače. Jeden vopchal do trúby, do ďalšieho strčil citróny
a jeden hardisk obalil v trojobale.
Nenávidel
počítače a preto bojoval ako len vládal. Veľmi trpel, že ľudia
trávia viac času za počítačom ako sa rozprávajú o živote.
Bojovný Ján mal manželku, volala sa Božena. Každý večer, keď
prišla z práce, zatúžila po nejakej nehe, láske, rozhovore,
pokore, ľudskoti, živote. Ale on sa jej nemohol venovať, musel na
internete hľadať postupy a metodiky ako ochrániť ľudskú
spoločnosť od tej hávede, čomu hovoríme internet. Sám písal
rôzne glosy a nejednú causerie o tom ako trpí národ v otrockom
svete internetu.
Božena sa
na neho vykašľala a žila si svoj život. Spoznala sa s príjemný
šarvancom, ktorý s ňou chodieval kŕmiť kačky, predvádzal sa
pred ňou a chytil ju za ruku. Jedného večera pozeral tento pár
Godzillu z roku 1954 (tú stiahli z internetu a nekúpili si ju
prostredníctvom firmy BASF) a tam sa to odohralo. Godzilla chytila
do rúk vlak a žuvala ho ako voľajakú šmakotu, oni dvaja sa
prvýkrát pobozkali.
Bojovný Ján
bojoval srdcom, dušou a telom. Obetoval svoje telo za to, aby
zničili internet, počítače a všetky iné nástroje zlého srdca.
S Boženou sa stretli raz v električke zo Štadióna Lokomotívy na
Amfiteáter. Hrala tam Angry birds na chytrom telefóne a on to
videl. Jeho srdce puklo, samotný kráľ Lear nebol taký utrápený
ako Bojovný Ján.
Bojovný Ján
si kúpil fľašku čuča a šiel sa zabiť. Ešte predtým navštívil
predajňu Samsung. Rozbil sklo a vytiahol telefón. Ukradol to a
prišiel domov. Zobral kladivo a rozmlátil ten telefón ako vládal.
Dal do toho celé svoje utrápené srdce. Potom vypil desať litrov
čuča a pichol si do žily jed.
Na jeho
poslednej básni bol úryvok. „Smart phone a Angry birds mi
prebrali ženu. Táto doba už nie je pre mňa.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára