Obraz jesene

Keby som bol maliar, nakreslil by som strom. Pod ním muža vo flanelovej košeli s kúskom tabaku a knižkou. Kniha o jablkovom mušte a orechovom koláči. Mal by pričarbané Manchestrove nohavice a také malé dvere na strome, čo by bol jeho domov. Áno, uhádli ste, je to škriatok.

Keby som bol maliar, obloha by bola sivá. Slnko by sa neškerilo, ale vietor by spieval. Okrem stromu a muža by tam bol potok. Potok, ktorý sa vlieva do väčšieho potoka, ten do rieky a potom do mora. Keď nad tým premýšľam, isto by škriatok sypal soľ do potoka, aby bolo more slané. Zrejme o tom čítal rozprávku. Poznáte od Jana Wericha tú rozprávku, kde píše prečo je more slané? Existuje aj iná verzia. Ja už veru neviem, či to nepísali aj Grimmovci. Celá rozprávka je o mlynčeku, z ktorého ľudia získavajú soľ. A niečo sa v tej rozprávke stalo, mlynček je niekde na dne mora, ale stále solí.

Nuž áno, rozprávkový obraz. Potok by poznal tajomstvá stromov i celého lesa. Bol by to bútľavý potok. Srnky, jelene, havrany, ale aj víly, isteže aj čarodejníci, černokňažnici a iní galgani by sa k nemu chodili žalovať.

Na obraze by nesmel chýbať mlyn, ktorý by mlel pre škriatkov múku. Takisto by tam bola nejaká krčma, kde majú pivo, medovinu a pre deti kakao. Škriatkovia majú radi dobroty. Musím však nájsť iné slovo, slovo krčma je príliš vulgárne pre škriatkov.

Ak by som bol maliarom, obraz by vyzeral asi takto.

Na obraze by nebolo to, čo je za tými dverami. Nevideli by sme akú má škriatok posteľ, aké ma pyžamo, ani čo si číta pred spaním. Vedeli by sme však, že sa napcháva dobrotami a zbiera všetky možné bylinky a korienky na zimu.

Nie som maliar, ale ten obraz jesene mám pred sebou a týmto pohľadom doň nazerám.