Bohyňa

Pred nejakým časom sme šli skupina na pivo. Zaujímavý rozhovor sa z toho vykľul.

Ja: Počuj Filoména. Ideme zajtra na pivo? Ideš s nami? Ja len chcem vedieť kvôli rezervačke.

Filoména: BOWLING!!!!!!!!!!!!!!!!!

No rozumiete tomu? Človek sa jej spýta, či pôjde s nami na pivo a ona mi tu začne hovoriť názvy športov. Ešte mohla napísať ŘÍZKY!!!

Ja. Obavám sa, že nerozumiem. Pôjdeš teda alebo nie?

Filoména: Nie, však idem s kolegami na bowling. Nechápeš??????

Ja: Ok, tak sa uvidíme inokedy. Uži si to.

Filoména: Je to ťažké.

Ja: Čo je ťažké?

Filoména: So mnou je to ťažké.

Ja: Všetci si vyberáme, čo nás formuje.

Filoména: Vieš aké to je, keď je to s človekom ťažké?

Ja: Ešte mi to potešenie Pánboh nedoprial.

Filoména: To je tak, že človek má toho veľa, nestíha a nemá na seba čas.

Milostivý otče, urob pre mňa niečo. Daj mi to pod stromček. Nauč podaktorých ľuďoch chápať slovo irónia. Hoci, toto je už dosť sprostý sarkazmus. Minule sa ma niekto inak pýtal, aký je rozdiel medzi iróniou a sarkazmom.

Vysvetlíme si. Irónia zjemňuje a je to pozitívne slovo. Keď sa niečo pokašle, človek na to ironicky povie. Napríklad: Idete v električke a niekto páchne dosť smradľavo. Smrdí to tak, že vás štípu oči a naláda je tiež mizerná. Keď chcete použiť iróniu, poviete. „Vidím, že oblečenie pána vonia akoby použival Azurit.“

Sarkazmus je ostrý, útočiaci nástroj. Vyššie v rozhovore som ho použil.

Pokračujeme ďalej v rozhovore.

Ja: Netráp sa, určite sa ešte stretneme v jednom veľkom objatí.

Filoména: To nie je také jednoduché. Pretože so mnou je to ťažké. Ja musím chodiť do práce.

Ja: Ja tiež chodím do práce.

Filoména: Ale ja v tej práci musím aj pracovať. Vieš, ja musím šéfovi reportovať veci. Musím mu písať správy a ešte aj vodku piť.

Ja: Piješ v práci?

Filoména: Niekedy je to také zlé, že tomu podľahnem. Ale nikomu nehovor. Bude to naše malé tajomstvo.

Ja: Koľké to šťastie, že existujú ľudia, ktorí vedia udržať také citlivé informácie a nikomu ich nezdôveriť.

Filoména: Ty si zlatý chlapec. Mám ťa rada. Škoda, že sa nestretávame častejšie.

Ja: Tvoje slová sú ambróziou pre moju dušu.

Filoména: Aha, ty si na tú dušu. Hihihi. Prečo? Ešte si nemal sex? To si neschopný alebo gay?

Ja: Ja som druid. Ja sa dokážem milovať iba so stromami.

Filoména: Ako to?

Ja: No, občas to na mňa príde, tak sa emocionálne zaangažujem do nejakej Jelše. Alebo do vŕby. Všetci si svoje potrebujeme ako môžeme.

Filoména: Môžem sa ťa niečo intímne spýtať.

Ja: Ja na to čakám už od rána.

Filoména: Chcel by si mať sex so ženou?

Tu ma káralo povedať, že možno aj áno, ale s tebou radšej nie. Predsa len, žena, čo pije vodku v práci, to nie je pre mňa. Ja si tú potechu na loži chcem užiť. Nie, že keď sa budeme váľať ako prasatá pred korytom, tak budem riešiť, či dotyčná má čas a čo je s ňou ťažké. A hlavne, prečo je to komplikované.

Mimochodom, toto nie je ani komplikované, ani zložité. Princezná chce zo seba robiť dôležitú. Ani to jej veľmi nejde. Asi by podaktorých ľudí bolo vhodné prihlásiť do kurzu: Ako nebyťehm. Prvá kapitola: Stačí byť človekom.

Pokračujme ďalej.

Ja: Počuj, ja som sa ťa len pýtal, že či ideš na pivo alebo nie.

Filoména: Nezahováraj.

Ja: Ok, idem ja dačo robiť. Maj sa pekne.

Filoména: Nevieš rozdýchať, že si ešte nemal sex ,čo?

Ja: Neviem rozdýchať, že som ho nemal s tebou.

Filoména: Ja sa ti páčim? Ale vieš, ty nie si môj typ. Si tučný ako diviak. Mal by si schudnúť a chodiť do fitka. A ešte by bolo dobré, keby si mi hovoril ako sa nevieš predo mnou ovládať. A že si prestal pozerať porno, lebo máš moju podobizeň.

Ja: Ale keď ja už nevydržím. Nad posteľou mám kríž a tam sa vešiam vždy, keď ma napadnú také myšlienky. Naštastie mám skvelú spolubyvajúcu, čo mi bije klince do rúk i nôh.

Filoména: Prečo nepretiahneš ju?

Ja: Pretože ja mám hnidy na vlasoch a jej taký človek nevyhovuje. Predsa len, je medička.

Filoména: Tak si kúp šampón proti lupinám. Vieš čo, v pondelok si vyberieme obaja dovolenku. Pôjdeme do drogérie a kúpim ti šampón.

Veru tak. Spasiteľský komplex. Ach, ako ja ľúbim takých ľudí. Idú sa o vás starať, ale sami so sebou to majú ťažké. Viete čo, ja som už zažil všakovaké veci na rande. S jednou som prespal na stanici, ďalšiu som učil azbuku, inej som doniesol slnečnicu z vlaku, kde vôňa parfému prebíjala cibuľa. Ale ešte som so žiadnou babou nešiel do drogérie, aby mi kúpila šampón na vlasy.

Ja: To je pozvanie?

Filoména: Áno. Ale ako kamaráti. Len ako kamaráti. Lebo, keby si sa do mňa zamiloval, skončil by si veľmi ťažko.

Z toho, čo čítam teraz po sebe, sa neviem udržať a tak po nej slintám.

Ja: Počuj Filoména, včera sa mi s tebou snívalo.

Filoména: A čo? Bola som tam pekná?

Ja: Veľmi. Také krásne veci sa mi snívali, až som mal lepkavý paplón. Ty bohyňa.

Filoména: Ty prasa! Sviňa, úchyl! Určite si to rád robíš doma a myslíš pri tom na mňa! Fuj!

Ja: Ja pri podobných obradoch myslím na kvičanie prasiat.

Filoména: A to som chcela zrušiť bowling a ísť ti pomôcť, aby si bol šťastný.

Ja: A ja som ťa takto sklamal.

Filoména: Áno. Myslela som, že sme kamaráti. A ty si mi takto ublížil. Som čistá, nepoškvrnená duša. Takto ma pošpiniť.

Bože, bolí ma z toho hlava. Milujem také egohoničky, dôležité, do toho spasiteľské komplexy a ešte sa tvária, že sú moje osudové ženy. Nie ste. Ste mi úplne ukradnuté. Pôvab máte ako ohrievané párky z veľkej noci a váš dar príťažlivosti ste stretili akonáhle ste otvorili hubu. Poprosím vás, nekomunikujte so mnou. Ja sa vás bojím.