Dzivé dzeci

Joj, glupocini idu po totim švece. Ľudze, bars plano tu je. Ja vám povim, že nebic vof totim živoce ščestlivim človekom, kupim sebe lecenku do Afriki a vrhnem še dajakemu levovi do náručia. Toten bi ma ulapel a zožrel a ja bi mal pokoj. Abo znace, co može buc dobra šmerc? Dakdzej u Kecerpekľan mi raz vidzel hrocha. Znace, co to je hroch, ne? To toten gadžis, co veľki jak Mariah Carrey a ma bars šumne oči. Ale čom ja chcem, abi me lapela žolta šmerc? To ja vam povim. Idze mi o drogi, počitače, heroin a facebook. Bo tote dzeci neška, to iba toto znaju. Buc same veľke pijatiki abo počitače.

Znali sce osobne Janiho von Neumanna? Ja raz s nim bul u karčmi. Ešči pred tim, jak povimišľal tote moduli, rozhodol še mi zos dačim zveric. Povedzel mi, že on strašne nebiruje integráli. A preto vimislel totu schemu ako pomstu matematike. I preto vraj chce, abi dzeci še neučeli integráli, ale baveli hri. Dajake smačne hri. Take o Bajajovi a tak. Von Nemann mal bars veľku zaľubu v rozpravke Princ Bajaja.

Taže, co vam povedzic. Počitače su veľke peklo na totim švece. Najmä pre tote šaľene dzeci. Ja vam povim, co na tim plane. Dzeci pridu zo školi a namiesto toho, abi porobeli das 800 kliki a vipili nejaki nápoj pre ich čereva, zapnu sebe počitač. Bavia na totim počitaču hri. A to bars plane. Dzeci sebe musia vitrpiec. Znace, co robi človeka človekom?

No predsa trápenie! Vera. Sluchajce. Kedz idzece dakedi do karčmi, mušice čuc debatu ľudzi. Ľudze šedza u karčmi a bešeduju. „To ja, kedz mal dzešec roki, mušel mi spac vonku u jarku. Žimno bulo, ale ocec i mac mi nedali ani daco na žrenie. Bo plano bulo. Ale tote dnešne dzeci maju ajfón.“ (ta naj maju sebe i harekrišnaOS, mne jedno.)

A tote počitačove hri. Šak to sama katastrofa. Bo tam ľudze vof totej hre umieraju na to, že im chibuju dajake organi. Pečenka, oblički, mozgi. Ta hej, behac kolo Vltavi bez mozgu je kus dziva vec, ale ta u Prahi šicko možne.

Ta a ešči znace co! Dzeci berú drogi, to bars plane. Ani ne tom, že kedz ich beru, ta umru. Abo ich organi budu použiteľne akurat u zavodnej jedalni. Ale kedz berece drogi, pojdzece do pekla a tam vas daco bizomne zožre.

A to dzeci maju zos totich počitačovich hier. U guti. Kedz ja mal dzešec roki, znace co som robil? Neznace. Ja som še bavel na Mac Gyvera. Vžal mi kelimok od kefiru, nalial tam atrament a rucel ho zos balkona dolu. Sušeda me bars ľubila. Takú modrú gebuľu mala, že ci beka. Vidzice, som lepši človek! Bo som hri nebavel! Toto mi dáva právo povišovac še nad druhimi.

Ale, co mi chcel dodac. Dzeci bavia tote počitačove hri a tam hlavni hrdinovia beru drogi. Abo vijdu zos basi. Tak še im chceju podobac. Kedz može chlop odrezac kark dajakemu pňakovi u hri, čom bi mi nemuh i vonka.

Znace to. Idzece sebe večar na vichadzku do sklepu. Kupice kompotiki, droždie, muku ne, bo to plane. Idzece zo sklepu a tam chlop kupuje sebe dajaku rižu. Vežnece zos kešeni dajaki kutač abo co ja znam, nožik ribičku a prask. Strčice mu to do pisku a idzece domu. Dzive, ne? Take su dnešne dzeci. Šickich bi iba zabijac znali. Žoltu šmerc na ne.

A potom dzive dzeci už nemaju koho zabijac, ta vežňu sebe kuščičko hašišu. Abo rovno heroin a pichnu sebe do ruki. Potom su ščestlive a skočia pod vlak, abi še zabili.

Drogi dzeci beru, to bars plane.

Ok, tak poďme trošku vážnejšie. Hádam netreba vysvetľovať, na čo som narážal. Prichádza tu ale trošku iný problém. Počítačové hry, facebook, instagram, drogy a čo ja viem čo všetko.

Pomaly každý článok, blog, hocičo začína klišovitou vetou. „V dnešnej dobe je zlé. Doba môže za všetko.“ (Ešte Maďari, Cigáni, Makíz de Sadé, Matej Sandorf a čo ja viem všetko.)

Takto: (budem veľmi pejoratívny.)

Za vaše posraté životy nemôže nikto. Ani žiadna doba, ani politici, ani nikto na tomto svete, len vy sami. A keď váš život stojí za (nechcem použiť to slovo), vy ani v sebe nemáte silu s tým niečo robiť. Iste, (spoločnosť, komunisti, fašisti, Rasputin...) bolo vám ublížené. Prežili ste všetko (že ty ľompo jedna) a teraz treba plakať.

Čo ma však na vás dojíma a vytáča?

Vy tú svoju ťarchu prenášate na druhých a prajete druhým, aby boli ešte vo väčších sračkách ako ste vy sami. A čo ma najviac rozčuľuje, je to, že si beriete do huby deti. Deti hrajú počítačové hry, deti berú drogy, deti nechodia do kostola, deti fetujú, deti nevedia, čo je láska. Bla bla bla bla bla.

Na druhej strane. Však celá spoločnosť sa stavia do pozadia, že doba je zlá a mladý človek neprežije. Tak ja vám niečo poviem. Ja tiež ešte nie som nejaký Matuzalem a myslím si, že som veľmi šťastný človek.

Pokiaľ teda chcete deťom pomôcť, ukázať, že na svete je veľa ciest, po ktorých sa dá kráčať a drogy to rozhodne nie sú, tak sa tak začnite správať. (Jáj, na to nie je čas.)

No, idem ja na pistáciovú zmrzlinu.

Prosím, sledujte ma aj na facebooku.