Keď ženy si gentlemanov nevážia...

Dnes som si spomenul na jednu vec. Mám aj takú náladu, že je celkom vhodné sa k tomu vyjadriť. Ide o vetu, ktorú už určite každý počúval tisíc razy. Alebo inak. Témou dnešného blogu, budú ženy. A konkrétne otázka, že ženy si nevážia dobrých chlapcov, ale špiny. Alebo s podtitulkom profesora v oblasti medziľudských vzťahov. „Keď som bol gentleman, nevšimala si si ma. Ale teraz, keď sa k tebe správam ako prasa, neodídeš odo mňa!“ (Už dopredu upozorňujem, že článok venujem takým prasatám. Ich vlastné ego sa dostalo do takého stavu, že stratili všetkých kamarátov, ktorých mali. Gratulujem a zároveň vám závidím ako sa to za taký čas dalo stihnúť.)

Isteže. 900 zo 100 príručiek na zbalenie ženy vám prezradí, že ženy nemajú o dobrých chlapcov záujem. Prirodzene. Klasický scénar. Zaujme vás nejaká žena, musíte urobiť nejakú hovadinu, aby si vás všimla. Povedzme, napľuť jej do ksichtu, spýtať sa jej niečo vulgárne, ale hlavne sa nesprávajte galantne a taktne. Nech vás ani nenapadne na rande za ňu platiť. (Teda, ani za seba. Robte zo seba socku, vyhovárajte sa, že nemáte peniaze a vyhodili vás už z ôsmich zamestnaní behom jedného roku.) Pretože ženy nepotrebujú zodpovedných chlapov, ktorí sa o seba vedia postarať. Oni sa potrebujú starať o nejaké socky, čo ani maturitu nemajú a nevedia si nájsť prácu.

Čo ešte odporúčajú také príručky? Jáj, tak 10 dní noste jedni ponožky, najlepšie namáčané v oleji, kde ste vyprážali olomoucké syrečky a vlasy majte mastné. Zuby nech vás ani nenapadne si umývať a hlavne repujte, že „Ja neľutujem, že mi smrdí z huby! Neumývam si zuby, lebo taká je aj spoločnosť.“ (Veru, hlavne sa vyhovárajte na to, aká je skazená spoločnosť a vy ste len jediným členom a preto vás to zahltilo.)

Panebože na nebi. Idem si naliať poldeci.

Ok, už som tu. Poldeci nebolo, to už musel byť pur do žily. Už ste dlho nečítali toľko hovadín pokope, čo? A to som sa ešte krotil.

Vysvetlíme si zopár vecí.

Keď je chlap dobrý. Myslím si, že nie som jediný, čo počul, že chlap, keď je dobrý, má šťastie len na mrchy. Ok. Teda inak to poviem. Povedzme, že sa mi páči nejaká baba. Okamžite sa jej snažím pomôcť. Keď ju uvidím, oblečiem si svoj najlepší oblek, zaplatím za ňu a vkuse počúvam všetko, čo povie. Aj keď ja povedzme verím v Budhu a ona verí proti Budhovému presvedčeniu. A ja aj napriek tomu jej budem hovoriť, že aká je super a hlavne ako otočila môj život. Potom ona sa s niekým poháda a s ním sa dá dokopy. Budem rumázgať celý večer, že ženy nemajú radi gentlemanov. A ona je taká mrcha.

Už ste pochopili na čo narážam?

Je veľký rodziel byť gentleman a byť friendzone. Pre všetkých živých bohov na tejto planéte. Kedy konečne pochopíte, že ženu nezaujmete tým, že sa budete snažiť sa s ňou vo všetkom byť zadobre? Žena je človek. Tak ako vy. Koľko máte kamarátov? Chytili ste sa s nejakým niekedy? Máte s ľuďmi odlišné názory? Samozrejme, že áno. Prečo si myslíte, že so ženami to je iné?

Byť gentlemanom je ako byť šarmantný. Pre každého je to iné a to nie je niečo, čo sa naučíme tým, že sa prihlásime na nejaký kurz. To nie je nejaké social skills, čo si hodím do životopisu. (Hoci, takým CV by som asi nejako zaujal.)

Jednoducho, je rozdiel správať sa slušne a je rozdiel sa až slizky nanútene. Mi to pripomína, keď sedíme nejaká skupina na pive. Príde nejaká baba a odrazu sa podaktorí borci snažia medzi sebou súťažiť. Odrazu jej začnú hádzať otrepané komplimenty, robiť sexuálne narážky, hádať sa kto jej zaplatí pitie. Sedieť pri nej, čumieť na ňu ako na svätý obrázok. (Ďalej asi ani nebudem pokračovať.)

Toto nie je nejaký spôsob galantného správania. To je len to, že tí chlapi sa chcú zapísať do nejakého checklistu. Akože „Ahoj, ja tu budem furt.“

Vy teľatá! To si absolútne neuvedomujete, že tým akurát ponižujete sami seba? Však, keď sa vám páči nejaká baba, je milión iných spôsobov, ako jej to dať najavo. (Občas aj hanblivosť pomôže, ale o tom inokedy.) A aj, keď sa nebudete ju snažiť ju zaujať a budete jednoducho čakať, čo sa vyvinie, aj to je lepšie ako to slizké získavanie si ani neviem čoho.

Ďalšia vec:

Každý človek, keď získa nejakú skúsenosť, potom sa na ňu naviaže a prostredníctvom nej koná. Ok, niekedy je to fajn. Povedzme, keď zistím, že otvoriť si plochu, dať CTRL+A a potom ENTER, je veľmi dobrá voľba. Alebo ja neviem. Keď hrám futbal a naučím sa používať aj druhú nohu. Zistím, že z nejakého uhla je dobre streliť aj tou slabšou nohou. A tak ďalej.

Ibaže nie v oblasti medziľudských vzťahov. Všetci sme iní. Na každého platí niečo iné. Napríklad, existuje veľa ľudí, ktorí majú na mňa taký názor. Mne sa striktne musí pačiť nejaká baba, čo preluskala polovicu ruských klasikov. To je absolútna kravina. Ja nepotrebujem nejakú bibliofílku. Veľmi by som ocenil, keby podaktorí dobroprajci nechali na mne, čo je pre mňa dobré. (Nehovoriac o tom, že ruskí klasici nie sú moje pravé orechové. Hlavne Turgeneva za svoju Prvú lásku by som zasamovraždil. Tak sprasiť ten koniec, fuj!) Občas ma inak dojíma, koľko ľudí sa hrá na to ako ma pozná a potom to rozseká takou hovadinou.

No, ale k čomu sa chcem dopracovať? Bavili sme sa o chlapoch, čo sa spravajú ako friendzone retardi a pripisujú to gentlemanstvu. Čo ma však poburuje, je ešte iná vec.

Nie, nebudem sa hrať na moralizátora, že dnešná doba. Jedndoucho, veľa ľudí (z nejakého dôvodu, ktorý mi uniká chápaniu) silou mocou potrebuje dokázať, akí sú skúsení. Mi to príde ako skupina borcov, čo si nainštalujú nejaký akože ťažký operačný systém (povedzme Windows 95), rozbehajú tam nejakú jednoduchú vec (Solitaire, aj keď to už je súčasť systému) a potom ukazujú druhým koľko toho vedia.

A s tými gentlemanmi. Oni prežijú nejakú skúsenosť. (Napísal by som slovo románik, alebo romanca, ale to nie je ono.) Už sú múdri jak rádio. Už odrazu prídu k druhým a začnú hovoriť. „Vieš, si príliš správny. Takých chlapov ženy chcú len ako kamarátov.“ Alebo: „Keď som bol gentleman, vtedy mi každá ubližovala.“ Dojímajú ma ich argumenty typu: „Proste je to tak!“ (Veru, vy by ste mohli ísť robiť do NASA, máte vedecké zmýšľanie na úrovni Isaaca Newtona.)

Čo ma však irituje, hovoria to s takou neuveriteľnou istotou a arogantnosťou v hlase. Ani ja si pred šéfom nedovolím s takou istotou povedať, čo som robil a prečo to ide alebo nejde. (A to obaja vieme, kde je problém.)

Mimochodom, všimli ste si, že všetky tieto arogantné teľatá akosi strácajú všetkých ľudí okolo seba? Ale hlavne, že majú svoju pravdu. No, nič, idem sa pozvracať na WC.