Bronx

Prechádzal som sa po Prahe. Mal som neskutočnú chuť na pivo. Nebolo ani pinkasové, ani koalovské, ani Staročesko. Rozmýšľal som ako sa dostať domov, prišla mi električka, ktorá síce šla cez Vltavskú a Palmovku na Kobylisy.

Nastúpil som do električky a netušil som akej chyby som sa dopustil. A tak voľajaký pán hral na gitare pesničky, ktoré sám skladal. Rozprával napoly česky, napoly slovensky a ešte zaťahoval do maďarčiny. Ale toho prehlučala môj mp3 prehrávač.

A tak sme išli vôkol Vltavskej a tam nastúpil istý chlapík. Voňal rumom, smrdel riedidlom a tuším mal isté charakteristické črty vší a iných ošípaných. A on začal komentovať toho hudobníka, ževeraj sa spolu spijú na Palmovke. Vraj si nájdu krabičkové víno v Bile a vypijú na ex. (Slamkou.)

Potom ma ten netvor predo mnou začal hladkať. Keďže sa šetrím na manželstvo, spýtal som sa ho, prečo musí také robiť. On sa pozrel na nejakú ženu, ktorá sedela obďaleč mňa a riekol, „Tú by som chcel. Je nádherná.“ A začal ukazovať, že ju chce a aké má krasné prsia a čo ja viem čo. A potom začal na ňu plaziť jazyk, že by si s ňou doprial potechu na sedadle.

Nakoniec som považoval za vhodné vystúpiť a on mi povedal, že mám od nej popýtať číslo.

Kráčal som po Holešoviciach a to vám bol zážitok. Traja šarvanci oproti mne, magnetofón na ramene a počúvali Jadranku.

A po celom dni sa dotrepem na železničnú stanicu do Holešovíc a dve ženy sa oslintavajú a jedna druhej zadok tľape a kričí na celú stanicu, „tak ma už konečne pretiahni, nie ako môj starý, ktorý píše životopisy do OVB!“