Žofré

Čítam Angeliku
vo vani,
vonku prší.

Počuť len hlas detských saní,
a v televízore Williama Tella,
keď vystrelia šípy
z kuší.

Žofré je akurát v kapitole
a ja mám vo vnútri tela divné chvenie.
Myslím na jelene, opice a šimpanzy
a ich vzájomné trenie.

Zhasla elektrika,
pretože som neplatil účty.
Vstavám nahý z vane,
vonku pobehujú lane

a Pobegayev, Ľubarskij
a Jožko Kožlej.

Nahadzujem poistky,
aby som sa dozvedel,
čo Žofré, Angelika
a iné postavy.

Kniha však spadla
do rozpálenej vody.
Rovnako ako aj čučoriedky,
fen a fotka Gabriela Batistutu.

Sused si opäť objednal prostitútku,
aby jej mohol vyžalovať svoj spev,
pretože ona je panna
a on lev.

Kráčam po ulici
a klopem kamarátovi,
či sa nemôžem k nemu ísť okúpať.

Púšťa mi vodu,
požičiava uterák.
Ponúkne mi vianočku a sódu
a kartičku Diega Simeoneho.