utorok 29. júla 2014

Kedz pivo Šariš pichalo

I vof Šarišu pozname veľo dobrich ľudzi, ale i planich. Okrem toho i bars smačne pivo. A ja vam povim prihodu o totim pivu vof davnich časoch. Je to o pive a o jednim pľantakovi, co bul skučkar, glupota, nemehlo, bars sprosti človek, bulo, šviňa, ancikrist, arcijed a pňak, jakeho svet nevidzel.

Kedz idzece smerom zos Prešova het, ta vidzice po kopcoch hrad. Ano, ne sce glupe, je to Šarišski hrad. Vof totim hradze žili ľudze, hradni pan a hradna posadka. Znace, co posadka? Ta tote šuhaje, co streľali zos luku, mali meče, gumipuški. A i toti mali svojho kapitana.

Ich kapitan bul nedobri človek. Ľudze vnimal jak odpad a s nikim še o nič nepodelil. O nič. Raz bul na budaru a nepuscel tam nikeho, i kedz znal, že polovica jeho armadi ma žoltu šmerc. Okrem toho, že bul hnusni človek, ľubil sebe vipic. A najradšej mal šarišske pivo.

Furt jak došol zos dajakej bitki, ucekal do pivovaru a tam dobre, že sud nevipil. Pivovarnik furt kukal na neho jak zbešneti pes. Znace, co to je za život? Variť pivo a nemať za to ani deravi groš? Ja neznam, ale bizomne to je dajaka guta.

„Sluchaj, chlope. Mohol bi ši mi dakedi aj zaplacic, ne? Aj dajake peneži mi dac!“ hutorel mu pivovarnik.

„Ani Kristovi! Co bi ši chcel?“ kazal mu toten lotor a lokal toten pivej jak kebi zadarmo bul. Vlastne, bul.

A to še odohravalo každi dzeň. Občas še stalo, že ešči toten džumigar zbil dajake dzifče. Večar išol do karčmi a višol stamadzi spiti jak vľečka.

Ľudze bars nervozne buli. Daktori še odsťahovali až na Spiš, ini zaš do inej chmari.

Vof calim valale nebul nikto, kto še mu postavil. Až na jedneho tovariša. Raz prišol za majstrom do dielne.

„Pan majster, ta bul bi mi rad, kebi toten ogrgeľ už umar! Naj mu je truna mala!“ hutorel svoj prichod do roboti. (Običajne še hutori „Serus, co piješ?“)

„Ta co ci mam hutorec. Šak ja už nemam peneži na virobu piva. O šicko me pripravi toten gluptak!“ rumazgal pivovarnik.

„Sluchajce, ja mu navarim piva. Budze zadarmo a dostane priručku.“ povedzel mu.

„Ta dobre.“ kazal mu tovariš.

O par dni išol tovariš zo sudom vôkol totej škaredej gambi. Toten kapitan vipatral jak kebi bul podupani od slonoch.

„Co tam maš?“ spital še ho kapitan.

„Ta co asi može buc vof pivnom sude? Žabi!“ povedzel mu.

„Šak tebe to prejdze. Daj še mi napic, bo inak zdehneš! Ti šviňa!“ povedzel mu kapitan.

„Ta dobre. Otvor sebe, napi še a rob sebe co chceš!“ povedzel mu tovariš a išol dakdzej indzej.

Toten vidvihol sud nad hlavu, otvoril ho a puscel do sebe obsah.


Po par minutoch bol dajaki nespokojni. Vof totim sudu buli včeli a kapitan takto pikal za svoje skutki. Ta naj mu dobre budze.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára