Pistáciová prechádzka

Ja už viem kedy sa to stalo, bolo hrozne tmavo. Jednoducho, keď počasie sa nenechá slncom popáliť. Šiel som ju čakať pred cukráreň. Mal som nutkavé podozrenie, že sa tam napcháva nejakou baštou a mal som veru pravdu. Hneď ako ma videla, usmiala sa, prešla si rukami po gebuli a šli sme sa prejsť. Voňala citrónovo a chutila po griláži.

„Zase si bol v krčme, čo?“ A tak sa čertovsky usmiala, nežne pozrela, aby som jej neublížil svojim divokým výrazom.

„A ty si sa zasa prepchávala nejakou šmakotou, čo? Áno, bol som v krčme, kopol som do seba žihľavovicu. Musel som miestnemu krčmárovi povedať, že si ma včera nahnevala do nepríčetnosti.“ Riekol som ani orangután bijúc sa v prsia.

Chytil som ju za ruku a šiel ďalej cestou. „To skoro ťa napadlo ty hromotĺk, laktibrada jedna, kedy sa oholíš?“ Pohladila ma po mojom ksichte, ktorý bol príťažlivý ako ohrievané párky od soboty.

„Čo je žihľavovica?“ Opýtala sa ma pomaly a s pohľadom takým kúzelným, že som mal chuť porušiť zákon.

„To je výborná bašta zo starej Indie. Pijú ju iba drsní chlapci, putujúc na lodi zúfalstva.“ Prezradil som svoju vedeckú hypotézu, ktorú som získal v krčme.

„Ty hromotĺk, nepôjdeme dnes na pizzu? Dala by som si.“ Hovorila s pohľadom veľmi poetickým.

„To nemôžeme, lebo ja keď zjem pizzu, zastaví sa mi srdce. Vieš, že mám obrovský cholestrol.“ Domľazgal som svoju odpoveď.

„Ako ťa poznám, isto si vypil 5 litrov čaju, ktorý sa tak sexi volá, že anticholesterol. Ty si strašný Harvepino!“ Prezradila, keď sa chechtala o dušu.

„Vieš aká chuť?“ Pozrel som sa jej do očú.

„Asi ako keď sa so mnou bozkávaš, čo?“ Smiala sa.

„Stokrát horšia.“ Nedal som sa.

„Poď vyskúšať, teraz tu nikto nie je.“ Kúzelne sa mi zahrabala do vlasov a dala mi liek proti horkej chuti erotického čaju.

Kráčali sme teda do pizzérie a objednali sme si pizzu s konvalinkami, žeruchou a ešte kamilkou, kúsok pažitky, diviaka, klobásy a cibule.

„Bola som dnes s kolegyňou asi 3 hodiny, skoro som si vlasy vytrhala.“ Začala rozprávať, keď chytila čašu vína do ruky.

„Začo ťa budem ťahať? Teda hladkať?“ Opýtal som sa jej, keď špička jej čižmy mi zabránila zrážaniu krvi v oblasti holene.

„No počúvaj, paskud jeden! Celé dve hodiny mi rozprávala aká je nešťastná vo vzťahu.“ Hovorila a ja som držal ústa zaviazané.

„Nič také, že nie je jediná? Sklamal si ma. No a ona vkuse mlela o tom, že si písala s nejakým chlapcom na internete a on, že je z nej hotový. Vraj sa teší na to, ako sa s ním stretne a vyspí sa s ním. Vraj mi povie detaily a že jej mám aj ja povedať o svojich skúsenostiach.“ Hovorila veľmi agresívne, ja som popíjal víno a tváril som sa ako keď sa rehoce doga obyčajná.

„Povedz jej pravdu.“ Podpichol som ju.

„Jasné, začnem s tým, čo bolo minule v kúpeľni?“ Opýtala sa, šibalsky sa usmiala a ja som sa začervenal. Keď to chcete vedieť, čo sme robili, odporúčam príručku medziľudských vzťahov, kapitola 5, sprievodca pri praní prádla.

„Pokračuj.“ Zasnene som na ňu pozeral, len tak, ako to viem ja.

„Potom začala, že ten jej virtuálny milenec nemôže vedieť, že ona je zadaná. Pretože, čo ak je to dobrý kamarát s jej frajerom. Ja som skoro dostala infarkt myokardu, tu na mieste ti hovorím. Vysvetli mi prečo som toto musela počúvať.“ Dokončila.

Bola rozkošná, keď sa čertila, toľko vášne som v nej asi ani nevidel.

„Nebudeme sa radšej baviť o repozitároch? Napríklad taký Repec by som ti vysvetlil. Vidíš, tam by som mohol napísať, akú sw aplikáciu používajú. Prepáč, čo ešte rapotala tá nevernica?“ Odhodil som zo seba šaty pri takej debate, bolo mi z nej teplo.

„Vraj, nevera je problém oboch. A že ona má čisté svedomie. To už som sa začala modliť.“ Povedala a ja som si hľadal cez internet, ktorú pesničku z kancionálu Od srdca k srdcu spievala.

„Skvelá žena.“ To boli jediné slová, na ktoré som sa zmohol.

„To teda hej. Poďme sa nadžgať do sýtosti a čo potom budeme robiť?“ Opýtala sa ma úplne bez nápadov. (Keďže nemala nápady, nikdy si neurobila PhD.)

„Pôjdeme na pistáciovú prechádzku a potom si pozrime Billa Cosbyho.“ Domľaskal som. Vždy som mal záľubu, keď som vo verejných podnikoch mľaskal ani ťava.

„Čo je to pistáciová prechádzka?“ Spýtala sa ma, keď sme kráčali na kopci, pri meste a pozerali sa do diali.

„Tu som si prvýkrát uvedomil, že som do teba zamilovaný. Kúpil som si pistácie a šiel sa prejsť po okolí. Keď som otvoril balíček, či ako sa to povie spisovne, uvedomil som si, že ťa túžim spoznávať.“ Povedal som jej a krajšie oči som ešte nevidel.

A tak sa pokračovala naša pistáciová prechádzka a z nejakého dôvodu nám bolo jedno, koho problém je nevera.