Keď som nespal doma

Pivo bolo hnusné, fuj. Normálne som mal chuť nájsť obuv, kúpiť si krém na topánky, aby som si zlepšil chuť. Nie je horší večer ako piť hnusné pivo, jesť studené párky a sedieť s dievčaťom, ktorá sa tvári, že ju obťažuje vaša spoločnosť. Našťastie, nesedel som s dievčaťom, párky z múky som odmietol, ale to pivo. To už sme si mohli vypýtať kapustovú šťavu alebo džús, ktorý voňal po banánoch ale chutil ako kyslé kiwi ukradnuté zo Sibíra. Sedeli sme tam dvaja chlapi, občas prehodili nejaké slovo o počasí. Bol to ťažký týždeň, krutý, mnoho vecí sa zas udialo.

Ako sme tak sedeli, prišla k nám nejaká slečna, páchla po rume. Hrabala sa vo vlasoch a usmievala sa na nás. „Nemáte oheň?“ My sme negovali takú odpoveď. Predstava, že by sme mali dýchať výpary z rumu a z cigariet Čarda, sa nám hnusila. Zaplatili sme za ten patok a šli von.

Vonku bolo hrozne chladno, mráz štípal do kostí. Prechádzali sme sa celým Žižkovom, kým sme nedošli ku Kauflandu. Obchod otvorený do polnoci, „Poďme si kúpiť rožky a šalát!“ Navhrol som. Pozrel sa na mňa s úsmevom.

„Konečne nejaký spontánny nápad.“ Prezradil.

Otvorili sa nám dvere kauflandu a šli sme. Kúpili sme si šalát, rožky, milu a obrovskú kofolu. Ideálne na vonkajšie podmienky. Prišli sme k pokladni a nejaké chlapčisko vysvetľoval žene, že nevie aké prezervatívy má kúpiť, aby jeho slečna bola šťastná. To ma chytil taký hurónsky smiech, div som sa zachvátil. Ja som sa tak smial, že som skoro žuvačky, či čo tam bolo, zhodil. Môj krčmový kamarát sa pozeral na mňa a dostal tiež smiech.

„Čo sa smejete? Predsa táto žena o sexe musí vedieť niečo. Je to dobrá cica.“ Očividne citoval poviedku Markíza Sadého. Mal nagelovanú hlavu, pozeral sa tej babe do výstrihu a mľaskal. Baba červená, ja som sa potil smiechom. Ja neviem prečo, ale pripomínal mi Johna Travoltu z Pomády.

„Ešte ste nemali sex, čo?“ Pozeral sa na nás a nejako sa mu rozopol zips medzi čungami.

„Pouč nás. My sme teoretici.“ Hovoril som a musel som si z vrecka vytiahnúť bič na dobytok, aby som sa nesmial.

„Ja? Haha, vy ste trosky, čo ešte s nikým nespali. To musíte to dievča chytiť medzi nohy, viete aké je to potom fajné?“ Mľaskal a strkal si ruku pod gate. Asi mal problémy verbálne komuikovať.

„Ďakujem za radu, hneď vycapím na chladničku.“ Povedal som. Nežný Rómeo odišiel z žiletkami, vraj to pomáha pre pochopenie žien.

„Aj to by sme mali.“ Povedal som jej, keď predávala. Všimol som si, že ten môj kamarát sa jej tiež pozrel do výstrihu. Usmiali sa na seba. Pozdravili sme sa a ušli.

„Celkom zlatá bola.“ Povedal som mu.

„Hej, schválne som jej dal o 40 korún viac, že mi vydá nabudúce.“ Hovoril mi hanblivo.

„A to nabudúce bude zajtra?“ Usmial som sa.

„Neviem kedy robí, musím zistiť. Ale ráno tu dúfam nebude, nechce sa mi kvôli nej vstávať.“ Riekol mi.

A tak sme kráčali z kauflandu a šli k nemu domov.

„Cítim sa hanblivo a hrozne.“ Povedal mi.

„Otupno?“ Spýtal som sa ho.

„Vieš, mám už dosť veľa rokov, ale v tomto si nikdy neverím.“ Riekol pomaly.

„To ani ja a to sme rovesníci.“ Hovoril som mu a smial som sa.

„Ale ty si ženatý. Ja som ešte nikdy nemal dievča, nikdy som nevedel ako na nich. Nie ako ty, čo si mal každý mesiac nejakú a mal viac rande ako polovica mojich kamarátov dohromady.“ Hovoril.

Vytiahol z chladničky fľašku vodky a položil na stôl.

„Nikdy to nebolo také ako sa to povrávalo. Mal som obdobie života, keď sa mi polovica známych vysmievala, že som sukničkár a druhá, že som teoretik, nula, troska, že mám romantické názory a tak ďalej. Nebolo to ľahké, lež bakané.“ Povedal som a začal som otvárať fľašku.

„Ako si to vyriešil?“ Opýtal sa ma a nalieval.

„Nijako. Naučil som sa vnímať ľudí, či sú povrchní alebo hlbokí, myslím v tom mojom myslení. S mnohými ľuďmi dodnes komunikujem a oni sú presvedčení, že o mne vedia všetko. Podaktorí nevedia ani to, že som ženatý a že by som mal tej strige napísať smsku.“ A tak som napísal smsku,

„Ahoj drahá, prídem ráno, dnes som sa zakecal s kamarátom a vyspím sa s ním. Ráno ti to vynahradím. Prepáč, že túto polnoc nevypočujeme hymnu ako sme to robili ešte pred našim letopočtom.“ Napísal som.

„Čoho sa vlastne bojíš?“ Spýtal som sa ho.

„Teraz nechápem.“ Začal pomaly.

„Inak sa spýtam. Prečo sa cítiš hanblivo a hrozne a možno tak až trápne?“ Opýtal som sa.

„Ja ani neviem, mám pocit, že každý z môjho okolia si voľakoho našiel a ja nič. Každý sa žení, rodí deti. Nehovorím, žeby som chcel svadbu, ale aspoň dačo. Zároveň som taký blbec, že keď stretnem nejakú babu, čo sa mi zapáči, neviem nič spraviť. A poslednú dobu počúvam o tom, že stretnite sa, vyspi sa s ňou a bude tvoja navždy.“ Za posledné slová sa hanbil strašne, že sa napil až z fľašky. Zopakoval som to.

„Aha, absolventi Harwardu.“ Pousmial som sa.

„Ale ja si to neviem ani reálne predstaviť. Aj keby som stretol takú, s ktorou sa chcem vyspať, bol by som v posteli taká nula, lebo nemám žiadne skúsenosti.“ Dopovedal.

„To ma na daktorých babách fakt dojíma. Kde majú oni tú istotu, že sú v posteli také neprekonateľné?“ Zasmial som sa.

„Ale veď ja by som to chcel trochu inak. Ale to ti nepoviem ako, lebo by si sa mi smial.“ Hovoril mi.

„Neotvoríme ďalšiu fľašku?“ Opýtal som sa, keď táto už bola skoro nakonci.

„Dobre, ale tak čo je na tom? Čo je na tom romantické, že túžim sa s niekým stretnúť a nejako sa s ňou baviť, komunikovať? Túžiť po dakom alebo tak? To, že s tým dievčaťom nevleziem do postele, to som dačo menejcenné ako tí, ktorí to už spravili a ktorí tak majú frajerku?“ Ryčal a vytiahol ďalšiu fotku.

„To sú strašné hlúposti. Však každý človek, čo dačo také prežije, tak sa tým nechváli po verejnosti. To sú ďalšie zakomplexované trosky, ktoré si chcú zdvihať ego, aby pôsobili strašne skúsene. Ja ti poviem jak to tí chlapi myslia. Oni si myslia, že keď prídu k dajakej babe, povedia jej, aká je sexi a ako sa s ňou chcú vyspať a že oni by nemali problém. Aby jej ukázali, že sú skúsení. Nič iné. A keby sa s ňou teda vyspali a bolo by to o ničom, tak by o tom nehovorili, lebo by sa strašne hanbili. Dievčatá sú stále v sexe diskrétne, čo je na ego tých núl voda na mlyn.“ Rozoberal som už napoly oťapený.

„Čo tým chceš povedať, že každý človek, čo dačo také prežije, ty si to zažil?“ Opýtal sa ma.

A to som sa teraz ja napil z fľašky a on sa rozosmial. „Za prvé, o takých veciach sa nerozpráva a za ďalšie, bol som zvedavý.“ Povedal som.

„Nikdy by som to na teba nepovedal.“ Pozeral na mňa.

„Keď sa ti to stane, tiež budeš poznať ľudí, ktorí by to na teba nepovedali.“ Smial som sa.

„Vieš čo, keď sme platili, tak sme sa trochu ťukli za ruky. Mala hrozne studené ruky a usmiali sme sa na seba. Myslím, že sa na mňa pozrela inak ako sa pozerá na bežných zakáznikov. Bože, ja som už hrozne spitý, keď také veci rozprávam.“ Hovoril mi.

„Dotyky, keď sa ešte bojíte, keď jeden druhého chytíte za rameno, za chrbát, keď sa jeden druhému smejete do očí, keď si vymyslím, že s ňou chcem ísť cez celé mesto domov, lebo po tej časti mesta sa bojím sám chodiť. Alebo, keď vymyslím nejakú básničku, že milujem ju ako avia benzín. Alebo ten pocit, keď čakám s ňou na autobus a uisťujem ju, že mne hneď príde ďalší a idem domov pešo, lebo mne posledný spoj zdrhol. Bože, to som šiel domov po takej ceste, že ani som nevedel ako a ocitol sa v Křesliciach.“ Usmial som sa, napoly zamilovaný, napoly opitý.

„Toto chcem zažiť. Ale mám taký blbý pocit, nechcem na to myslieť.“ Hovoril.

Šli sme drichmať. „Si strašne fajn chlapec, máš v sebe túžbu, víziu a krásny začiatok k veciam, ktoré nie sú povrchné. Celkom sa teším, že si mi to povedal.“ Hovoril som a na tieto slová som počul chrápanie.

Ráno som sa dotrepal domov, čakala ma. „Kde si sa toľko flákal ty lunt, darmožráč, hnojisko jedno! Ty bulo, ty murko, zasa si bol slopať a váľal si sa so ženskými po krčmách! Do hrobu ma privedieš.“ Ani to skoro nedopovedala, lebo sa smiala.

Chytil som ju za rameno a pozrel na ňu. „Nepôjdeš so mnou do sprchy? Ja sa tam sám dosť bojím.“ Povedal som jej a ona mi skočila do náručia a hrozne sa chechtala.