Už otváram oblok jarný,
aby som zakýval Jemu.
Zvracia staré mäso a šišky,
podochli v iglu.
Je to náš rytmický fujer,
rok 1848 sa nám kuje.
Môj ujo Maxim E. Matkin ho zobožňoval,
obdivoval a chytal za ruky.
Šepkal mu do uška byliny,
dával mu chrapľavé ponuky.
A on, čo mu otvárame náruč,
nevážil si našej lásky
a zdochol na syfilis.
Preto Vladko, dobre ti tak,
manifest si píš v hlbinách svojho mozgu,
zhyň si, ty ochutnávač hvozdu!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára