Prečo mladí ľudia pôsobia ako stroskotanci?

Celý svet je prekliatie, hrozné utrpenie. Už len to, že žijem, je otrasná kalvária a každé ráno, keď vstanem z postele, je to akoby prechádzka na Golgotu. Nič pekné ma v živote nečaká a každý človek je môj nepriateľ. Je hrozné, že musím s každým súperiť a len zistenie, že nie som v tomto svete najlepší vo všetkom! Až mi je do plaču, aký je tento svet hrozný a ťažký! Prehral som vo všetkých oblastiach a musím naďalej žiť. Bodaj by som do rána skapal, zdochol, lebo ma to už všetko morí.

Úprimne sa priznám, že keď počúvam podobné frázy od ľudí, čo sú moji rovesníci alebo mladší ako ja, chce sa mi plakať. Dám vám otázku. Koľko mladých ľudí poznáte, ktorí svojim správaním ukazujú, že idú zajtra zomrieť? Ja sa priznám, že takých ľudí poznám pomerne dosť. Ľudia, ktorí súperia, počítajú si roky, že „keď budem mať 30, musím sa oženiť, lebo potom už zdochnem na lepru.“ Alebo, „Pokiaľ nebudem mať PHD do 28, skočím z mosta.“ A čo ja viem čo všetko. Ľudia, ktorí akoby mali deň do dôchodku a ich vyrazili zo zamestnania bez podpory na všetko. Ľudia, ktorí akoby sa celý život venovali strihaniu trávy a teraz od nich súčasný zamestnávateľ chce, aby im napísali nový operačný systém, čo sa bude ovládať silou mysle.

Je mi smutno, že stretávam takých ľudí. Áno, žijeme vo svete, ktorý nie je ľahký. Je mnoho vecí, ktoré nie sú jednoduché a odstraňovať problémy nie je lusknutím prsta. Iste, každý človek rieši problémy ako vie. Inak to napíšem. Každý človek, ktorý žije normálny život, prichádza k problémom a rozhodnutiam. Na základe toho ako sa rozhodujeme, prichádzajú dôsledky. To všetko nám ukazuje akí sme ľudia. Nehovorím, že sme dobrí lebo toto alebo zlí lebo tamto. Každý človek je aký je, podľa svojich rozhodnutí. Potom je tu ešte skupina ľudí, ktorá nerobí nič, len sa tvári skúsenostne a dáva rady druhým.

Ostaňme pri tom slove skúsenosť. Mnoho mladých ľudí vrátane mňa chce mať skúsenosti, je tam mnoho dôvodov prečo. Existuje však jeden základný rozdiel. Trošku to porovnám s knižkami. Sú ľudia, ktorí si kupujú knihy, aby pôsobili intelektuálne. Je to podobné aj so skúsenosťami. Čo vyzerá lepšie? Zbierať skúsenosti alebo vyzerať skúsene? (To druhé je oveľa ľahšie.)

A čo je to skúsenosť? Oscar Wilde píše, že skúsenosť je niečo negatívne, čo človek zažil. A tak áno, pokiaľ prežijeme pekné veci, tvárime sa, že je to normálne. Pokiaľ prežijeme niečo hnusné, potrebujeme obdiv, že sme to dokázali a tak si z toho spravíme skúsenosť. Tu prichádza možno vysvetlenie prečo mladý človek hovorí o tom ako zajtra skape.

Na záver položím otázku. Predstavme si dvoch mladých ľudí. Jeden robí rozhodnutie a potrebuje pomoc od druhého. A tak mu povie, že chce niečo urobiť a ten mu povie, že to nemá cenu. Bez toho, aby to skúsil. Otázne však je prečo jeho rozhodnutie tak neguje? Pretože si vážne myslí, že je to blud? Alebo preto, že sám si uvedomí, koľko síl by stálo jeho rozhodnutie a keď nemôže (nechce) on, tak nemôže nikto?

Neviem, ale začína mi byť smutno z toho.

PS: Nehovorím o tom, že človek skúša a skúša a nejde mu to. Hovorím o ľuďoch, ktorí nerobia nič, len sa chcú tváriť skúsene.