Príbehy

streda 14. decembra 2016

Dzifče

Hlava mi z tebe
čarneje.
Kavej mi mac
zaleje.

Kedz ja ce nescem,
bo ty plana.
Ale hlavne,
dluho sama.

Vraj ce chce
i Ďula s Margitu,
ta nebudzem
ja tarhac komunitu.

Nebuc pňak
a vežni si ju za ženu.
Však ona še teľo snaži,
že pri nej zapomneš i na Helenu.

Helen bula tvoja perša
láska.
Ty ši mal 19 roky a ona
19 percent.

Ale tota tu
ce chce.
A ona še tak snaží!
Kupe še v jarku,
a prichádza zos bažín.

Netreba ci dzifče, lásku,
žiadne take spletaniny.
Nečekaj na krásku,
šak ty ši aj tak zviera.

Ale daj jej šancu,
bo ona še teľo snaží.
Dokonca še presťahovala do mesta,
bo predtým jej domov buli lazy.

Ona kvôli tebe
futbal baví.
Chodzi s tvojima kamaratma
do karčmy.

I dojic kravy
pojde namiesto tebe.
A ty ju nechceš?

Šak ona je tvoja vyvolená,
ty ju sice nechceš,
ale ona do tebe zaľúbená.

Vyhrala ce v rulece
i športke.
I še o tebe stavila
za fľašku palenku

jak v Červenom víne.

Nebuc pňak,
vežni sebe ju.
Ona bandurky pozbiera,
i nakarmi švine.

Ref:
Znaš jak ci
budu kamaraci zavidieť?
Ani še odťahovať nebudú.

pondelok 12. decembra 2016

Žofré

Čítam Angeliku
vo vani,
vonku prší.

Počuť len hlas detských saní,
a v televízore Williama Tella,
keď vystrelia šípy
z kuší.

Žofré je akurát v kapitole
a ja mám vo vnútri tela divné chvenie.
Myslím na jelene, opice a šimpanzy
a ich vzájomné trenie.

Zhasla elektrika,
pretože som neplatil účty.
Vstavám nahý z vane,
vonku pobehujú lane

a Pobegayev, Ľubarskij
a Jožko Kožlej.

Nahadzujem poistky,
aby som sa dozvedel,
čo Žofré, Angelika
a iné postavy.

Kniha však spadla
do rozpálenej vody.
Rovnako ako aj čučoriedky,
fen a fotka Gabriela Batistutu.

Sused si opäť objednal prostitútku,
aby jej mohol vyžalovať svoj spev,
pretože ona je panna
a on lev.

Kráčam po ulici
a klopem kamarátovi,
či sa nemôžem k nemu ísť okúpať.

Púšťa mi vodu,
požičiava uterák.
Ponúkne mi vianočku a sódu
a kartičku Diega Simeoneho.

utorok 29. novembra 2016

Bars glupa nalpa

Dze bulo, tam bulo, bal raz jedna guta. Tota guta bula mesto, dze še odohral toten pribeh. Stalo še to v mesce Ľudvikov dvor.

Tam bula jedna dziva šviňa, co ju zarezali. Ona zos lesíka jedľového chodzila ľudzi žrec. Potom prišol jeden chlop od Budkovcoch a štrelil ju do brucha. Šviňa zdehla ranou od puški. Mesto si dalo do erbu podobizeň chlopa, co to vikonal.

A tak še točilo mesto ďalej. Ľudze še narodzeli, žreli, do školi chodzeli, lapali patkane a ľubili šumne dzifčata. Ale ne tote glupe nalpi, ale take skromne dzifčatka, co mali namiesto dôležitosti aj normalne životne hodnoti.

Jedného dňa, tam za kovačovim domom, še volala jedna šviňa Margita. Teda takto. Bul dom, dze bival kovač a toten kul železo, zbrane, oblički, vojenske knižki a teóriu šickeho.

Vedľa v dome, dakdzej u sušedoch bival jeden pňak. On bul kosec. Kosil luki a polia a dakedi skoro odkosil nohi svojej nastavajucej. Však sranda, ne? Čom toti ľudze, co chcu furt srandu nestrčia svoj pohlavni organ do zastrčki a zavolaju do elektrikarni, naj im daju vecej prudu? Veľmi bi svetu pomohli.

Toten pňak ľubil Margit. Margit bula jeho šviňa vof chlievu. Žrela pomije, burgiňu, volske oka a kremeše od dzifky. Šviňa bula jeho poklad, jeho jód. On šviňu karmil tim, co jeho dzifka uvarila. Znace, jak to bulo? To dzifče še volalo Rusalka. Ta ona še inakši volala, ale raz vo vlaku si rozpuscila vlasi a dakto na ňu patrel, že „jééé, ti vipatraš jak Rusalka.“

Rusalka varila obed ocovi. Ona uvarila polivku, rizki, kompere zos kolbasou, jelito, slaninu i tlačenku zos octom. Ale tiž pekla. Pekla vakarki, šutemini a guta zna co šicko. Jej ocec nescel žrec jej veci. Bo jemu stačila skora od kolbasi. A tak šicko to žrenie daval šviňom. Teda iba jednej šviňi, Margit.

Margit mala obličaj netvora, žrela šicko. Patkane, muchi, sviečki, ambreli, vodu z prački, ale i kompere, burgiňu a zeler. Znace, co to za pohľad, kedz šviňa žere burgiňu? Kedz ju karmil toten chlop, patreli po sebe obaja. To ani Charles Bronson a Claudia Cardinale vo filme „Vtedy na západe“ na sebe tak nepatreli.

Rusalka teda plakala. Nemala rada svojho otca a macer tiž ne. Bo macer od nej chcela, abi še nepsravala jak glupa talpa. A tak še Rusalka rozhodla, že še budze spravac jak moderna žena. Abi si ju všimli.

Jak perši krok bulo to, že išla na policu. Ukazala svoju bumažku a hvari: „Dajce mi pred meno titul VIP“. Policajti jej spravili test na narkotika a nechapali, čom je negativni. Šalene ľudze.

Dzifče še rozhodlo, že chce frajera. To preto, abi jej tote 4 kamaratki zavidzeli. Budze s nim 2 tiždne a vecka ho necha, abi každemu mohla hvaric, jaki je život komplikovani. Ach, tote ľudze.

A tak išla do karčmi. Oblikla še jak kebi išla do doktora a sadla v karčme. Prišol ku nej čašnik a pita še jej, co chce.

„Co sebe dace?“ opital še. Vof spocenej košeli a smradze po cesniku bol neodolateľni.

„Fešák moj, ja bi som si dala niečo pikatne.“ žmurkla po nim.

Chlop došol za chviľu zos vodou vo fľaši od kvašnich uhorkoch.

„Ta tu mace vodu od kvašnej juški, bars štipala. A tu mace kapesnik, bo mace dajaku gutu vof oku.“ a dal jej to tam.

Ona še napila totej kvašnej guti a šicke čereva jej ožili.

„Jój, zlatko moje, ja zaplacim.“ povedzela mu a hrabala a zohinala še, abi ju mohol lapic za ric.

„Coši šalena. Však aspoň mi dakto vipil vodu, co davam do hnoja. Diki. Nehnevaj še, že ci tikam, ale kedz mi možeš bic vnučka.“

„A mace manželku?“ spitala še ho a snažila na neho hodiť toten kačaci ksicht.

„Hej, čom? Mam ju zavolac? Chceš še jej daco opitac? Napriklad, že keľo beriem rodzine pridavki na dzeci abo co?“ spital še jej.

Rusalka išla dalej. Rozhodla še, idze rozbic partiu chlapcov. Znace to. Pejc chlopoch še stretne v karčme, abi hutoreli o šejstim, že jaki je pňak. Kamaratstvo až za hrob, ale vlastne kebi še toti pňaci neohovarali, ta bi nič inakši nemali.

„Čaute chlapci.“ prišla ku nim.

„Čau svetlo mojich oču. Dovoľ mi zaveršovať ti basničku.“ riekol jeden romantik.

Slovo dalo slovo a ruka dala ruku a ona še trimala za ruki zo šickimi a šicke jej vipisovali smski o tim, že jak ju ľubia a jak ju chcu. Ona nechcela nikoho, lem chcela bic zajimava. Len dajak nemala bic pre koho zaujimava.

A tak raz pošla do autobusu a hvarela to šoferovi. Chlop sluchal Petra Stašaka zos jeho najnovšim singlom „Feri, Feri, Ďuri, Ďuri“ a ona prišla.

„Jój, čom me šicke chlopi chcu? Šak ja taka šumna, aj sebe občas zubi umijem.“ rumazgala mu do uška pri šoferovani.

„Co? Ja ci nerozumim.“

„No neznam čim to je, ale šicke chlopi me chcu. Znace.“ povedala a rozopla sebe gombičku na blúzke.

„Čekaj. Sluchaj, nechceš isc mi poobirac egreše? Dal bi som ci i dajaki penež.“ povedal jej v dobrej vôli.

„Och, vi sce še do mne zaľubil. To strašne daco? Čom totich chlopoch teľo pricahujem? Joj, asi začnem jesc chleba a budzem tučna šviňa. A to budem mať pokoj.“ hovorila.

Nahnevala sa a rozbila šoferovi tachometer. Vistupila tota trasoritka a išla še viplakac do karčmi U husoch.

Vof husoch bolo furt plno. Ľudze tam bešedovali pribehi, bulo tam veselo a tak. Iba jeden chlopčisko tam chodzel, co bul bars, ale bars svojski. Však i o tim je tota prihoda.

Rusalka došla do karčmi a hutori. „Dajce mi daco, z čeho še opijem. To net normalne, že šicke chlopi me chcu.“ plakala jak kebi pedigree pal namiesto jelita žedla.

A tak šedla k chlopovi, co jedol rizki a šalat.

„Dobru chuť bači.“ hutori.

„Ďakujem šerdco mojo.“ povedzel jej a jedol dalej. Bul to chlop po šejsdzešatke.

„Šerdco mojo?“ opitala še ho a zatvarila še tak, jak kebi jej pisčiska traktor pooral.

„Hej, šak ja tak volam šickich. I vnukoch, i dzeci, šak znaš, ne?“ a jedol dalej.

„To je strašné, dalši, co me miluje. Kedi už pridze dakto, kto me nebudze mac rad?“ vrieskala jak jelen pri ruji.

Chlop ani nedojedol, patrel na dalšich ľudzi v karčme.

„Čujece to? Tak ja som ku nej harapaščik mili a ona mišli, že ja som z nej hotovi. Ďula, Feri, Joži? To vaša dzifka? To je neuveriteľne!“

„Ako to vlastne misliš? Co ši pijana? Však ja ci možem buc stari dzedo a ti tu bešeduješ take guti?“ hovoril jej.

„Ale kedz sce mi povedzel šerdco mojo!“ bránila sa ako levica.

„Ale však to hutorim aj cirkularke, kedz do nej olej lejem!“ povedzel jej.

„No vidíte to? Jak to vlastne misliš, že ce milujem? To akože teraz mam isc do lesa, naj me medveď zožre? Tak to misliš? Že ja stare železo na odpis? Taže mi praješ smrť. Chceš, abi som zdehol? Tak to misliš, co? Čujece ju? Ona mi praje skore zdehiňanie. To je neuveriteľne!“

Išol ku baru, vžal pero a napisal jej pisanku. „zdehni si sama, ti glupota!“

A už ho nikto nevidzel. A co z ňu? Ta asi hľeda toho, co ju nebudze mac rad.

Tragédia: Smrtihlav

Tragédia: Smrtihlav
Ťažká schôdza, kde sa rozhoduje o živote i smrti. V tejto divadelnej hre je Smrtihlav (IT technik) a Odborník (manažér).

Kulisy: obrovský stôl, notebooky a ihličková tlačiareň.

Postavy: Odborník, Smrtihlav a Jiřina. (Jiřina v hre vystupuje len pre potechu oka.)

Oblečenie: Odborník: Oblek tesco deluxe, kravata zle uvziazaná a čínske tenisky.

Smrtihlav: tričko Star Wars

Jiřina: sporo odetá. (Aby oživila hru, vykrikuje, aká je škaredá, aby jej každý dokazoval, aká je nádherná. „Hej, nádherná si, len nechápem, prečo ma napína. Pozn.aut.“)

Scéna 1: Obaja sedia pri stole oproti sebe.

Odborník: Nuž, pán Smrtihlav. Povedzte mi, dáte si kávu, čaj, dyhdrogen oxid, durmanové opojenie nehy?
Smrtihlav: Ďakujem, len vodu.
Odborník: Ale mám tu výborný H2O(2) s 30 percentným kyslíkom.
Smrtihlav: Voda z vodovodu mi stačí.
Odborník: Ale tá ma veľa kalórií.
Smrtihlav: Dám si len tu vodu. Ďakujem.

Odborník si googli na telefóne štatistiku najlepšej vody v miestnom supermarkete. Zavolá tam.

Predávačka: Čo je?
Odborník: Mám tu česť hovoriť s majiteľkou?
Predávačka: Ona je v Rumunsku.
Odborník: a niekto erudovaný tam je?
Predávačka: podľa toho načo.
Odborník: Potreboval by som usporiadať míting ohľadom nákupu fliaš vody Toma do našej firmy.
Predávačka: Však si poďte kúpiť, sídlime cez ulicu.
Odborník zloží.

Odborník sa pozrie na Jiřinu.

Odborník: Choď po vodu.
Jiřina: Ale tam sa nemôžem opaľovať.
Odborník: Veď je november!

Jiřina odíde a ešte pokrútiť pozadím. Na čo má Smrtihlav chuť položiť otázku, či dotyčnej netreba na veľkú potrebu.

Odborník: Tak sme sa stretli v tomto potešení.
Smrtihlav: Ide mi o to.
Odborník: Treba urobiť prezenčku.
Smrtihlav: Však tu sedíme dvaja. Ja vám len chcem povedať, že mi treba nový hardisk.
Odborník: Ale priateľu, to nevyriešime len tak. Ten hardisk je nažurnálovaný? Predsa len, moje systémové skills už nie sú také, čo to bývalo.
Smrtihlav: Čože?

Odborník: Aký máme problém, pán technik?
Smrtihlav: Dochádza nám miesto na jednom disku. Preto potrebujeme viac priestoru.
Odborník: A skúsili ste monitoring? Viete, zmonitorovať systém. Viete, také cpio použiť. Predsa len, copy input output.
Smrtihlav: To je zálohovanie, keď už. Ale však samozrejme, že to viem. Odkiaľ som asi zistil, že dochádza miesto na disku? Peter Stašák mi to povedal v pesničke?
Odborník: Opatrne priateľu s tým sarkazmom. Však nie každý je najmúdrejší. Zálohovanie a monitoring sú si tak podobné. Oni sa potrebujú ako moja žena Jadranku.
Smrtihlav: Proste, keď sa pozerám na hardisk, je zaplnený. Milión priestoru zaplneného. Nemáme kam ukladať dáta.
Odborník: A čo tak Ramdisk? Podľa štúdie od laponského inštitútu FINFT inštitútu je to geniálny spôsob ukladania dát.
Smrtihlav: Ramdisk? Však tam reštartujem počítač a všetky dáta sa stratia.
Odborník: To ktorý idiot toto vymyslel? Ukladanie do RAMky je rýchlejšie a hodnotnejšie. A opensource nemá vyriešenú informačnú bezpečnosť. Pretože jednotka informácie je jeden pixel.
Smrtihlav: Čože?
Odborník: Nech do desiatich minút príde ten človek! Ja ho vyhodím z práce. Taký solution architekt! Ja ich všetkých vyhodím!
Smrtihlav: Veď to je Von Neumannova schéma!!!
Odborník: Tak nech príde Von Neumann na schôdzku!
Smrtihlav: A čo s tým diskom?
Odborník: Bude sa ukladať do Ramky. A ešte som počul, že výborné na ukladanie slúži aj pamäť ROM.
Smrtihlav: Však to je Read only. Tam nejde zapisovať!
Odborník: A to je problém pri ukladaní dát?

Smrtihlav to nevydrží a vyskočí z okna.

Ako to dopadlo riešenie? Firma zaplatila výskum na ukladanie súborov do RAMky. Tam sa dozvedeli, že pre firmu bude najlepšie, keď sama príde do krachu. Smrtihlav už je na druhom svete a Odborník pracuje v pražskej MHD ako revízor. Minule som ho stretol. Posmieva sa ľuďom ako málo zarábajú a akí sú úbožiaci.

Príbeh končí svadbou. Odborníkova manželka si vzala za manžela Petra Stašáka. Ten má aspoň šarm a humor. A hlavne! Žijem, žijem!

streda 10. augusta 2016

Chlapi sú svine!

Ja sedím na stole,
nemám toaletný papier.
Bývalý mi ukradol,
luhár jeden vrah.

Kvôli tomu
už nechcem žiaden vzťah.

Plačem sama s čučom v stodole,
sliepky mi vyžierajú nechty na dvore.
Môj bývalý pochádza z Kosova,
je vojak a je to Jehova.

My sme boli spolu,
on bol papagáj Kakadú.
Pili sme fernet a kolu,
nemohol mi poskytnúť radu.

Pretože on kupoval toaletný papier,
kozmetiku, keď bola akcia.
Vždy si bral vreckovky k telke,
keď hral Juventus a Lazzio.

On ma bil, kopal do hlavy,
a ja som sa pýtala kamarátok,
či je ten pravý.

Ja po večeroch čítala knihy,
on chodil po diskotékach a podvádzal ma.
Bozkával sa za drogy,
jedol ich z minulej odrody.

Ale ja som ho ľúbila
ako poľovník divú sviňu.
Pretože láska je plač, slzy a trápenie,
a ja som chcela zasnúbenie.

Naše prvé rande bolo
v závodnej kuchyni.
Mali na výber tri jedlá,
húrka od svini,

nízkokalorické knedle s mäsom,
pohánkové placky
narezané krovinorezom.

Už tam som ho nenávidela,
sviňa to bola tučná.
Šepkal mi do ucha,
že som jeho kobylka lúčna.

A potom ma nechal,
bo on mal rad hurky, slaninu a Pobegayeva.
Ja teraz trpím a chcem trápiť chlapov,
aby vedeli aké to je.

Balím chlapov na to,
aby som bola obeť.
Chcem od nich pozornosť, kvety a víno,
a aby ma ľubil silno.

Kde si taký?
Prečo si ma prihlásil na vysokú školu,
však máš byť zo mňa hotový,
pretože ja som obeť i vrah

a už nikdy nechcem mať vzťah.

Iba, keď ma Aďka bude mať rada.

Ref:

Nechcem už žiaden vzťah,
nechcem už srdce mať.
Chcem druhým ubližovať, byť dôležitá mrcha,
páliť kalórie a byť suchá.

streda 20. júla 2016