Tábor

Vývar z laxatív

Dám ti medzi nohy,
kľúče, kotvu kríž.
Retiazkou ťa zviažem,
sprav vývar z laxatív.

Kotva to je vernosť
a trpnutie je kríž,
urob vývar z laxatív.

Si môj nežný princ,
Sandokan a diabol.
Keď pozriem na tvoju fotku,
dobre, že na záchod som si sadol.

Vývar z laxatív je naša predohra,
sex je mocný nástroj a veľký pán.
Vývar spôsobuje,
že nikdy nie som sám.

Poďakovanie gazele

Hnijem za živa,
keď oči pozrú na teba.
Si žumpa a tvoje skutky mrú
s indulonou v krabici od chleba.

Voniaš ako pomyje,
čerstvé, vysušené blato.
Už nič v tebe nežiješ,
si mojr a hnus v jame.

Piješ denne azurit a ropu,
vodu odmietaš pre život.
Gazela ti postupala tvár,
aby si konečne vyzerala
ako človek

Môjmu srdcu

Chyť mi moje srdce,
ja ti chytím telo.
Poškrab sa na nohe,
keď zazrieš imelo.

Chcem s tebou piť čaj na chudnutie,
šaratica, ach, to je naše vzplanutie.
Neboj sa, myslím to s tebou fér,
zájdime spolu za ten ker.

Som romantická duša,
poet plachý.
S Tvojim telom, hop sa hej sa,
objavujem machy.

Toto je moje vyznanie,
srdce moje spasené.
Čítaj tieto verše vo vani
a tvár sa zasnene!

Romantik Diego

Charizma sa nedá naučiť, ani získať výhrou v nejakej hre. Človek sa s tým musí narodiť. Podaktorým ľuďom ale čosi také nevyhovuje a neustále skúšajú. Majú komplex osobnosti (alebo aj kult osobnosti) a potrebujú sa na niečo hrať. Skrátka a dobre, životné skúsenosti zakomplexovaných ľudí by si zaslúžili hotovú bibliu. Spoznal som vo svojom živote jedného zakomplexovaného egohoniča. Nasledujúce riadky budú venované tejto chrabrej osobnosti. Bez neho by svet nikdy nespoznal toľkú múdrosť, príťažlivosť a chorobnú lásku k životu.

Nazvime si nejako to mulo. Povedzme, že tento oťapenec sa volal Diego Juán Gunár.

Diego Juán Gunár sa objavoval nejaký čas v pražskej krčme Na staré Mělnické. Inak, ak máte chuť zažiť nečakané, odporúčam vrelo ten podnik. Čašníčka je tam na prášky a Diego tam tuším chodí tiež. Budem ale o ňom písať v minulom čase, lebo už ho nikdy nechcem stretnúť. Ja by som sa radšej s nejakou slečnou váľal po posteli ako stretával takého egohoniča.

Jedného dňa šiel na svoju obľúbenú porciu jedla. Chevalier (čítaj francúzsky ševaliér) si všimol slečnu ako obeduje. Jedla polievku a on pochopil, že na tej by sa dobre honilo ego. „Musím ju mať!“ mľaskal pohľadom. Ruky mal vo vreckách, masy vlastné, zuby škaredé a oči už dávno stratili to kúzlo, aké oči u iných ľudí majú. Utekal na WC, lebo tam sa rozdeľovalo potomstvo človeka.

Vošiel do ženskej toalety, vytrhol dvere a hľadal pisoáre. Tam mu čašníčka vykríkla hrdým hlasom nositeľa fantóma z opery, že moment. Vzal si jej ruž na umývadle a písal na zrkadlo postup ako na ženu. Začne tým, že bude pozorný, potom ju chytí za čungu a povie jej nejaké verše svojho obľúbeného básnika. Keď zaberie, erotika príde sama.

Namaľoval si pery na gambe, bo praskali, chytil sa za rozkrok a zjapal Tichú noc.

Slečna jedla, pozerala von oblokom a čakala na to, aby mohla zaplatiť. Ibaže charizmatická duša čašničky riešila iné biologické aspekty, keď kričala moment.

Mladý junák si sadol oproti dáme. Ona sa na neho usmiala a rada by vedela dôvod, prečo si sadol. Jeho prvé slová boli značné, ktoré by potešili každú ženu.

„No, čo tak pozeráš?“ riekol Diego a pohladkal sa vo vlasoch.

Dievča sa zachichotalo a pomyslelo si. „Kriste Pane Bože, na kríži ukrižovaný, zbičovaný, zabitý, do neba povolaný! To čo je za druk?“

Poznáte tie trápne chvíle, keď zrazu neviete, čo povedať? Diego aj na toto mal fígeľ. Vytiahol cigarety, strčil si ich do gamby a zapálil. Dievča bolo oparené dychom a začalo jej to byť nepríjemné.

„Nevadí, keď ti budem fajčiť do žrádla?“ riekol poetickým hlasom.

„Na to sa pýtate už trochu neskoro. A neviem odkedy sme si potykali.“ poznamenala dáma.

Keby ste videli jeho obličaj naplnený blahom, asi by ste sa pozvracali. Pomyslel si teda, a teraz je moja.

„Ja som chlapec, s ktorým je za každým za dobre. Preto si aj s každým tykám. Ako sa voláš, ty múmia?“ spýtal sa jej chlapec a slintal.

„Nebudem sa s vami baviť. Len čakám kde je tá čašníčka.“ slečna z pochopiteľného dôvodu začala byť mierne vytočená.

„Joj, čašníčka je na WC. Tam som ju tak oprel, až sa doska zlomila. Tak dobre jej bolo, že sa ešte len z toho spamätáva. Vieš, mne žiadna neodolá. Mohol by som mať každú!“ riekol chrabrým úsmevom.

„Gratulujem.“ poznamenala slečna. Ja neviem prečo, ale keď sa na neho pozrela, mala pocit, že jej pripomína Čiernu baču.

„Aj teba budem mať. Chceš fajku?“ spýtal sa jej.

Slečna to už nevydržala. Vzala komusi inému pivo zo stola a naliala mu to tam. On skuvíňal radosťou, štekal ako mača a bol viac nabudený a túžil po obludnom sexe.

„Prečo nechceš sex? Však dobre ti bude! A nepozeraj sa na mňa tak, ja viem, že by si si ho rada dopriala.“ riekol tento egohonič.

Ja neviem prečo, ale podaktorí ľudia majú taký krásny dar učiť druhých ľudí frigiditu pre pokročilých.

„Pretože ja túžim len po duši. Som mníška.“ povedala po tichu.

„Ale to nie je od teba pekné. To preto, lebo si ešte so mnou nemala sex.“ hladkal si stehno a myslel na to ako vystupuje v Repete.

„A bozkávať sa vieš?“ opýtal sa jej.

Slečna mlčala. Prišla k baru, dala tam peniaze a chystala sa odísť. Diego sa za ňou rozbehol a v mokrom rozkroku vyzeral priam inšpirujúco, spontánne a zvodne.

„Musím ti povedať, že máš krásny úsmev!“ riekol po tom a začal si sťahovať gate. Slečna trielila ku električke.

On rozmýšľal o tom, kde ona zrobila chybu. Povedal si, že utečie za ňou. Ak mu ona povie, kde spravil chybu, porozmýšľa jej dať druhú šancu. „Predsa nechápem ako ma mohla stratiť! Ja som predsa niekto! Tým som si istý! Ja neprehrávam.“ búrilo sa jeho telo.

Ako tak maestro utekal za ňou, zrazilo ho auto.

Nuž, príliš istých ľudí sú plné cintoríne.

Bojovni Jan je ajťak

Bula raz jedna firma, co hľedala správcu sistemu. Vof novinkoch, vo večerniku, co kupil za poldeci borovički, vidzel chlop inzerat. Nebuzeme z toho robic tajomstva. Ja vam povim i meno toho chlopa. Bul to Bojovni Jan. Švárni šuhaj zos mislenim dobi neolitickej. Co vam treba vecej bešedovac. Glupota ho stretla už v bars kratkom veku a exponenciálne stupala. Ono to tak dajak biva, že trhovi kapitalizmus a ľudska debilita še až nezdravo pricahuju. Jak dzivče a chlop.

I išol skušic, či ho neprijmu do tej firmi. Nebudzem hutorec, co to bula za firma. Idze o firmu Spravujemedatajakuidiotochnadvore. Kedz mi neverice, popatrice do totoej guti, dze napisane šicke firmi. Taže do www.sex.as.

Podmienky prijatia do zamestnania:

spoločenske predpokladi

Flexibilni

Spoločenski

ne glupi

kus i vipic naj zna

naj neni trasoritka

naj nešedzi furt vof karčme abo na peci

naj še zučastňuje červenej čiapočki a vlka

technicke schopnosti:

naj sebe zna zapnuc zips na gačoch

naj nemľaska jak šviňa, kedz jeme

naj še češe

IT schopnosti:

apache1

IIS

Makar Čudra

LDAP

Windows Azure

linux

php3

mysql

Oracle8

windows

kable, počitače,

C plus plus

DC plus plus

jawa

tranzistor

T602

Poslal im svoj životopis zos charizmatickou fotkou charmandera a čekal. Do pejc minutoch mu brindžil telefon jak šaleni.

„Vi sce pan Bojovni?“ ozvalo še vof telefone

„To ja. Kdo tam?“ neistim hlasom rumazgal toten chlop.

„Tu Feri zos Ďurka. Sluchaj, ti ši nam posielal životopis a mi ce chceme. Dojdzeš na pohovor? Bo bars me zaujal CV.“ hutorel chlop.

„Ta to dobre. Kedi mam dojsc? Ale ne teraz, bo teraz idze vof telke pokemon.“ hutorel Jančo Bojovni.

„Ne, co ši spiti? Šak teraz je dzešec hodzin večar. Ta rovno jak vstaneš, ta dojdzi.“ hutorel mu chlebodarca.

„Ta dobre.“ povedzel Bojovni Jan.

Bojovni Jan ľehol do posceli a drichmal. Snivalo še mu o kauflande, princovi Bajajovi, tescu a Nostradamusovi.

Abi to bulo zaujimavejši, on do sebe rucel das tri deci slivovici. Vecka do sebe narucal das tri baliki žuvačkoch a šmerdzel jak šviňa, kedz ju idu dobic na šmerc, abi už konečne zdehla a šicke še možu nažrec.

Prišol Bojovni Jan do totej veľkej budovi.

„Nalejeme vam kavičku, čaj, abo džus zos čerstvej mäti?“ opital še ho jeho potencionalni šef.

„A dajake čučo bi nebulo?“ odpovedzel, abi ukazal, že je na úrovni.

„To až vecka. Sluchajce, pan Bojovni. Ja vam daco povim. Co znace o linuxe? Bo mi tu das dvacec serveri mame na debiane a dzešec na fedore. Povidzce mi daco o linuxe, co sce robeli a tak.“ rozhovoril še chlebodarce.

„Ta znace co? Linux je opensorc. To znamena, že je zadarmo, kebi sce neznali. Inak je hrozne zli, bo je zadarmo. Co bezpečnosc? Znace co? Ja raz mal veveričkovimail nainštalovani u mňa doma a nemal som ani internet a chodzeli mi tam spami. Co to za bezpečnosc? Co im bavi? Taže ja zos linuxom šicko znam. Znam ho zapnuc, vipnuc, i hri tam znac zapnuc a povim vam ešči daco. Ja minule nainšaloval WINE! Ta som dobri abo ne som dobri?“ zbrechal še Janču.

„A co správa linuxu?“ bol nedočkavi toten jeho šef.

„Jaka sprava? Šak raz je na počitaču vľavo a raz vpravo. A kedz tam neni eset, ta raz idze virus sprava a druhi raz zos ľava.“ povedzel svoj odborni viklad o problematike.

„Dobre. Co webove stranki? Znace konfigurovac Apache abo Tomcat? Abo dajake ine webove serveri?“ usmievavo še ho opital.

„Ta ja raz hral world of warcraft a pisalo mi, že mam dac cichši, bo ľudze nečuju vof televizore špivanki. Ale ja som še nedal. Ja nechcem patrec na špivanki!“ hutorel po cihu chlop.

„A co programovanie? Vof čom znace programovac?“ opital še ho chlop.

„Ta vof komenius logo. Tam mi raz napisal, abi koritnačka urobila krok do ľava. A ešči znam pisac na tabuľu.“ poznamenal svoje chrabre schopnosti.

„Sluchajce a na jakim portu beži http a ftp a ssh?“ opital še ho šef.

„Port? A to ca za guta? Ja dumal, že še opitace koho mi rozbil vof Hirouse.“ poznamenal po cichu dzivotočnik.

„A co peneži? Keľo?“ hutorel šef jak vipľeskani.

„Ta veľo, bo ja mušim i najesc še, i vispac, i do kina isc, i frajerku mac, i do karčmi isc a ešči i investovac na burzu, abi mi zničil bitkoini. Bo to plane a hlavne falošne a neprave.“ povedzel uchadzač.

Za dzešec dni už šedzel vof roboce a bral dva tišic eura mesačne. Bojovni Jan to skratka vedzel.