Humanitné vedy študujú nuly! Ale ja verím, že Američania neboli na Mesiaci! Bol tam princ Bajaja!

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec, čo ukladal knižky. Rozhodol sa študovať jeden odbor a dosť často sa stretával s otázkou. Čo budeš s takou školou robiť? (Odpovedám po nejakom čase. Stanem sa pastierom svíň!) Alebo to trošku zovšeobecním. Sú naozaj ľudia, čo sa venujú humanitným vedám, skutočné nuly, čo nikdy nič nedokázali? Ešte inak (moja dejepisárka zo strednej školy by ma za túto vetu dodnes miluje.) Ľudia, čo študujú humanitné vedy, sú úplne nuly! Ale ja verím, že petržlen vylieči tumor mozgu a Američania neboli na mesiaci.

Vysvetlíme si zopár vecí. Za prvé, autor je veľký fešák.

Dobre, tak trochu vážnejšie.

Podaktorí ľudia by sa mali priviazať k radiátoru a kŕmiť sa sedatívami dosť dlhú dobu. Už len kvôli prevencii. Nezaškodilo by im, keby popri tom popíjali vývar z laxatív alebo jedli pšenicu nonstop. (Hoci, z pšenice sa melie múka a múka je zlá. Dnes je všetko zlé. Múka, zemiaky, mäso, mlieko, zelenina, ovocie všetko. Ľudstvo by sa malo prestať stravovať a malo by mu byť dopriate užívať prírodné nerasty, lebo tých je veľa. Veď obhrýzať kamene je veľmi zdravé pre spevnenie skloviny.)

Vo všeobecnosti panuje vo svete veľmi čarovná predstava. Ako vlastne má žiť človek život? Treba sa dobre učiť, skončiť školu s najlepšími známkami a potom ísť zarábať veľké peniaze. (Len nie T-System, lebo absolventi informatiky predsa nepôjdu do takej firmy. Predsa oni nechodili do školy tak dlho, aby skončili tam, kde všetci! A toľko veľa už vo svete informatiky dokázali! Napríklad si vedia nainštalovať do Firefoxu plugin!)

No dobre.

Neviem, ktorá hlúpa hlava vymyslela, že peniaze tvoria základ šťastia. (Iste, začnite mi písať o tom, že som romantik a nemám predstavu o živote, lebo odmietam peniaze.) Prirodzene, že neodmietam peniaze. Nemyslím si však, že život človeka sa má točiť iba okolo peňazí.

Myslím si, že človek by sa mal vo svojom živote dopracovať k jednej veci. (Teda k viacerým, ale táto vec mi príde dosť dôležitá.) Jednoducho: Človek sa musí mať rád. Musí mať zo seba dobrý pocit. Prísť večer z práce, čítať drahej rozprávku pred spaním a zaspavať s pocitom, že je so sebou spokojný a šťastný. A ešte popri tom niekoho hladkať po vlasoch a rozprávať nejaké hovadiny. (Napríklad, že výrazne klesla hodnota peňazí a preto sa už nemôže chodiť na cukrovú vatu.)

Ide o zopár dôležitých faktov. Napríklad to, že človek sa musí neustále vyvíjať. Vo všetkom. Ibaže to je niečo dlhodobá podpora a vývoj samého seba. Čo je dôležité? Čas od času si sadnúť sám so sebou za stôl a povedať si, kde som sa dostal za poslednú dobu? Ukázať si, čo je dôležité a kam ma to posunulo. Pokiaľ má človek kamarátov, s ktorými také veci rozoberá, o to viac ho teší pocit byť na tomto svete a milovať. (A áno ja takých kamarátov mám. Možno ani sami netušia, koľko inšpirácie a nakopnutia mi dávajú už len svojou existenciou. Iní ľudia má ale svojou existenciou dosť urážajú a mohli by sa nechať roztrhať divokými byvolmi.)

Podľa mňa nie je dôležité hnať sa za všetkým a každému ukazovať, aké som guru. Čo ma vie totálne iritovať, sú ľudia, ktorí sa hrajú na starých. Akože napríklad. „Och, ja neviem napísať 10 strán textu za dve hodiny, už starnem. Som na umretie, skoncím na geriatrii.“ (A to má ten človek mentálny vek na úrovní druháka základnej školy.) Ide mi o to, že je veľmi módnym trendom prezentovať sa za skúseného, aj keď nič neviem. (Akoby bola neskutočná hanba povedať, nie, ja s tým nemám skúseností.)

Zoberiem si to seba a bozkávanie. Nikdy som sa nebozkával, nemám s tým žiadne skúsenosti. Ale veľmi som o tom čítal, vraj to je fajn.

Tým, že sa hrajem na skúseného, potrebujem ukazovať, koľko som už toho prežil a koľko je vo mne už odžitého. A hlavne, že už nevládzem a tak som starý. To tým ľuďom vadí. Táto mentálna staroba.

Ale, keď idem z rande, ktoré nedopadlo dobre, vtedy tým ľuďom tá staroba a skúsenosti akosi neprekážajú. (Viete ako sa tomuto hovorí? Normálne som na to našiel termín, čo by sa hodil do psychologických príručiek: tzv: Imbecilské obmedzovanie egocentrizmu.) Reči typu, že každý je egocentrik a každý človek má právo sa povyšovať mi prídu také obmedzené ako knihy Zdeny Studenkovej o varení.

Tým chcem povedať, že najdôležitejšie na svete je mať rád samého seba. Občas si urobiť radosť, občas sa posmiať, občas si poplakať. Každopádne, čas od času si spraviť nejaké posedenie s vlastnou hlavou a spraviť si duševnú hygienu. (Mimochodom, vedeli ste o tom, že všetci tí skúsení a mocní radcovia akosi pricházdajú o kamarátov a tá strata rastie exponenciálne? Vážne nechápem prečo.)

Teraz sa posuňme k tým humanitným vedám. To tak trochu súvisí s mocnými radcami a praktikmi celého vesmíru.

Keď som začal v Prešove študovať knihovníctvo, stretol som sa s nejakým opovrhnutím. Niektorí ľudia sa na mňa pozerali ako na voľajakú oštaru. Už len tým ako som sa rozhodol, som veľmi klesol v ich očiach a čo už len s takou školou budem robiť. (Predávať cukrovú vatu.)

Neboli to príjemné veci. Človek síce časom prišiel na to, kto sú jeho skutoční kamaráti a kto len egohoniči. Škoda však, že za takú cenu, ale asi aj toto poznanie si potrebovalo vybrať krutú daň. Žiaľ.

Čo je však pozitívne, je zopár vecí. Našiel som počas vysokoškolského štúdia niečo, čo milujem. Niečo, čo ma posúva vpred a čo veľmi obohacuje moju osobnosť.

Počas štúdia som postretával veľmi veľa zanietených ľudí. Tiež nešli do školy preto, že hneď po škole budú zarábať obrovské bohatstvo. Spolu som s tými ľuďmi rástol. Pamätám si ako som robil zápočet s historickej chronológie. (Inak, keď dakto bude chcieť vedieť, aký bol deň, kedy sa narodila jeho babka a ja budem dobrý, tak vám poviem. Až sa divím inak, že ešte nikto tie chronologické tabuľky nenaprogramoval. Asi to je low level.)

V autobuse na diaľnici sme sa so spolužiak naťahovali o slovách ako ante festum a čo ja viem o čom. Ante festum Martinius. (Aj to neviem, či som to dobre napísal.) Wow, ako to krásne znie, keď to je tak po latinsky napísané.

Na svojom bakalárskom štúdiu som sa zopár dôležitých vecí naučil. Podstatou bolo to, aby som sa neustále zlepšoval a, aby som sa mal rád. (Mimochodom, mať rád sám seba a byť sebecký, zaostalý egocentrik, sú dve rozdielne veci. Nebudem vysvetľovať, nechce sa mi.)

Potom som došiel do štádia, kde som teraz a to je len začiatok toho všetkého pekného, čo ma čaká. Viacmenej to je len ovocie mojej práce na sebe.

Čo ma však rozosmieva do nepríčetnosti? Všimli ste si na internete také servery ako je badatel.net alebo iné hovadiny. Kde tam píšu, že pitie vody je najväčší liek na svete? Alebo, že pokiaľ sa porežete na ruke, treba si do rany naliať pur. Takých orgonetov a iných gebuzín je viac na internete ako spamu v mailoch. (Hoci, aj toto je spam viacmenej.)

Čas od času vidím na kdeakých sociálnych sieťach ako sa v takých odkazoch našli nejakí ľudia. Ako to komentujú a silno tam nadávajú! Ako krvopotne prehlasujú, že to je pravda. Vraj tradičné (teda nudné) veci sú zlé a alternatívne (mňam slovo) veci sú len pre vyvolených v spoločnosti a iba tie sú dobré.

A potom sú ešte idiotizmom posiate informácie, kde sa ľudia snažia byť dôležití. Začnú sa prezentovať takými názormi, že klasická medicína je super a alternatívna medicína je akýsi zdravý doplnok. Vraj to je niečo ako káva po obede, keď to človek nepotrebuje, ale poteší. (Vážne sa mám k tomu vyjadriť?) Mimochodom, vždy sa mi páči na sociálnych sieťach, keď ľudia k takým veciam píšu po anglicky (a ešte aj blbo), že aké to je cute.

Zaujímavé je to, že tam akosi nájdem ľudí, čo sa mi smiali, že študujem knihovníctvo. A vraj absolventi toho odboru zarábajú také peniaze, kvôli ktorým by oni ani z postele nevstali. Interesantné je, že také charizmatické osobnosti a mocní odborníci na všetko (vraj ja som romantik a neviem ako to v živote chodí a oni už vedia všetko) odrazu nevedia si ani peniaze poriešiť, ani nejako hospodáriť a ani si nájsť nejaký management času, aby si pokryli veci, čo potrebujú.)

Ich odrazu vidím na všetkých internetoch a diskusných skupinách, kde sa hádajú krvilačne. Napríklad o tom, že či po odretí kolena, to treba natrieť indulonou alebo solvinou.

Záverom len dodám ešte jednu informáciu. Nie som astronóm, ani som sa tomu špeciálne nevenoval. Vždy ma však prekvapia nejaké konšpiračné teórie o tom, že Američania neboli na mesiaci alebo o tom, že na Slnku ťažia Somálci ropu.

Nie je ani také prekvapnie, že takým hovadinám veria práve tí odporcovia humanitných vied. Som veľmi dychtivý, či by zvládli napísať aspoň 4 stranovú seminárku o tom, či je lepšie pero alebo ceruzka.