utorok 24. mája 2016

Som úprimný

Ráno sa umýval vo Vltave,
mačetou zabíjal labute.
Bol to guru, bol to boh,
malý koník, malý roh.

Stále sa pýtal obchodníka s včelím trusom,
a to sú pravé?
Bol úprimný a nežný ku svojej motorke
šťastia.

Narodil sa v maštali,
keď krava a býk súložili
za mesačného svitu.

Rodina chcela na obed
jahňaciu kýtu,
ale museli po plienky.

Pretože decko nemalo plienky,
za to mohli cigáni a imigranti,
Aj inuiti, aj vianočka s perníkom,
všetci títo zasranci.

Študoval písmo v lavici,
nerobil si úlohy,
lebo on sám chcel učiť psychológiu.

Jeho jediné záľuby
boli len dve.
Byť chujom
a byť úprimným.

V škole sa stal nevinným,
i keď kružidlom bodal mladších žiakov
do pečene.

Doma spievali
pred spaním,
zarež aspoň dva jelene.

Prišla stredná škola
a on nevedel pravopis.
Chválil sa,
že jeho doménou je prírodopis.

Isteže, vyzeral ako opica,
smrdel ako hyena
a keď sa mu páčila nejaká slečna,
skríkol:

Cica!
Dajme si zygotu!

Neuspel, trpel,
nespal po nociach, študoval alchýmiu, kabalu
a nosil roztrhnutú sandálu!

Zmaturoval na štvorky,
namiesto Gaudeamu
spieval, že za to môžu
sýkorky.

Prišiel život,
vysoká škola
a prednášky zo štatistiky.

On však bol psychológ,
lebo písal básne.
Ženám hovoril, že sú kráľovné chodníka,
dostal po papuli
a bili ho len tie krásne.

Nedokončil školu,
nedokončil svoj sen.
Preklínal ten deň,
kedy objavil sýkorky.

Pretože oni mohli za jeho nešťastie.
Ešte aj imigranti, cigáni, židia, maďari
a feferónky a Tadžikistan.

Behal po Prahe nahý,
chcel vyjadriť svoju slobodu.
Chytal raky, tulene a mravce.

On chcel v živote takú pohodu,
však bol úprimný!

Ref:

Som úprimný chlapec,
plávam vo Vltave a v Labe.
Nemám rád ľudí, pretože majú lepší život ako ja,
chcem byť vo vojenskom ráde.

sobota 21. mája 2016

Bohyňa

Pred nejakým časom sme šli skupina na pivo. Zaujímavý rozhovor sa z toho vykľul.

Ja: Počuj Filoména. Ideme zajtra na pivo? Ideš s nami? Ja len chcem vedieť kvôli rezervačke.
Filoména: BOWLING!!!!!!!!!!!!!!!!!

No rozumiete tomu? Človek sa jej spýta, či pôjde s nami na pivo a ona mi tu začne hovoriť názvy športov. Ešte mohla napísať ŘÍZKY!!!

Ja. Obavám sa, že nerozumiem. Pôjdeš teda alebo nie?
Filoména: Nie, však idem s kolegami na bowling. Nechápeš??????
Ja: Ok, tak sa uvidíme inokedy. Uži si to.
Filoména: Je to ťažké.
Ja: Čo je ťažké?
Filoména: So mnou je to ťažké.
Ja: Všetci si vyberáme, čo nás formuje.
Filoména: Vieš aké to je, keď je to s človekom ťažké?
Ja: Ešte mi to potešenie Pánboh nedoprial.
Filoména: To je tak, že človek má toho veľa, nestíha a nemá na seba čas.

Milostivý otče, urob pre mňa niečo. Daj mi to pod stromček. Nauč podaktorých ľuďoch chápať slovo irónia. Hoci, toto je už dosť sprostý sarkazmus. Minule sa ma niekto inak pýtal, aký je rozdiel medzi iróniou a sarkazmom.

Vysvetlíme si. Irónia zjemňuje a je to pozitívne slovo. Keď sa niečo pokašle, človek na to ironicky povie. Napríklad: Idete v električke a niekto páchne dosť smradľavo. Smrdí to tak, že vás štípu oči a naláda je tiež mizerná. Keď chcete použiť iróniu, poviete. „Vidím, že oblečenie pána vonia akoby použival Azurit.“

Sarkazmus je ostrý, útočiaci nástroj. Vyššie v rozhovore som ho použil.

Pokračujeme ďalej v rozhovore.

Ja: Netráp sa, určite sa ešte stretneme v jednom veľkom objatí.
Filoména: To nie je také jednoduché. Pretože so mnou je to ťažké. Ja musím chodiť do práce.
Ja: Ja tiež chodím do práce.
Filoména: Ale ja v tej práci musím aj pracovať. Vieš, ja musím šéfovi reportovať veci. Musím mu písať správy a ešte aj vodku piť.
Ja: Piješ v práci?
Filoména: Niekedy je to také zlé, že tomu podľahnem. Ale nikomu nehovor. Bude to naše malé tajomstvo.
Ja: Koľké to šťastie, že existujú ľudia, ktorí vedia udržať také citlivé informácie a nikomu ich nezdôveriť.
Filoména: Ty si zlatý chlapec. Mám ťa rada. Škoda, že sa nestretávame častejšie.
Ja: Tvoje slová sú ambróziou pre moju dušu.
Filoména: Aha, ty si na tú dušu. Hihihi. Prečo? Ešte si nemal sex? To si neschopný alebo gay?
Ja: Ja som druid. Ja sa dokážem milovať iba so stromami.
Filoména: Ako to?
Ja: No, občas to na mňa príde, tak sa emocionálne zaangažujem do nejakej Jelše. Alebo do vŕby. Všetci si svoje potrebujeme ako môžeme.
Filoména: Môžem sa ťa niečo intímne spýtať.
Ja: Ja na to čakám už od rána.
Filoména: Chcel by si mať sex so ženou?

Tu ma káralo povedať, že možno aj áno, ale s tebou radšej nie. Predsa len, žena, čo pije vodku v práci, to nie je pre mňa. Ja si tú potechu na loži chcem užiť. Nie, že keď sa budeme váľať ako prasatá pred korytom, tak budem riešiť, či dotyčná má čas a čo je s ňou ťažké. A hlavne, prečo je to komplikované.

Mimochodom, toto nie je ani komplikované, ani zložité. Princezná chce zo seba robiť dôležitú. Ani to jej veľmi nejde. Asi by podaktorých ľudí bolo vhodné prihlásiť do kurzu: Ako nebyťehm. Prvá kapitola: Stačí byť človekom.

Pokračujme ďalej.

Ja: Počuj, ja som sa ťa len pýtal, že či ideš na pivo alebo nie.
Filoména: Nezahováraj.
Ja: Ok, idem ja dačo robiť. Maj sa pekne.

Filoména: Nevieš rozdýchať, že si ešte nemal sex ,čo?
Ja: Neviem rozdýchať, že som ho nemal s tebou.
Filoména: Ja sa ti páčim? Ale vieš, ty nie si môj typ. Si tučný ako diviak. Mal by si schudnúť a chodiť do fitka. A ešte by bolo dobré, keby si mi hovoril ako sa nevieš predo mnou ovládať. A že si prestal pozerať porno, lebo máš moju podobizeň.
Ja: Ale keď ja už nevydržím. Nad posteľou mám kríž a tam sa vešiam vždy, keď ma napadnú také myšlienky. Naštastie mám skvelú spolubyvajúcu, čo mi bije klince do rúk i nôh.
Filoména: Prečo nepretiahneš ju?
Ja: Pretože ja mám hnidy na vlasoch a jej taký človek nevyhovuje. Predsa len, je medička.
Filoména: Tak si kúp šampón proti lupinám. Vieš čo, v pondelok si vyberieme obaja dovolenku. Pôjdeme do drogérie a kúpim ti šampón.

Veru tak. Spasiteľský komplex. Ach, ako ja ľúbim takých ľudí. Idú sa o vás starať, ale sami so sebou to majú ťažké. Viete čo, ja som už zažil všakovaké veci na rande. S jednou som prespal na stanici, ďalšiu som učil azbuku, inej som doniesol slnečnicu z vlaku, kde vôňa parfému prebíjala cibuľa. Ale ešte som so žiadnou babou nešiel do drogérie, aby mi kúpila šampón na vlasy.

Ja: To je pozvanie?
Filoména: Áno. Ale ako kamaráti. Len ako kamaráti. Lebo, keby si sa do mňa zamiloval, skončil by si veľmi ťažko.

Z toho, čo čítam teraz po sebe, sa neviem udržať a tak po nej slintám.

Ja: Počuj Filoména, včera sa mi s tebou snívalo.
Filoména: A čo? Bola som tam pekná?
Ja: Veľmi. Také krásne veci sa mi snívali, až som mal lepkavý paplón. Ty bohyňa.
Filoména: Ty prasa! Sviňa, úchyl! Určite si to rád robíš doma a myslíš pri tom na mňa! Fuj!
Ja: Ja pri podobných obradoch myslím na kvičanie prasiat.
Filoména: A to som chcela zrušiť bowling a ísť ti pomôcť, aby si bol šťastný.
Ja: A ja som ťa takto sklamal.
Filoména: Áno. Myslela som, že sme kamaráti. A ty si mi takto ublížil. Som čistá, nepoškvrnená duša. Takto ma pošpiniť.


Bože, bolí ma z toho hlava. Milujem také egohoničky, dôležité, do toho spasiteľské komplexy a ešte sa tvária, že sú moje osudové ženy. Nie ste. Ste mi úplne ukradnuté. Pôvab máte ako ohrievané párky z veľkej noci a váš dar príťažlivosti ste stretili akonáhle ste otvorili hubu. Poprosím vás, nekomunikujte so mnou. Ja sa vás bojím.

streda 4. mája 2016

Vodca

Rozišli sme sa v zlom,
pretože som nekúpil toaletný papier,
nožnice, vajcia a dva kilá brokolice.

A ty si ľúbila iného,
toho, ktorého
uspokojujú len opice.

Prečo si ma opustila?
Prečo ma nemáš rada?
Nemusela si mi hodiť do postele
hada.

Vyhnala si ma do zimy,
aby som ukradol v zoo opicu.
Ale ja som doniesol
iba susedovu prepelicu.

Ale ty máš svojho vodcu,
ktorý neznáša rómske svine.
Nech vám to teda v posteli
zhynie.

Ref:

Jém psó,
teraz varím!
S vodcom sa
párim.

Daj mi pusu,
ty môj vodca!
Papuľa ti hnije,
som roztúžený,
ty nežný zvodca.


pondelok 25. apríla 2016

Národe môj!

Pijem kefír a pálenku,
zúfalo potrebujem dovolenku.
Moje črevá nevytrimú,
on si zasa našiel inú,

nech spoločne zhynú!
Yeah

Keď chodím kolo pivovaru,
čítam si hymnu zo šlabikáru.
Ako ľúbim našu vlasť,
nenávidieť cigánov,
to je slasť!

Yeah

Žlč ma chytá,
oči puči.
Nažral som sa do sýta,
staré mäso, hovädziu kýtu, býčie žľazy,
rebierká, mačanku a vodu z práčky.
Potom ma potešenie chytá.

Taký mám život,
samý stres a žiadna dovolenka.
Plat mám taký,
že ani nie je pálenka,
len čučo slané
a vodca vychádzajúci z vane!

Yeah

utorok 12. apríla 2016

Romantické soirée

Ty si nekúpila toaletný papier
a ja som sedel na vé cé.
Premýšľal som o našom vzťahu
a došlo mi,

že ty si obyčajné šmece.

Prečo ma týraš,
prečo mi ubližuješ?
Prečo ma nemáš rada?
Prečo mi strkáš do postele hada?

Chceš ho variť
aj s uhorkou?
Túžiš ma zabiť
aj s motorkou?

Ach, prečo si nekúpila toaletný papier,
keď som na neho čakal.
Ešte mi neprišla výplata,
nebol toaleťák v akcii,
preto som plakal.

Ja nemám prácu,
peniaze.
Nezarábam ako ty,
ty môj poklad nebeský.

Toaleťák je základ vzťahu,
keď nie je v obchode,
skoč do skladu.

Musím sa s tebou rozísť,
lebo nerešpektuješ ma ako muža.
Aj tak ma už
namotala Zuza.

Preto ti vravím,
umri skap a zdochni.

To je môj príbeh
a má to taký spád.
Tak už pochop,
je koniec

začiatok

a stred.

Rozbi mi pysky
a nikomu to nepovedz!

streda 20. januára 2016

Úprimný

Poznal som jedného rytiera. Jeho hlas bol magický s obrovskou dávkou arogancie. Vyhlasoval o sebe, že je úprimný, lebo vlastne všetkým dookola hovoril, že sú svine.

I zašiel s nejakou slečnou do kina, čakala ho. Ozval sa k nej hlasom akoby bol Cid. „No, čo ty múmia? Prečo si tu tak skoro? A kvet som ti nekúpil, však načo žene kvety? Ja som zlý chlapec, ale aspoň som úprimný1.“ vyhlasoval o sebe tento gentleman.

Pracovne bol to človek veľmi aktívny. Sťahoval si porno do mobilu. Zo šéfovho telefónu si spravil hotspot a odtiaľ sťahoval kadejaké radovánky. Napríklad Vtáky v tŕni, Kráľ dobytka, tureckého robocopa a čo ja viem čo. Šéf nemal prémie, lebo tie museli pokryť jeho paušál na telefón.

Hlavne, že bol úprimný.

Ja síce neviem prečo všetci životní stroskotanci argumentujú slovným spojením, že sú úprimní. Ono to vlastne s úprimnosťou má toľko spoločné asi ako zažiť vášnivé, romantické rande, keď idem oblečené v dedových teplákoch. Pretože som úprimný.

Poviem vám príbeh o dvoch chlapcoch.

Nazvime si ich. Jeden sa bude volať Krivozubý (to je ten úprimný) a druhý bude Janči.

Deň pekný:

Janči: Počuj, keď sa osprchuješ, aspoň za sebou osprchuj vaňu!
Krivozubý: (Pohľad akoby sa prvýkrát kúpal v teplej vode) Čo si na mňa otváraš ústa? Ja som Pán!
Janči: Aspoň tie vlasy!
Krivozubý: Máš nejaký problém? Včera si sťahoval cez Volkov Commander Karate Kitt! To ti odpočítam z vody! Zajtra nemáš teplú vodu!
Janči: Čo si normálny?
Krivozubý: Ja som úprimný! Ja, keď sa sprchujem, neumývam po sebe, aspoň šetrím teplú vodu.
Janči: Idem do obchodu, nemám na teba nervy!
Krivozubý: Nevieš rozdýchať moje argumenty! Idem mastiť bulancov!
Janči: Idem si kúpiť fľašu. Keď prídem, nech bude osprchovaná vaňa.
Krivozubý: Som dačo viac. On si bude karate kitt sťahovať!
Janči (vráti sa.): No, čo? Bol si už v kúpeľni?
Krivozubý: Pozerám Vtáky v tŕni! Choď sa vypchať!
Janči: Dobre...
Krivozubý: Som silný človek a asertívny! Nikto má nedá dole.

Deň škaredý:

Krivozubý: Janči, kde si? Treba mi raňajky!
Ticho
Krivozubý: Janči, tak čo, ešte stále nevieš rozdýchať ako som ti povedal, že si sťahovfal Karate Kitt?
Ticho
Krivozubý: Janči? Ta kde si? Zdochol si2?
Ticho
Krivozubý: Janči, už si sa dnes sprchoval? Ide ti studená voda.

Otvorí jeho izbu a tam list na rozlúčku.
Krivozubý: Nevedel rozdýchať, že som tu ja! Nemá na mňa, tak radšej odišiel. Zbabelec jeden3!

O mesiac:

Krivozubý: Ta čo mi nedvíha telefón?

O 20 rokov:
Krivozubý: Prečo ja vlastne nemám kamarátov? To mi určite každý závidí a nevie rozdýchať, že som úprimný.

Väčšina tzv. úprimných ľudí umiera opusteno a tí okolo nich sa tvária ako blízki Gregora Samsu4 na konci knihy.

1Ty nie si ani zlý chlapec, ani úprimný. Ty si len kus chuja. (Iné slovné spojenie na to neexistuje.)
2Nedivil by som sa, keby to bolo od smradu.
3Osobne sa domnievam, že dosť častý problém je, keď si podaktorí ľudia pletú zbabelosť s tým, že niekomu dojde trpezlivosť.

4Pre tých, čo nepochopili: Gregor Samsa je postava z Kafkovej Premeny. Premenil sa na hmyz. Jeho rodina bola šťastná, keď ten hmyz konečne prestal dýchať. (Myslím, že v niektorom preklade bolo aj: Ono to už konečne zdochlo.)

streda 30. decembra 2015

Jeden deň hrdého národovca

Jeden deň národovca:

Nepublikované úryvky:

Pryznám sa vám, deti moje, že si vážim osobnosť Ľudovýta Štúra. Pretože on jediný tým sviniam maďarským dal, čo si zaslúžili. I píšem vám svoj diskusný príspevok, pretože treba. Som silný národovec a prajem si, aby všetci skapali1.

I píšem vám, pretože milujem slovenský národ, mocnú holubicu Ruska. Chcete vedieť, kto som? Ja som veľký národovec a milujem každého Slováka. Ako je však možné, že Európska únia je také svinstvo?

Kde bolo, tam bolo, bola raz Európska únia. Jej dôvod je prozaický a vonia jahňačinou. Oni vznikli len preto, aby zničili slovenskú demokratickú republiku!!!!! Prečo? Mne netreba cestovať, ja sa nacestujem po Slovensku ako sa patrí! Však ja ani nemám čas cestovať inde. Mám veľmi ťažký deň, preto vám to napíšem!

Môj deň:

Ráno vstanem a umyjem sa v miestnom potoku. Pretože nemáme vodu. Všetku nám zhabali cigáni! Im vláda dala aj Dunaj! Mne nič! Nech Fico zdochne!

V zime je to nepríjemné, pretože zamrzne potok. Krovinorezom musím rúbať dieru! Pretože sekeru nám ukradli Židia! Viete kvôli čomu? Pretože počas stredoveku sme im nezaplatili dane2.

Keď sa umyjem v potoku, chcelo by sa to aj najesť! Ibaže nemám čas na tradičné slovenské raňajky, tak idem do Mekáču! Keď sa konečne najem, pozriem sa do diáru, čo mi treba robiť. Čo mi treba vybaviť! Och, ja mám toľko vybavovačiek na starosti. Ešte som sa ani nezastavil3.

Aha! Dnešný deň je potrebné povedať ľuďom pravdu. Otváram teda Facebook a píšem Ianovi Zieringovi, aby sa začal učiť po slovensky! Pretože on má na Slovensku pôvod. A musí sa podpisovať po slovensky. Je to Slovák ako ja!

To je robota! Ian Ziering mi zatiaľ neodpísal! Je toto život? Slováci, toto ste chceli?

Potom idem na obed, kde nestíham. Pretože hrám Travian a bojujem proti cigánskej osade. Pokiaľ zabijem cigánov v Traviane, poteší ma to na srdci. Pravom srdci. My, národovci máme srdce na pravej strane. Viete prečo? Pretože sme dačo viac ako vy!

Po obede, ktorý si sám robím, nasleduje aktivita! Ale s tým obedom! Ja musím urobiť polievku z ihličia! Prečo? Pretože jedlo nám zobrali Maďari v bitke pri Viedni v roku 1683. Vlastne, to boli Turci! Bodaj by ich Jakubec zničil! Ten bol Slovák jak repa! Narodený v Ličartovciach! Boli ste tam niekedy? Hnusná dedina, lebo teraz tam žijú gusľari4!

Idem ja na rande po obede, to je dôležitá aktivita. Ale musí to byť Slovenka. Tak píšem dievčatám v skupine Slovenky sú najkrajšie toto:

„Drahé čuču,

hybaj von! Chcem s tebou plodiť deti a rozmnožovať rýdzoslovenský rod Habsubrgovcov! Najprv pôjdeme spolu von, skočíme do postele a počas slávnostného aktu, nám bude hrať toto! Po divokom sexe Ti urobím manikúru a pedikúru! Rande so mnou je potešením, zatiaľ ma žiadna neodmietla. Nikdy som nemal problémy so ženami a žiadna sa nesťažovala5.

Ešte večer napíšem do genealogicko-heraldickej spoločnosti, aby mi už konečne dokázali, že Janko Matuška je môjho otca koňa brat.

O polnoci si pohladím svoje srdce a pustím si v rádiu našu hymnu.

Vidíte, aký som ja frajer a vy akí šupáci!
1Najlepší začiatok bude samým sebou. (Pozn. aut.)
2Občas by bolo vhodné prečítať si aspoň Dejepis pre 7. ročník ZŠ.
3Manažérsky slovník je nutné používať vždy.
4Som dychtivý zistiť, k akej národnosti sa to hlási.

5Mŕtve nehovoria.