Praha 7

Prechádzka po Prahe

Proletárska poéma

Už otváram oblok jarný,
aby som zakýval Jemu.
Zvracia staré mäso a šišky,
podochli v iglu.


Je to náš rytmický fujer,
rok 1848 sa nám kuje.
Môj ujo Maxim E. Matkin ho zobožňoval,
obdivoval a chytal za ruky.

Šepkal mu do uška byliny,
dával mu chrapľavé ponuky.
A on, čo mu otvárame náruč,
nevážil si našej lásky

a zdochol na syfilis.

Preto Vladko, dobre ti tak,
manifest si píš v hlbinách svojho mozgu,
zhyň si, ty ochutnávač hvozdu!

Nedeľné odreagovanie

Mám 1000ks, predám za svoje telo! Kontakt ponúknem na dodávateľa!

Nenaplnená láska

Stojím v parku a vidím burinu,
myslím pri tom na tvoje zuby.
Poľujem na teba ako na zverinu,
už ma bolia kĺby.

Túžim po tebe
ako po mise bryndzových halušiek.
Nakladám sebe
tisíc amorových rozbušiek.

Som tvoj tajný ctiteľ,
ktorý prepláva žaburinu.
Budem veľký pomstiteľ.

Máš krásne zuby,
keď ideš drichmať do noci.
Môj druhý plán sa mrví
a čaká ako naň tvoja duša vyskočí.

Keď som ťa prvýkrát jedol,
videla si syr a chleba.
Bol to môj pokrik z neba!

Láska k tebe sa nevytratí,
vždy budem v jačmeni
na teba čakať.

Karlov most