Mal som rád odchody z
práce, vôkol fontánky a rozkreslených máp som kráčal. Archív
ma napĺňal, nielenže som sa v ňom učil toľko krásnych vecí,
ale uvedomoval som si, že vkuse riešim niečo iné. Dostal som sa
do obdobia, keď som sa nebál nových vecí, ale vyhľadával ich.
Chodieval som na pivo s Bratislavčanmi a viedli sme hrozné spory
Východ-Západ a smiali sme sa. Najmä, keď som vysvetľoval rozdiel
medzi Spišanmi a Abovcami, občas som zašiel k problematike OAI-PMH
a LTP a ľudia rma nosili na rukách. Vraj to k pivu nepatrí, ale
ich programovanie v Assembleri a knižnice v C++ boli na mieste.
Tento deň bol špecifický,
snežilo a stromy boli štedré, snežilo sa z nich. Béla ma čakal
pri vrátnici, dumali sme, či vypijeme Holbu, Krakonoša alebo
Dudáka. „Ako to dnes šlo?“
Spýtal som sa ho a on mi povedal. „Bol u nás jeden
chlap a vkuse rozprával o tom, že treba nám SW, kde je potrebné
FAST vyhľadávač, Oracle databázu a nech je to napísané v Jave.“
Hovoril veselo.
„Veľmi lacné
technológie.“ Uškrnul som sa
popod fúzy, ktoré som si včera oholil.
„A ja tomu vôbec
nerozumiem, inak ten chlap vkuse nám hovoril aký máme úbohý
projekt, že sme mu mali poslať celý projekt a on to prehodnotí. A
vkuse mlel čosi o SELECTE v SQL.“
Ryčal Béla ani tur a ja som pozeral.
„Ďalší Ján Ámos
Komenský, čo? Hotový Orbis Pictus obsiahnutý v jednej
vete.“ Nedal som sa zatajiť.
„Hodil by som mu hada
do treniek, nech sa mu tam pošmatrá, nečistý hastroš. Vyzeral
ako ten s tou lopatou zo Sám doma.“
Hovoril mi Béla svoje príhody a skúsenosti.
„Dnes by som šiel do
Nuslí, tam majú ešte taký klasický pivovar. Človek si takto
predstavuje pivovar, keď číta Haška a Ladu. Ozaj ako si na tom s
peniazmi? Ja mám 70 korún a životopis Klementa Gotwalda v ruksaku.
Keď tak ma doložíš, alebo mi pomôžeš ako Hašek často Ladovi
pomáhal?“ Spýtal som sa ho.
„A ako to bolo? A
ešte ten chlap písal, že v roku 1994 dostal podľa certifikácie
HR KRŠ IQ 164 a že ma z peruánskeho jazyka 89 bodov. A celkovo, že
skončil 405. z 154. v ročníku.“
Hovoril Béla.
„Aha, 164? IQ? To
nebol počet exotických rastlín, ktoré oskúšal? To by celkom
sedelo na to, aké bludy vynášal z pysku.“
Smial som sa.
A
tak sme sa zviezli do Nuslí a potom sme zašli na flekovské a dali
si aj pinkasovskú Plzeň. Ako sme tak sedeli už ani neznam, že vof
jakej karčme, prišol za nama chlop. Ale pijany jak doga, taky, že
ci pana beka.
„Ja vám vyveštím
páni.“ Riekol chlapík. My
obdarený pivom a hlavne IQ 164, sme sa pozreli na jeho gambu a
riekli, „Nedbám.“
Chcel
od nás 500 euro, my že dobre. Neviem síce kde by sme toľko peňazí
vzali, ale pre to pobavenie ducha by sme to zobrali.
Chytil
ma za ruku a ja som pocítil vo svojom tele takú erotickú chuť, že
som div nelapal po dychu. „Vidím, že ste nervózny ako
doga.“ Usmial sa na mňa a ja
som mal chuť mu povedať od pľúc, že má také krásne nohy, až
si ich mám chuť zavesiť nad posteľ.
Béla
dostal záchvat smiechu a praskal pod stolom. Veštec sa mi pozrel
úprimne do očú a ako Pocahontas prehovoril. „Nemáte
na nič čas. To je ťažký ten život, čo?“
„Veru, ani 500 eúr
na rozhadzovanie nemám.“
Predniesol som svoj prejav. Béla sa na neho pozrel a veštec mu
pvoedal. „Stretnete sa so ženou, ktorá bude pekná.“
Povedal mu a on výbuch smiechu. „Áno, večer, keď
prídem domov, sa s takou stretnem.“
„Žijete v beznádeji
chlapci. Viete, bez žien je to ťažké, ale s nimi ešte ťažšie.
Ale vy žijete v tranze. Najradšej by ste mali brať tabletky Krušný
hárem. Budete veselý ako ja.“
Povedal to a chytil sa za prsia.
Ušli
sme a smiali sa celú chvíľu. Domov som prišiel zo záchvatom
smiechu a už sa mi vrhla do náručia. Bozkami nešetrila, ani
rukami, košeľu som mal skôr dole ako vyzuté topánky. Skončili
sme v sprche, obaja horúci, voňaví a šťastní.
„Milujem ten pocit,
keď ma takto prekvapíš.“
Hovoril som jej, keď sme si čítali rozprávku. Milovala rozprávku
Dievčatko so zápalkami. Aj som jej tak občas hovoril, dievčatkom
bola. Vlastne tak som sa do nej zamiloval. Videl som jej detskú
fotku v očiach. To ako sme si menili tričká (resp. ja som jej
menil tričká za svoje ruky, ako ma naučila zbavovať sa svojho
spodného prádla a ako sme spolu jazdili Krkonošami a ona sa mi
oprela o plece a zaspala.)
Ležali
sme v posteli, bola strapatá, pokrčená a voňala ženou. Ja som sa
vyžíval v tom, že už nejaký piatok sa pri nej predvádzam.
Čítali sme rozprávku O trpaslíkovi a javorovom liste. Celá
rozprávka je o tom, že bol jeden trpaslík, ktorý miloval javor.
Potom bol nejaký knihovník s jamkami pri úsmeve a miloval javorový
sirup. Knihovník a trpaslík sa skamarátili a vyprášili holú riť
kráľovi.
„Budeš ma kopať
zhora?“ Spýtal som sa jej a
vo svetle pomarančovej sviečky a odrazu snehu sa na mňa vrhla. Ja
som jej dal tričko pod ruku a silno pritisol k sebe. „Nezabudol
si? Si zloduch, lunt, hastroš, gajdoš, manstroš, márnivec,
antikrist, arcijed, strigôň a hrozné bulo.“
A čím viac nadávok mi dávala, tým viac som jej to tričko
vyzliekol.
Pred
nejakým časom, keď som sa do nej zamiloval, boli sme na nejakej
chate, kde bolo kopec ľudí. Šmatrali
sme očami po sebe, smiali sa na seba a kľučkovali. Nejakým
záhadným spôsobom sme zaspávali v jednej miestnosti. Ona na
posteli a ja na nejakom matraci pri nej.
„Cítim sa veľmi
pánsky, akoby si spal podo mnou.“
Povedala a začala sa hrozne rehotať.
„Pokiaľ veľmi
nechrápeš, tuším by som sa na to poradil so svojim vnútrom.“
Rozosmial som sa ja.
„Ale to by si nevidel
môj zadok.“ Šteklivo
nadhodila.
„Mne to takto
vyhovuje.“ Riekol som ako
lastovička.
„Ako to?“
Spýtala sa ma prekvapene.
„ Kvety ako časť
spodného prádla je sexi. Hlavne rozmýšľam, čo sú to za
kvety. Rád by som ti potom také nosil.“
Povedal som jej a rozosmiala sa. Nezakryla sa, len sa pretočila
smerom ku mne. „Na základe toho sa to zisťuje?“
Povedala a roztúžene sa na mňa usmiala.
„No samozrejme. Hádam
ti nedonesiem myšší chvostík alebo pastiersku kapsičku.“
Povdedal som jej.
„Priznaj sa, že si
ešte taký zadok nevidel?“
Zasmiala sa a ja som sa schuti zasmial.
Naše
prsty sa stretli a keď človek zacítil ten pocit teplej ruky,
povedal som jej, „A že ťa ešte taká ruka po zadku
netľapala a ani to nechcem radšej skúmať. Potom by si nechcela
nič iné, len aby ťa moja ruka tľapala.“
Ona
sa rozosmiala a keď lapala po dychu, povedala, „A to ty
ako vieš?“ Spýtala sa.
„Kopeš v noci?“
Opýtal som sa jej.
„Skôr zvyknem byť
prítulná k svojmu psíkovi.“
A začala sa smiať.
„To je teda erotika
jak sa patrí. Už len BOZP ju prekonáva.“
Smial som sa.
„Raz som mala
kamarátku, čo vkuse plakala nad tým, že nedovolí rodičom, aby
ju živili. To ale, že chlapi jej platili za výstrihy, to bolo v
poriadku. Raz mi plakala o tom, že sa opila a ráno sa zobudila
vedľa dvoch cudzích chlapoch a že sa cíti ako šľapka.“
Hovorila.
„A čo to má so
psom?“ Povedal som jej svoj
dotaz.
„No ona roztúžila
chlapa a povedala mu, že „idem sa bozkávať so svojim psíkom a
budem pri tom na teba myslieť.““
Dopoveala.
„Ona bola v
poriadku?“ Začal som sa
zaujímať o jej dušu. Telo poznačené bozkami psa ma nezaujímalo.
„Isteže. Hlavne, keď
vyplakávala po nociach aká je nešťastná.“
Dopovedala mi.
„Budeš ma kopať v
noci zhora?“ Spýtal som sa
„Je to dosť možné.“
Cez sviečku som videl roztúžený pohľad. Schválne sa chytro
otočila, ja som ju šikovne pritiahl k sebe. Ona sa vzápätí
otočila a vášeň začala účinkovať.
„Bál som sa, že
posteľ by spadla.“ Hovoil som
jej.
„Keď pôjdeme o
mesiac na ples, vezmem si šaty, ktoré sa šikovne rozopínajú,
súhlasíš?“ Usmiala sa a
potom sa venovala môjmu krku.
Súhlasil
som. A na to som myslel, keď som zaspával. Na ten ťažký život,
ktorý som s ňou viedol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára