Hobit

Škrtám zapálkou a zo sviečky sa dymí akoby z komína. Sypem si čaj do pohára a horúcou vodou ho zalievam. Vonku je pred Vianocami a to je ideálny čas na čítanie si niečoho dobrého. Vytiahnem starý pergamen a čítam na ňom. „In a hole in the ground there lived a hobbit.“ Tolkien nám vytvoril svet hobitov, trpaslíkov, elfov, ľudí, občas tam pobehuje nejaký Istari. Jeho knihy voňajú bylinkami a príbehy sú ako zozbierané staré eposy. Je to on, ktorý dáva literatúre nádych niečoho, čomu sme kedysi hovorili báje, mýty a legendy. (Predpokladám, že legendu nebudeme pre tento kontext vnímať ako životopis svätca.)

Tolkien píše o svojich postavách tak akoby na ich vytesanie používal inú farbu pera. Keď si čítate Tuláka Rovera, vidíte aký má rozdiel medzi sivou a čiernou. Tolkien má mnoho otieňov, najčiernejšiu farbu si nechal pre Gluma. (Pre živého boha, neprekladajte aspoň toto meno. Schválne si hoďte to slovo do slovníku.)

V posledných dňoch máme možnosť pozrieť si film Hobit, ktorý bol inšpirovaný knihou Profesoa anglickej literatúry. O knihe nenapíšem nič, lebo som ju čítal dávno. Vlastne napíšem len trochu a možno si pohnevám celý svet čajovní a milovníkov fantasy. Hobita som nikdy nevnímal ako rozprávku a Pána prsteňov ako príbeh pre dospelých. Ďalšia vec, čo musím napísať je to, že Tolkien nie je temné fantasy. Tolkien nikdy nepísal drsné príbehy, nebol vulgárny a každý jeho príbeh má toľko človečenského. Občas mám pocit, že ľudia, ktorí Tolkiena vnímali ako drsného fantasy autora, ho ani nikdy nečítali. A on sám nemal rád takých fanúšikov, ktorí si spravili z jeho kníh akýsi spôsob života.

Aký je sfilmovaný Hobit? Bilbo je presne taký istý ako ho poznáme v knihe. Je to hobit, ktorý sa viac stará o svoj žalúdok, pije pivo a to posledné, po čom túži, je nejaké dobrodružstvo. Bilbo je typický typ človeka, o ktorého sa Tolkien opieral. Viem si predstaviť život Bilba aj na vlastnej koži. Sediac v dome kdesi v lese, počas dní sa starať o úrodu, po večeroch písať knihy a študovať staré príbehy. Chodiť s najdrahšou prechádzať sa do lesa a hľadať všeličo, čo budeme neskôr sušiť. Rozprávať si príbehy o skutočnej Lúthien, to by sa mi veru páčilo.

Bilbo a jeho jedlo, dom, teplá posteľ a prechádzky do lesa raz skončia. Jedného dňa sa k nemu zjaví voľakto v klobúku a dá mu návrh. Gandalf je postavou, ktorú človek potrebuje do každého veľkého príbehu. Raz mi ktosi hovoril, že Tolkien je ako Kráľ Artuš. Ževraj Artuš je Aragorn a Gandalf je Merlin. Gandalf je úplne iný čarodejník, vlastne on nie je čarodejník, on je Istari. Nie je to taký čarodejník, ktorý kúzli tak ako by si človek myslel. On používa mágiu úplne iným spôsobom.

Prichádzajú na rad trpaslíci a počúvame tú klasickú pesničku „At your service“. Budem trošku kritický, ale nepáči sa mi filmové spracovanie trpaslíkov, ani v Pánovi prsteňov, ani na začiatku Hobita. Trpaslíci sú národ, ktorý má svoju kultúru. Nie sú to nenažrané prasatá, ktoré sa chcú furt merať s Elfami. Možno je to len moja mylná domnienka, ale trpaslíkov som vnímal inak.

Azda najsympatickejšie na filme bol fakt, že Bilbo je presne taký charizmatický ako bol v knihe. Začal som Bilba vnímať trochu inak, pretože som absolvoval podobnú skúsenosť ako on. Keď som čítal Hobita, ešte som býval doma. Teraz Bilba vnímam inak, lebo sám viem, aké je to odísť z domu. Na konci tvrdí, že nie je bojovník, ani hrdina. Ale pre mňa bol vždy najväčším hrdinom s výnimkou Berena.

Prichádza niečo ako rozprávkový motív. Človek odíde z domu, lebo chce zažiť dobrodružstvo. Málokde je to tak ako v prípade Bilba. Dobrodružstvo nie je hľadať slávu, je to chrániť si svoj život, hľadať životnú filozofiu. Keď som videl vo filme ako Bilbo ešte neskúsený ide s tými trpaslíkmi po lese, začal som ho mať ešte radšej.

Čo trpaslíci? Hrozne ma fascinovala charizma a akási múdrosť a skúsenosť Balina. Z celej knihy si človek pamätal iba Thorina a Balina. Thorin bol kúzelný, trošku mi pripomínal kráľa Artuša. Obetavý bojovník, ktorý spočiatku neverí Bilbovi. Thorina dokázali do filmu tak zapracovať, že každý chlapec bude chcieť byť o chvíľu ako on. Sám nie som výnimkou.

Je tam všetko tak ako to poznáme z knihy, teda elfovia, goblini, Elrond, Galadriel a aj niektoré nečakané tajomstvá, ktoré by človek nečakal.

Bol to skvele spravený film so všetkými emóciami tak ako to človek vlastne čakal. Najkrajšia pasáž bola zrejme tá ako sa Thorin a Bilbo objali. Gandalf bol opäť neprekonateľný, Elrond pompézny a Galadriel neuveriteľne oslňujúca. Až si to mám chuť ísť ešte raz pozrieť.

A ku všetkému tomu, mám chuť si opäť prečítať knihu.

PS: Vďaka Bohu, že to bolo po anglicky.