Francúzština

Kráčal som zasneženým mestom, občas mi spadol sneh na gebuľu zo strechy. Vytiahol som si čiapku s brmbolcom a šľapol do hroznej džaby. Až to zašpliechalo nejakú pani v bielych nohaviciach. Tá prejavovala Archimedov zákon, lebo sa tvárila ako ja, keď som z neho mal ísť odpovedať. Utekal som po tej ulici, pokiaľ som si div nerozbil papuľu. Pozrel som sa vedľa a tam, ajhľa, piekli tam pizzu. Vôkol pizzérie som cítil ako ktosi pečie slaninu, udené ryby, syr a cesnakový olej. Ja neviem prečo, ale v poslednom čase každý erotický príbeh začína neskutočným žrádlom. Pamätám si ako mi kolega hovorieval, že Nemci majú asi 30 názvov na slovo kompere. Vždy sa Germanisti vedia baviť o filológii, ale nikdy sa nedokážu dohodnúť o žrádle.

Vedľa pizzérie bolo kaderníctvo a vedieť vtedy, že sa stane, čo sa stalo, neveril by som. Teraz by som asi budil niekoho iného. Som zvedavý kedy vstane a pošteklí ma po ušiach, lebo vie, že to od stvorenia sveta milujem. Usmieva sa a čerti vedia, čo jej behá po rozume. Tak pekne po poriadku, lebo mi nerozumiete, čo píšem.

Bolo pred Vianocami, mesto zasnežené, cencúle na obloku a Mikuláš na dverách. Otvoril som vráta, očistil si topánky od snehu. Vlastne, nebolo to ani preto, že by boli špinavé, ale považoval som za vhodné prerušiť tam niekoho. Sadol som si do miestnosti, kde sa čaká a pozdravil sa na po huby. Ani mi nevenovala toľko pozornosti, koľko som chcel. Strihala nejakého borca, čo slintal, chrochtal a usmieval sa akoby prasa na ražni.

„Slečna, ale vy teda máte spodné prádlo. Fialová farba je moja obľúbená. Také nosí aj moja manželka, mať vás obe v posteli, to by bol najkrajší vianočný darček.“ Rozhovoril sa zadubenec, nemehlo, hromotĺk, retard, troska a konopiar.

Dievča bola asi v mojom veku, možno mladšia, možno staršia, v podstate mi to bolo jedno. Bola ticho a keď tento uctievač fetišu, hnojovky hovoril, ja som si dával dole čiapku. Mala hrozne krehké ruky, to bola prvá vec, čo som si na nej všimol. Okrem zadku, nôh a pocitu, že byť s ňou tu sám, nezaujíma ma farba spodného prádla, ale čosi iné. Pre nechápavých, hrozne som s ňou zatúžil čítať vydarené pamäti „Drevená dedina“.

„Ja mám takú krásnu ženu.“ Rozprával chlap akoby dvíhal nad hlavu trofej za chrabré víťazstvo v behu z bedne do bedne.

Začal som kašľať ako starý tuberák. Kašľal som tak nahlas, až sa dievča zachichotala a skoro odstrihla tomu zombiemu ucho. Už vtedy som vedel, že budeme skvelí kamaráti.

Keď som bol mladší, veril som, že vzťah muža a ženy je niečo viac ako kamarátstvo. Resp. nechal som si poradiť od takých borcov a oni mi ukazovali tabuľkové hodnoty vzťahov. Je kamarátstvo, ale to si baby len chcú pokecať a potom je niečo viac, kde už s tebou skončia v posteli. Rozprávali svoje praktické skúsenosti mocní teoretici, chrabrí rytieri a uznávači všeobecnej teórie medziľudských vzťahov. Kapitola 3. Ako dostať dievča do postele? (Pokojne ma zatvorte za porušovanie normy ISO 690, aj za porušenie ISO 2108, aj za ISO 2709)

Skrátka a dobre, aby som neznel vedecky. Boli chlapi (a ešte aj sú tie lepry na svete), ktorí to s babami nikdy nevedeli. Z nejakého záhadného dôvodu ich ego neznieslo, že by ich žena odmietla. A tak si vymysleli takéto tabuľkové hodnotenie. Ešte šťastie, že sa teraz z toho smejem. A toho chlapa som vlastne poznal, čo tam sedel.

Kedysi dávno sa mi páčilo dievča, trhal som jej kvety v ich záhrade a spolu sme hádzali kamene do jazera. Hovoril som jej, že bude jazerná pani a ja Merlin. Potom prišiel tento chrabrý Mordred, Jago, Melkor, Sauron, Saruman, kardinál Richelieu v jednej osobe. Rozbil mi hubu a povedal mi, že taká troska ako ja nikdy nebude mať na takú krásnu babu. Mal som málo rokov, nevedel som sa brániť a mlátiť ľudí som nikdy nevedel.

Časom som však prišiel k ľuďom ako Charles Dickens, Jarome David Salinger a naučil som sa oveľa mocnejšiu zbraň ako dakomu robiť hubu. Tuším sa tomu hovorí sarkazmus.

A tak som sa pozeral v tom kaderníctve na neho a jeho ryňavý ksicht. Hrozne som sa začal smiať, úplne bez ostychu. Od mála mám nákazlivý smiech a tak sa smiala aj dievčica. Nie je krajší kompliment pre chlapa ako ženský smiech.

„Čo je vám smiešno?“ Zachrochtalo to divé prasa.

„Spomenul som si na starý príbeh zozbieraný z ciest.“ Povedal som to sťaby mocný rytier.

„Akých ciest? Ja som bol minulý rok v New Yorku a tam sa diali veci. Dal som si heroín a šiel na diskotéku. Viete koľko žien mi dalo?“ A začal sa chrochtácky smiať akoby povedal neskutočný smiech.

„Dalo čo?“ Opýtal som sa.

Dievča šla do kolien z toho ako sa smiala.

„No predsa sex. Ešte ste nikdy nemali sex, čo?“ Opýtal sa ma tento múdry a skúsený človek.

„V minulom živote, keď som bol mopslík.“ Hovoril som z duše.

„Len? A koľko máte rokov? 40? Tak sa spamätajte a začnite dačo robiť.“ Dohováral mi.

„Nuž, vlastný tata by mi neporadil lepšie. Počkám, kým slečna skončí a potom jej to navrhnem, aby som si mohol napísať do deníčka, že už áno. Dáte mi prosím email, aby som vám mohol poslať z toho fotky? Ja, aby som pre krista pána nezabudol.“ Hovoril som. Chvíľku som sa bál ako bude reagovať dievča, lebo korčuľovať po tenkom ľade nie je vždy veselé.

Pozrela sa na mňa a vedel som, že moje oči jej nejako patria.

Chlap vstal z kresla, vyzeral ako buldog a tváril sa, že mi ide rozbiť hubu. Bál som sa strachom, preto som sa viac smial. „Pán si praje?“ Opýtal som sa ho a postavil sa mu oproti.

Utekal som strachom, najradšej by som ušiel odtiaľ. Ale celkom ma bavilo trošku ho provokovať.

„Na tuto nemáš, je moja!“ Skríkol, obtrel si pery a čakal som, že mi jednu strúhne.

„To teda nie som. Bez neho nikde nepôjdem!“ A postavila sa ku mne.

Ja som sa cítil ako v erotickom filme, ale ten chlap mi tej erotiky dával veľmi málo.

„Ty úbohá štetka! Už nikdy ti nedám odmenu! Budem každému hovoriť aká si úbohá v sexe a ako dávaš každému za držkovú polievku.“ Drsný to čin.

„To je skvostná charakteristika. Vidím, že si poučený a teraz pôjdeš plakať mamke.“ A po pravde, začalo mi byť celkom jedno, či do mňa skočí. Všimol som si, kde je jeho slabé miesto, rovno na krku.

„A kto si ty?“ Opýtal sa ma.

„Tuším človek, ale táto vlastnosť asi od teba ušla, čo?“ Riekol som.

„Ja náhodou budem raz riaditeľ v OVB. Kde ty pracuješ, no? Čo robíš? Zarábaš oveľa menšie peniaze jak ja.“ Smial sa.

„Bolo mi potešením s vami jednať.“ Rozhovoril som sa a on ušiel tak rýchlo, že ani nezaplatil. Tresol dverami a kráčal po celom meste.

Pozrela sa na mňa a nebyť trochu hanblivý, tak ju vystískam, ale čoby vystískam. Asi by som začal skúmať, čo má pod tričkom.

„Posaďte sa.“ Povedala mi a ponúkla nech si sadnem na stoličku. Sadol som si, odela ma do totej guty, aby som nemal svetlé veci od vlasov (svojich).

„Ako ostriháme fešáka?“ Opýtala sa a smiala sa o dušu.

„Na krátko a vzadu a na boku zo strojčekom.“ Prezradil som ťažkým hlasom.

A tak ma začala cvikať, strihať, prišla k uchu a svojimi studenými rukami sa dotkla môjho ucha. Ja som skoro zošalel, v tom dotyku bolo tak veľa nehy, prial som si, aby neprestala. Všimla si, že sa mi to páčilo, veď jej asi tiež, keď sa pri tom tak smiala.

„Bol to skvelý chlap.“ Začal som. Ona sa zachichotala a prehrabala si vlasy a bola o to viac príťažlivejšia.

„Človek by neodolal.“ Nadhodil som svoj sarkazmus.

„Ja som vedela, že vám ho nemám zvádzať.“ Povedala a svojimi studenými rukami sa dotkla môjho krku.

„Nebudeme si tykať? Keď si vykám s takou oslňujúcou dámou, cítim sa ako po prechode dobytkom.“ Navrhol som.

„Zvrhlý nápad.“ Usmiala sa.

„Tých sa rád chytám.“ Odpovedal som ako v škôlke počas prírody, keď sa ma pýtali, či pečienka je pri jazyku.

„Bude mi cťou tykať si so švárnym junákom, ktorí odo mňa vyhadzuje pomyje.“ Povedali sme si mená. Ja som Koloman a ona Muriel.

„Pusu si dáme potom, ma cheri.“ Povedal som jej a ona sa otočila tvárou ku mne.

„Ty vieš po francúzsky?“ Spýtala sa ma.

„Isteže, chodil som tam s kamarátom, dva roky. Pokiaľ mi tam neprebral frajerku, lebo on je z takej rodiny, kde sa to robí.“ Rumázgal som a plakal.

„Isto za to nestála. Pozri, vzal by si ju a potom by si nespoznal mňa.“ Povedala.

Ja ani neviem ako, ale ona mi škrabala krk a ja som sa veoval jej kolenám. Pripomenulo mi to ako v kine, keď sedím za dievčaťom a hladkám jej chrbát.

A tak sme sa bavili, hovorila mi, že chcela študovať jazyky a týmto kaderníctvom si zarába na školu. A ako som sa tak pozeral, hovoril som si, že by nemuselo byť zlé mať dievča, ktoré ma ostrihá. Nebudem tu písať také romantické klišé (hoci ja mám na to patent), že hneď sme si sadli. Viacmenej, obaja sme začali po sebe túžiť. Nebolo ťažké dohovoriť sa na rande.

„To poznám také rande. Začneme fľaškou vína v parku.“ Začal som.

„Predpokladám, že budeš gentleman a donesieš červené.“ Chytala sa. Krásne sa chytala.

„Donesieš si tie fialové spodné prádlo?“ Povedal som.

„Radšej oranžové, keď sa budeme baviť, chcem, aby si sa mi pozeral do očú ako pod tričko.“ Pousmial som sa.

„To je pravda, pričom predstava teba v oranžových plavkách vyvoláva vo mne všelijaké predstavy.“ Pošteklil som ju.

„A v spodnom prádle ešte krajšiu, už len z toho dôvodu, že sa ľahšie vyzlieka.“ Nedala sa.

A tak sme sa dohodli, že sa stretneme tam a tam, vtedy a vtedy. Ako som odchádzal, podali sme si ruky a túžobne po mne pozerala. Chytil som ju za chrbát, pritiahol k sebe a dal jej pusu. Takú malú.

„To bolo čo?“ Spýtala sa, viac potešená ako prekvapená.

„To je za chrabrosť.“ Povedal som jej a smiali sme sa obaja.

Príprava pred randením bola nádherná. Celý čas na miesto stretnutia som neriešil kam ju vezmem, ale ako ju rozosmejem. Vymýšľal som si príbehy. Predtým ako sme sa mali stretnúť, kúpil som cukríky a to víno.

Nebudem tu písať ako bolo. Netrvalo dlho a už sme hľadali, ktorý z nás býva bližšie. Ráno sme sa vedľa seba zobudili, obaja zamilovaní, pokrčení a voňaví. A začali sme sa učiť francúzštinu. A tú sa vlastne učíme každú nedeľu.