Prišiel Štedrý deň a
mnoho pokladov ukrytých v ňom. Okrem všetkých vecí si o chvíľku
prečítam Vianočný fejtón od Jaroslava Haška, kde sa vytešuje z
toho ako sa ľudia dusili rybami a ako Rusi zrušili Vianoce. Dnešným
spisovateľom by mohol byť aj Charles Dickens so svojimi
legendárnymi príbehmi. Najradšej mám od neho poviedku Začarovaný,
ale neviem sa k nej dostať. Prichádza mi na um aj severská
literatúra. Trygve so svojimi Večne spievajúcimi lesmi. Je však
krajina, ku ktorej som si vytvoril špecifický vzťah. Je to kvôli
detským hrdinom, s ktorými sme sa stretli všetci. Hovorím o
Emilovi, Pipi a nesmie chýbať môj charizmatický priateľ, Nils
Holgersson. Aké sú teda Vianoce vo Švédsku?
To obdobie pred Vianocami,
aké človek zažil tento rok, začína vo Švédsku na 13. decembra.
Je to deň svätej Lucie. Keďže Lux je svetlo, prichádza čas pre
švédske deti čas svetla a nádeje. Škoda, že som bol v tom čase
nevzdelaný barbar, ja som v tom čase potreboval nádej. Stál som v
Brne a čakal na vlak do Prahy. Keďže v susednom štáte boli
nejaké technické poruchy, museli sme čakať dlho.
Svätá Lucia odplaší
celú temnotu po Švédsku a sľúbi deťom, že prídu čoskoro
Vianoce. Áno, Vianoce, čas jedenia medových oplátok a kradutia
perníkov. (Aspoň u nás doma.) Pre ten čas existuje vo Švédsku
mnoho detí, ktorí robia v škôlkach vianočné besiedky. Sú
prezlečené za sväté Lucie a odháňajú mrakotu, aby sa vyjasnilo
a prišla nádej, svetlo a iné dobroty. Pre zaháňanie zla im
pomáhajú švédsky vianočný škriatkovia, ktorých voláme jul
tomar.
Keď už je reč o svätej
Lucii, poznáme ju predovšetkým ako patrónkou slepých a je
pomocná ľuďom pri očných chorobách.
Vráťme sa k Vianociam.
Švédi majú tradíciu všetko osvetľovať. Vo Švédsku existuje
mnoho svetiel, pomaly každé námestie je vysvietené žiarovkami a
inými svetlami a to už od novembra. To mi hrozne pripomína Nilsa
Holgerssona ako po celej dedine zasvieti nejakú žiarovku. Keďže
má takého dobrého kamaráta, nemá problém ovešať aj stromy v
lese.
Čo sa týka vianočného
šialenstva v obchodoch, nebudem rozoberať. Je to asi ako všade na
svete. Sú ľudia, ktorí to nenávidia a trávia tam najviac času.
Typickým vianočným nápojom vo Švédsku je glögg.
Okrem týchto vianočných tradícii je vo Švédsku mnoho klzísk.
Deti tam chodia v rámci telocviku. Opäť mi napadá predstava s
Nilsom. Mladý chlapec s čiapkou si brúsi korčule, korčuľuje sa
až do tmy.
Čo dobrého dostať na
trhoch? Vafle, ktoré pre mňa majú sympatickejší názov a to
Gofri (jedol som v Budapešti, lebo som to ako dieťa miloval). Vo
Švédsku Vafle dostaneme so škandinávskou černicou a šľahačkou.
Okrem toho, trhy sú plné sobích a losích špecialít, vynikajúce
švédske syry, čerstvý chlieb, apod.
Na trhoch sa dá zohnať
všetko pre Julbord, ktorý sa servíruje na Štedrý večer. Na
štedrovečernom stole nechýbajú slede v horčicovej, smotanovej a
kôprovej omáčke, údené lososy, veľká vianočná šunka. Okrem
toho máme na stole Jannsonovo pokušenie, ide o voľačo také ako
naše francúzske zemiaky, ale so slanými rybičkami.
Ako dezert sa podáva
ryžová kaša s mandľou. V celom hrnci je len jediná mandľa a ten
kto ju zje, čaká ho oborvské šťastie. Trošku to porovnám s
Fínmi. Oni to majú podobné, tam ale kto nájde mandľu, do roka sa
ožení alebo vydá. Pri švédskom vianočnom stole nechýba ich
klasický chlieb.
Vo Švédsku nosí darčeky
Jultomte. Deti mu za darčeky nechávajú misky s ovsenou kašou.
Kedysi chodieval Jultomte po gazdovstvách a kontroloval v akom stave
je gazdovstvo. To znamená, že Nils by si nezaslúžil nič.
Krásne Vianoce všetkým!
Iné škandinávske
Vianoce:
Zdroj:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára