Bojovný Ján a Rumburak

V elektičke sedela jedna žena. Modlila sa k motyke.

„Nechceš sex?“ riekla.

Pozrel som za seba a ona žúvala gumu z ceruzky.

Odmietol som túto ponuku a nadobudol som pocit, že mi obdarená dáma dá pokoj. Opak bol pravdou.

„Bojovný Ján by ma bral.“ kričala a vytiahla voľajakú knižku.

Ona na celú električku začala spievať nejaký spevník.

„Však mi daj svoje telo, bude nám veselo.“ kričala, žuvala tie gumy. Vlasy mala ako keby z kremátoria vyšla.

„Veď každý chlap chce sex. Prečo ma nechceš?“ kričala, zavíjala, skapíňala.

„Pretože ja som na dušu.“ povedal som jej pravdivo.

„Ty zmija! Zomri na ebolu a dúfam, že ti dakto odreže hlavu!“ popriala mi krásny život.

Bol som ticho a ona zasa spustila.

„Volám sa Rumburak. Bojovný Ján je môj bývalý. Ale ja som ho podvádzala.“ kričala. Neviem prečo mi podaktorí ľudia rozprávajú také veci.

„Chápeš. My sme spolu chodili tak, že on mi kupoval príklepovú vŕtačku.“ hovorila.

„A?“ riekol som.

„A potom som ho poslala kúpiť toaletný papier, čo bol v akcii.“ odvetila.

„Pretože ja to potrebujem dosť často. Mám problém s horčicou.“ riekla ďalej.

Neviem ako vy, ale ja som nechápal o čom to melie.

„Ale on mi nedoniesol, lebo nemal 3 koruny! Židák jeden!“ hovorila.

Inak, ja neviem prečo ženy, ktoré majú pôvab ohrievaného párku zo soboty, cítia potreby robiť zo seba bohyne lásky.

„Tak som sa s ním rozišla! Vieš koľko mám nápadníkov?“ ryčala ako jeleň v ruji.

„Počúvaj, ženy sú svine! Ale za tých 20 minút sexu stoja, čo?“ povedalo a z úst sa jej vytratil von ozrutný smrad.

Vystúpil som sa a šiel do krčmy. Asi sa dnes opijem do nemoty. Nemal som žalúdok počúvať o Bojovnom Jánovi a Rumburakovi.