pondelok 31. decembra 2012
nedeľa 30. decembra 2012
Povianočné obdobie
Keď som býval mladším,
nemal som rád to povianočné obdobie. Ježíško zdúchol, jedlo už
tak nechutilo a človek rozmýšľal, čo bude robiť. I preto som
chodil vonku hrať hokej, zlostil dievčatá a ja neviem, čo všetko.
Nemal som rád to obdobie, keď všetko čaro skončilo a mne ostala
píšťalka, s ktorou som pískal po sídlisku. Včera som si
uvedomil, že sa prelomili ľady. Máte radi ten zvuk, keď pukne
ľad?
Keď som mal 19 rokov,
zacítil som dych morskej panny na dne Hornádu. Jedného dňa som sa
rozhodol prejsť sa po ľade. Dlho mi netrvalo dumanie nad tým,
šľapol som na tú ryhu a bum ho. Nebudem tu písať o tom, že som
bol mladý, naivný a hlúpy. Za prvé, je to blbosť, za druhé,
podobné slovné spojenia prenechám viac skúseným a za tretie, mám
chuť urobiť to aj teraz.
Včera som si doprial
poobedňajšiu prechádzku po Košiciach. Mestský park, kde človek
slopal, alebo sa bozkával s dievčaťom, je zatvorený. Nechápem
ako mohlo mesto dopustiť takú nehoráznosť. Veď mestský park pre
mňa vždy symbolizoval pocit neduhov, ktoré raz budem rozprávať
deťom a vnúčatam. Ohraničenie mestského parku ako vojenskej
pevnosti, to je čosi hrozné a strašné, desivé a kruté. Veď tam
som sa chodil bicyklovať a poriadne si tam rozbil koleno. Tam som
kedysi sedel s dievčaťom pri fontáne a popritom ako sa kúpali
naši rómski spoluobčania, čítal som jej švédsku Astrid. To
bolo miesto, kde som prvýkrát dostal sexuálny návrh za fľašku
čuča. To bolo miesto, kde sme sa naučili robiť ohnivé žiary po
cestách z krčmy.
Ako som tak kráčal popri
tom parku, uvedomil som si, že stojím na ľade. Ľad začal praskať
a ja som uskočil vedľa. Vytvorili sa na ľade niečo ako
geometrické krivky.
Šiel som včera vôkol
Jakabovho paláca a okolo mostu, ktorý mi trošku pripomína Karlov.
Uvedomil som si, aké sú tie Košice kúzelné a koko mi odkrývajú
tajomstiev.
Prečo tajomstvá? V
piatok som sa túlal mestom, chcel som sa pozrieť na krakovské
betlehémy. Na múzeách, archívoch a knižniciach je občas niečo
magické. Hovoril som si, že niečo s tým asi mám, keď sa kolo
toho motám už nejaký piatok. A tak som kráčal Hlavnou ulicou a
ťahalo ma to do boka. Veď v košických múzeách som nebol ani
nepamätám.
Skončil som v Miklušovej
väznici a chvíľku sa cítil ako turista vo vlastom meste. Ale
potom som si uvedomil koľko krásy a histórie má naše mesto.
Začal som to mesto vnímať ako mesto, kde sa vyrábali klobúky a
gombíky. Mesto, kde sa kedysi varilo pivo a varila dobrá šunka. V
mysli som vnímal, kde boli kedysi hradby a ako vyzerá vodná
priekopa.
A tak, keď nad tým
rozmýšľam, čosi také viem robiť len po Vianociach. Keď človek
má náladu nejako si štekliť vlastnú fantáziu, zlostiť sa a
rozprávať si vlastné rozprávky. A to je to puknutie ľadu. Keď
sa človek vytešuje z takých drobností a nových objavov pre seba.
Toľko moja zvrhlosť, čo
vy?
sobota 29. decembra 2012
streda 26. decembra 2012
pondelok 24. decembra 2012
Švédske Vianoce
Prišiel Štedrý deň a
mnoho pokladov ukrytých v ňom. Okrem všetkých vecí si o chvíľku
prečítam Vianočný fejtón od Jaroslava Haška, kde sa vytešuje z
toho ako sa ľudia dusili rybami a ako Rusi zrušili Vianoce. Dnešným
spisovateľom by mohol byť aj Charles Dickens so svojimi
legendárnymi príbehmi. Najradšej mám od neho poviedku Začarovaný,
ale neviem sa k nej dostať. Prichádza mi na um aj severská
literatúra. Trygve so svojimi Večne spievajúcimi lesmi. Je však
krajina, ku ktorej som si vytvoril špecifický vzťah. Je to kvôli
detským hrdinom, s ktorými sme sa stretli všetci. Hovorím o
Emilovi, Pipi a nesmie chýbať môj charizmatický priateľ, Nils
Holgersson. Aké sú teda Vianoce vo Švédsku?
To obdobie pred Vianocami,
aké človek zažil tento rok, začína vo Švédsku na 13. decembra.
Je to deň svätej Lucie. Keďže Lux je svetlo, prichádza čas pre
švédske deti čas svetla a nádeje. Škoda, že som bol v tom čase
nevzdelaný barbar, ja som v tom čase potreboval nádej. Stál som v
Brne a čakal na vlak do Prahy. Keďže v susednom štáte boli
nejaké technické poruchy, museli sme čakať dlho.
Svätá Lucia odplaší
celú temnotu po Švédsku a sľúbi deťom, že prídu čoskoro
Vianoce. Áno, Vianoce, čas jedenia medových oplátok a kradutia
perníkov. (Aspoň u nás doma.) Pre ten čas existuje vo Švédsku
mnoho detí, ktorí robia v škôlkach vianočné besiedky. Sú
prezlečené za sväté Lucie a odháňajú mrakotu, aby sa vyjasnilo
a prišla nádej, svetlo a iné dobroty. Pre zaháňanie zla im
pomáhajú švédsky vianočný škriatkovia, ktorých voláme jul
tomar.
Keď už je reč o svätej
Lucii, poznáme ju predovšetkým ako patrónkou slepých a je
pomocná ľuďom pri očných chorobách.
Vráťme sa k Vianociam.
Švédi majú tradíciu všetko osvetľovať. Vo Švédsku existuje
mnoho svetiel, pomaly každé námestie je vysvietené žiarovkami a
inými svetlami a to už od novembra. To mi hrozne pripomína Nilsa
Holgerssona ako po celej dedine zasvieti nejakú žiarovku. Keďže
má takého dobrého kamaráta, nemá problém ovešať aj stromy v
lese.
Čo sa týka vianočného
šialenstva v obchodoch, nebudem rozoberať. Je to asi ako všade na
svete. Sú ľudia, ktorí to nenávidia a trávia tam najviac času.
Typickým vianočným nápojom vo Švédsku je glögg.
Okrem týchto vianočných tradícii je vo Švédsku mnoho klzísk.
Deti tam chodia v rámci telocviku. Opäť mi napadá predstava s
Nilsom. Mladý chlapec s čiapkou si brúsi korčule, korčuľuje sa
až do tmy.
Čo dobrého dostať na
trhoch? Vafle, ktoré pre mňa majú sympatickejší názov a to
Gofri (jedol som v Budapešti, lebo som to ako dieťa miloval). Vo
Švédsku Vafle dostaneme so škandinávskou černicou a šľahačkou.
Okrem toho, trhy sú plné sobích a losích špecialít, vynikajúce
švédske syry, čerstvý chlieb, apod.
Na trhoch sa dá zohnať
všetko pre Julbord, ktorý sa servíruje na Štedrý večer. Na
štedrovečernom stole nechýbajú slede v horčicovej, smotanovej a
kôprovej omáčke, údené lososy, veľká vianočná šunka. Okrem
toho máme na stole Jannsonovo pokušenie, ide o voľačo také ako
naše francúzske zemiaky, ale so slanými rybičkami.
Ako dezert sa podáva
ryžová kaša s mandľou. V celom hrnci je len jediná mandľa a ten
kto ju zje, čaká ho oborvské šťastie. Trošku to porovnám s
Fínmi. Oni to majú podobné, tam ale kto nájde mandľu, do roka sa
ožení alebo vydá. Pri švédskom vianočnom stole nechýba ich
klasický chlieb.
Vo Švédsku nosí darčeky
Jultomte. Deti mu za darčeky nechávajú misky s ovsenou kašou.
Kedysi chodieval Jultomte po gazdovstvách a kontroloval v akom stave
je gazdovstvo. To znamená, že Nils by si nezaslúžil nič.
Krásne Vianoce všetkým!
Iné škandinávske
Vianoce:
Zdroj:
nedeľa 23. decembra 2012
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)