pondelok 15. októbra 2012

Misa plná pirohov


Odchádzal som z práce vo svojej tmavomodrej, kockovanej košeli a hnedom kabáte. Vzduch voňal dažďom a stromy sa nakláňali. Inými slovami, hrozne lialo, párkrát sa blyslo. Pamätám si ako som v duchu počítal rukami koľkokrát to bude až zahrmí. Zahrmelo, treslo to vzduchom akoby niekto bičom šľahol. Mraz začal štípať do kostí, jablká sa mi v ruksaku rozprávali a ja som kráčal tým krajom. Topánky od blata a ponožky od kaluží. Párkrát vôkol mňa kráčal voľakto na bicykli. Trielil a prefrndžal ako divý. Miloval som, keď som bicyklom šliapol do kaluží.

Na ceste domov som jej v susedovej záhrade odtrhol kvety, ale tie neprežili. Taká chujavica, že kvety sa samé skántrili a ja som bol rád, že stromy mi nepolámu hnáty. Zabočil som domov a otvoril vráta. Celý dom voňal bryndzou a maslom. Mal som pocit, že prišli Vianoce.

Našiel som ju v kuchyni ako sa chechce, rehní a pozerá na mňa takým svojim pohľadom. „Ahoj.“ Povedal som jej so strapatými vlasmi a pokrčenou košeľou. Švihla na mňa pohľad a usmiala sa. „Ahoj. Tak ako? Bol si dnes dobrý?“ Opýtala sa a na kútikoch už mala výbuch smiechu.

A tak všelijak. A ty ako v práci, každý poslúchal?“ Opýtal som sa jej a pomohol jej. Tá zástera s ňou dačo robila, vlastne ono viac s ňou robila tá sukňa. No najviac to robilo so mnou, aby som pravdu povedal.

Isteže, mňa každý poslúcha.“ Hovorila a hrudku masla hodila do misy. Bola to misa plná pirohov a nie jedna. Niekde som cítil bryndzu, inde maslo, inam lekvár hodila a podaktoré boli škoricové a ešte k tomu mnoho strúhanky.

Až na jednú osobu.“ Šibla očami a usmiala sa. Z nejakého prazahádného dôvodu viete asi kto tou osobou bol.

Tak počúvam, čo sa ti zas stalo v autobuse?“ Pýtala sa ma placho, so strúhankou na perách a trochu strapatými vlasmi.

Ale, šiel som ti vôkol krčmy...“ Začal som debatu, lebo som chcel, aby sa chytila a začala by si ma doberať.

A ďalej?“ Opýtala sa ma. Hovorím si, „to mi nepovie, ani či som šiel dnu?“ Normálne ma to sklamalo.

A tak odtiaľ vyšla dáma odetá veľmi atraktívne.“ Povedal som.

Asi šla od kaderníčky.“ Hlesla.

Nuž, hneď vedľa šenku jest prosím pekne kvetinárstvo.“ Hovoril som ako hrdina.

A tak tam zašla.“ Smiala sa.

Čoby! Riť paľovú! Ona začala stonať, plakať, mrviť sa a vykrikovať o dušu, aby jej dajaký švárny junák kúpil ružu.“ Riekol som a cítil som sa ako king kong.

Tá pani mala čertovské asociácie. Musím sa ti k niečomu priznať, načo ma pani priviedla.“ Riekol som svojim voňavým hlasom. (to ešte netušila, že som si ukradol jeden piroh a rozprával som dialektom, čo sa hovorí, že na pol huby)

Nesmierne túžim dozvedieť sa to.“ Povedala mi a už mala kútiky rozosmiate.

Zatúžil som po vystupovaní v repete. To je chrabrá show o rytierskych piesňach a silnej láske.“ Povedal som jej a to sme sa už liali na zemi.

Zaslúžim si aspoň polievku?“ Opýtal som sa hanblivým pohľadom.

Veď si nedoniesol vysvedčenie.“ Povedala.

A tak som sa pustil do misy plnej pirohov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára