Stál som na Smíchovskom
nádraží v Prahe a čakal na autobus. Prišiel ku mne voľajaký
čavargoš s nemeckým prízvukom a hovorí mi česky, či mi smie
vyveštiť. Ja som radšej zaťal päste a smiech potláčal.
Predstavil sa mi ako Isaac Baskervill. V mladosti mu padali jablká
na gebuľu a on z toho vymyslel gravitáciu. O jeho služby som
nestihol mať záujem, pretože sa mi stala tá tragédia, tj.,
skočil som do autobusu a nechal ho tam.
Ako som tak šiel, videl
som už jemný mraz. Pozeral som sa po Prahe a stromy sa nakláňali
a navzájom objímali. Listy padali potichu a Vltava vyzerala ako
vstup do slatín. Áno, presne do tých slatín, ktoré popisuje sir
Doyle. Obloha hmlistá, kopce akoby ukazovali svoju nahú podstatu,
že z ktorej pôdy sme vyrástli a k tomu stromy menili farby tak
rýchlo ako autobus ubiehal.
Jeseň je čas, keď sa v
pivniciach točí medové pivo a človek zalezie kamkoľvek. Komíny
dymia, dni sa skracujú. Je mnoho blata po zemi a takisto aj v
topánkach. Večeriame voňavé dobroty, neraz radšej otvoríme
oblok. Milujem pohľad na paru z hrnca, ako sa vypúšťa von.
Kladieme pred domy misky s
mliekom, či náhodou škriatkovia si neprídu voľačo dobré pod
zub zobrať. Večeriame koláče a kakao, čítame knihy a navzájom
sa o nich rozprávame. Tráva je lámavá a trochu to pripomína
vlasy, čo sú neposlušné a nechcú sa česať. Ako moje. A hlavne,
je čas Sherlocka Holmesa.
Ja neviem, čo budete
robiť dnes večer, ale ja asi pozerať Psa Baskervillského, zajedať
koláče a piť mlieko. Možno si kúpim aj nejaké keksy a potom,
keď pôjdem spať, budem mať pocit, že som na nejakej obrovskej
lodi. Na lodi, ktorá ma ochráni pred dažďom a všetkých zlých
duchov.
Čo Vy?
Som tak šťastná, že som dostala pôžičku od pani Kayla Abubakerovej, teraz sa môj život vrátil k normálu, a moje podnikanie sa hladko deje vďaka pani Kayla Abubakerovej, môžete sa s ním tiež spojiť, ak potrebujete pôžičku dnes? Pošlite mu e-mail prostredníctvom: (financierlibertycapitals@gmail.com)
OdpovedaťOdstrániť