Kedysi som čítal
poviedku o slnečnom návrší. Je to kdesi hore v Nórsku.
Literatúra autora, ktorý o tom písal, je veľmi vzácna. Ukazuje
dedinský život v 19. storočí. Poďme sa trošku zatvoriť do
takej chalúpky, ktorú nám laureát Nobelovej ceny namaľoval.
Ako si predstavujete
severskú krajinu v 19. storočí? Zabudnime, prosím, tak trochu na
dejiny a geografiu po faktografickej stránky (ale len teraz). Je čas
zbaliť si ruksak, naplniť ho husacou masťou, lokšami a pivom.
Mimochodom, to viete, že v
Nórsku sa na Štedrý deň varí pivo? Je horúci večer, celý
deň zahrabaný vo svojej práci. Ako to vidíte v Nórsku? Tak
trochu literárnym duchom. Poďme si pohrať s fantáziou. Nebavme sa
o faktografii, nepíšme do google weather forecast Oslo, ani nič
podobné. Napíšem svoj pohľad!
Môj milý priateľ,
práve som sa nasťahoval
do slnečného návršia. Už som stihol zajsť aj do nejakej krčmy
a dievčatá ma okrem milého úsmevu stihli pohostiť aj pivom.
Musím sa Ti priznať, že hoc sa blíži jeseň, ešte stále som
malý šinter, anciáš a vidím slnko. Viem, že máš rád môj
jazyk, aj moju krajinu. Sľúbil som ti, že Ťa oboznámim s našimi
zvykmi. Ale to nabudúce, teraz Ti musím prezradiť aký som očarený
z Tvojej krajiny. Patrí Ti obrovská vďaka. Poznáš legendu o
sitnianskych rytieroch? Musím sa Ti zdôveriť, že Ty a ešte jeden
český novinár ste pre mňa oveľa väčší rytieri.
Je to ako píšeš, ľudia
svietia petrolejom, makajú do morku kostí a po večeroch hrajú
divadlo. Tráva je zelená a minule som tu našiel chlapca ako
namiesto učenia sa bokmalu, zašpinil dievčenské biele šaty.
Každý tu hovorí o skvostnej dievčici, čo mala starých rodičoch.
Páči sa mi ako sa večer stretneme všetci v divadle. Väčšinou
si beriem svoju obľúbenú košeľu. Občas prídem s jablkami a oni
chutia tak vášnivo. Počul som o Peerovi Gyntovi, zajtra ho budú
hrať! Trochu sa tam bojím toho kráľa, ale teším sa. Asi si
vezmem kakao a prídem. Zakúpil som si v starom obchode škoricu a
cukor. Voňali ešte pečivom.
Čo som dnes robil? Ráno
som vstal a šiel po vodu, umyl sa a čítal si Červenú knihu
rozprávok. Potom som navštívil miestny archív a trošku
usporiadaval sobášné listy. Zoradil som to podľa priezvisk,
abecedne. Ak začínalo ďalšie priezvisko, dal som tam veľké
písmeno. Celkom veselo.
Dal som si poriadny obed,
rybaciu polievku, chutila trochu slano, ale chlieb k tomu bol
požehnaním. Páči sa mi a vás, že ste takí poriadni.Všetci
máte krásne ruky a vlasy vám vlajú ako tráva, keď sa s ňou hrá
vietor.
Píšem Ti už posledné
riadky, lebo svieca pomaly zhasína a ja sa asi poberiem do postele.
Srdečne Ťa pozdravujem a teším sa, keď opäť od Teba prečítam
ďalšie riadky. Napríklad hru Novomanželia.
Tvoj Martin
PS: Asi netreba uvádzať,
komu patria riadky. Alebo hádajte!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára