V poslednom týždni
sa hojne diskutuje o tom, že jedno z kníhkupectiev má nejaké vážne
problémy. Keďže som nejaký čas v kníhkupectve robil, o problematiku čítania
sa tak trochu zaujímam, rozhodol som sa napísať akési pocity, myšlienky a názory.
Veľmi by som si prial, aby k článku pribudla nejaká hromadnejšia diskusia.
Veď sa môžeme pozhovárať o tom.
Čím začať? Začnem
asi tým, že knihy sú mi blízke, veď som sa aj knihovníkom vyučil a to štúdium
bolo nádherné bádanie. Bádanie vo vlastnom vnútre, ktoré som si naučil vďačne
pestovať. Čo pre mňa znamená kniha? Ja vám to napíšem v príbehu.
Predstavte si, že je vonku hrozné počasie, nejaká víchrica, hrmot bleskov,
mnoho snehu a vám to plieska do gamby ťažkými krúpami. Panebože, veď to je
krajšie ako bozkávať sa so ženou. A vy vtedy, v tej chujavici vonku,
prídete domov, kde vás čaká teplý bochník chleba a korenistá zemiaková
polievka.
Mám hrozne rád
Josefa Kemra v Chalupároch a knihu by som dokázal prirovnať k nemu. On (nielen tam) bol veľmi vďačný človek. Lebo za ním by človek prišiel s pokazenou
kolobežkou, s dobrou knihou, s Mozartom, alebo s prosbou o štipľavé
zemiakové placky, vždy by si ten čas našiel a venoval by vám kúsok takého
svojho chleba, ktorý máme všetci nejako v sebe. Je ukrytý v našom úsmeve
a v našich očiach.
Úprimne sa
priznám, že podobne to vnímam s knihami. Prečo? Kniha nie je len o čítaní.
Píšeme si do nej poznámky, hladíme listy, kvapky nášho potu sa dostávajú do
listov. Niekedy nevieme po sebe čítať tie stránky, lebo papier je rozpitý od
sĺz. (Aj som tu mal chuť niečo uštipačné napísať, ale dnes nie.)
Áno, som človek,
čo knihovníctvo skutočne vyštudoval a nejaký čas aj v kníhkupectve pracoval.
Čo povedať o tej práci? Bola to práca ako každá iná. Nemôžem povedať, že
mi tam bolo hrozne zle a nemôžem povedať, že mi tam bolo ktovie ako dobre.
Dozvedel som sa tento týždeň, že nejaké kníhkupectvo je v krachu, či
dokonca pred bankrotom.
Či ma to mrzí,
nemôžem povedať. Tým, že už nežijem na Slovensku a chodím tam dosť málo,
nemôžem sa ku knižnému trhu vyjadriť akoby som chcel. Predsa bolo by to
pokrytecké, hnusné. Je ale jedna vec, ku ktorej by som sa rád vyjadril, lebo
srdce mi pomaly začína napĺňať hnev nad akousi ľudskou múdrosťou.
Jednou z reakcií
na to, že to kníhkupectvo sa nemá dobre, bolo to, že ľudia na Slovensku sú
negramotní, hlúpi, ošarpaní, smradľaví, zlí synovia národa, hnusné pliagy,
oštary, trosky, nuly, úbožiaci, zdochliny a ja neviem kde čo všetko.
Pretože oni namiesto kníh radšej sledujú reality show, telenovely a nacvičujú
lov na bizóny.
Trošku to porovnám
s tými ľuďmi, čo opovrhujú sociálnymi sieťami. Poznáte reči typu, že „Ľudia
si už na facebooku posielajú statusy a komentujú ich a už sa stráca
kúzlo písania listov.“ Som dychtivý dozvedieť sa koľko listov, pohľadníc a iných
vecí títo kritici pošlú. Podobne je to aj s tými ľuďmi, čo nadávajú na
tých, ktorí pozerajú reality show a nečítajú knihy. Ja viem, takí čítajú
každý deň večer asi 8 breviárov.
Ja osobne vidím
problém v tom, čo rieši informačná veda dlhé roky. Ľudia si neuvedomujú
základný problém usporiadania sveta. Myslia si, že prijímať akékoľvek
informácie (najmä genetické) je strašne jednoduché. Tak to aj vyzerá s knihami.
Ono zblížiť sa s knihou nie je také ľahké, však ju písal človek! Musíme si
uvedomiť, že kniha nie je 20 dkg vysočiny a 3 vianočky.
Ku knihe je
potrebné vybudovať si vzťah a je taká ako ľudia. Niektoré knihy sú hanblivé,
niektoré sú nedobytné, niektoré strašne nepríjemné a z niektorých ma
bolí hlava. Tu vidím problém v mnohých kníhkupectvách.
Napadla mi
predstava kníhkupectva v literatúre, povedzme Endeho Nekonečný príbeh.
Antikvariátnik sa v knihách vyznal. Nepoznám človeka, ktorý by nemal chuť
si z toho antikvariátu niečo vziať. Aké sú naše kníhkupectvá? Sú také,
kedy človeku poradia, porozprávajú sa s ním o beletrii, o knihách,
o tom, čo by sa tomu človeku páčilo? Alebo je to proste o tom, „Ber
si to a vypadni!“? Ja neviem. Po pravde, keď som robil v kníhkupectve
s ľuďmi som mal také zaujímavé vzťahy.
Nikdy nezabudnem
na jedného zákazníka, ktorý prišiel ku mne a opýtal odo mňa také veci ako
napríklad Sonety pre Lauru, Eugena Onegina alebo ako sme spolu hľadali
Schillerovu Ódu na radosť. Vlastne on mi povedal, že Beethowen z nej spravil
asi jednu z najviac hraných melódií pod slnkom. Dodnes nezabudnem na to ako bola sobota, ja
som unudene sedel a myslel o dôležitosti dievčenských rúk. A on mi
tak krásne dokázal spríjemniť deň.
Boli všelijakí
zákazníci, nepochybne. Človek si pamätá ľudí ako toho pána, potom psychopatov,
čo chceli silou mocou veci, čo neexistovali a nakoniec ľudí, ktorí buď
nevedeli, čo chcú alebo si kupovali to, čo je v móde. Sami sa prezentovali
tým, že oni sa chcú začleniť do dobrej spoločnosti, preto budú čítať, čo je
najviac predávané.
Pubertou som si ale
prešiel a kdejaké teoretické úvahy som o nich rozprával a špinil
na nich. Ale prečo? Je to každého
slobodná voľba. Len si k tomu dovolím poznamenať niečo iné. Dobrá kniha je
ako samotný život. Minule som čítal celkom dobrú vec a to, že život nie je
šprint, ale maratón. Takisto je to aj s literatúrou. To, že človek číta
knihy, neukazuje o svojej inteligencii nič. Ukazuje o svojom vkuse, o svojich
hodnotách a o svojom vnútre. Sú však názory a ľudia, ktorí „Čím
ťažšiu a nezmyselnejšiu knihu prečítam, tým budem inteligentnejší.“ Anton
Pavlovič Čechov raz povedal, že na Univerzite sa zdokonaľujú všetky vlastnosti,
dokonca aj hlúposť. Podobne je to aj s takýmto súťaživým obrazom
literatúry.
Nie som síce
obchodník, ale za najdôležitejšie voči svojim zákazníkom považujem akýsi
vzájomný vzťah. Pri knihách to platí ešte viac! Je potrebné vybudovať niečo ako
výchovu čitateľa.
Či je dnešný
človek hlúpy a nečíta? To neviem, nemám také teoretické znalosti, aby som
ich mohol aplikovať na spomínané poznatky. A keď nečíta, tak čo. Poznám
mnoho ľudí, ktorých knihy nebavia a to preto majú byť menejcenní? Nech si
každý hlása čokoľvek, ale tvrdenia typu, že „človek nechodí do kníhkupectiev,
lebo pozerá reality show a preto je strašný imbecil“ sú strašne absurdné.
Alebo ešte, že elektronické knihy poškodzujú klasické knihy a podobne.
Majte sa dobre!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára