Sedeli sme v krčme a
liali do seba ďalšie pivo. Obaja trošku pripití, trieskali
pohármi po stole a smiali sme sa. Najprv sme sa bavili o šoškovkách,
potom o okuliaroch a nakoniec sme si všímali čašníčku. Vlastne,
ono to nebolo nakoniec, ale celý čas. Luskali sme veselo o tom ako
nám fyzikárka na strednej škole čítala Alberta Einsteina a ja
som si kreslil počas toho E=mc2.
„Ale
musíš pochopiť, že niektorí ľudia sú akurát dobrí na to, že
im budeš hovoriť blbosti, kraviny, somariny, holota jedna! U
nich nie je šanca na zmysluplný rozhovor.“
Rozhovoril sa môj spoločník.
Bodaj
by ich zožrala kikimora, Edward z Twillightu a naša angličtinárka.“
Rumázgal som, fľochol do seba krígeľ a cítil som sa ako keď
súdruh Gotwald očakával mohutné hurá.
„Myslíš
tu, čo nám hovorila ujo did a ujo dod? A čo, že sex až po
svatbe?“
Smial sa, ba až slzu vyčaril.
„Áno,
bola to veľká žena pre môj život. Mnohému ma naučila.“
Hovoril som. Kráčali sme už z krčmy. Každý inou stranou a ja
som sa vyvrátil do krovia.
„Aj
toto ťa naučila angličtinárka?“
Spýtal sa ma verný spolužiak zo strednej školy.
„Isteže,
raz som sa s ňou opil. Boli sme na mraky, ona vyspevovala, že túži
po kokose v ryži a ja som dostal neskutočnú chuť zaspať. Tak som
sa švácol do autobusu a vystúpil na druhom konci Košíc.“
Hovorím.
„Takže
v Šaci.“
Smial sa, podával mi ruku a lúčili sme sa. Kráčal som Žižkovom
a vykríkoval, „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde!“
Doterigal
som sa až ku kauflandu a rozmýšľal som, čo ísť kúpiť domov.
Predsa len, niekto ma tam čakal a otvoriť dvere a povedať
spomínané slová, bola by to večera o spaní na gauči. Ako však
čakám na autobus, pozerám na hviezdy a myslím na súhvezdie
E=mc2, prišiel ku mne nejaký pár. Ruskí.
Niečo
si mrmlali, ale rozprávali tak hrozne rusky, že ja sa bojím ich
výklad preložiť do slovenčiny. (Inými slovami, rozumel som im
toľko asi ako mne rozumejú, keď prídem ku stánku a poviem, „dace
peneži na palenku.“
Nastúpil
som do autobusu a ruský pár za mňa. Mleli česky, takže som mal
to potešenie poznať ich vetnú skladbu, ba aj myšlienky.
„Ty
jeden háááááájzl!“
Oslovila svojho miláčika slečna, pani alebo čo ja viem kto.
„Čo
sa deje v tomto svete?“
Ozval sa ezoterickým hlasom cariňoso.
„Kedy
si ma začneš všímať ako ženu?“
Spýtala sa ho.
A
chlap namiesto zmysluplnej odpovede zosmolil voľajaké slová, ktoré
pripomínali druháka na ZŠ, keď sa učí násobilku.
„Ja
nepoveim, keby sme boli v Mezopotámii, ale teraz? Prečo Erika má
takého zlatého chlapca a ja mám takú chandžu?“
I ozval sa múr nárekov.
Ja
neviem ako je to možné, ale bol som triezvy behom minúty. Potom si
tento pár pustil z mobilu Tomáša Klusa. To vám bola erotika tá
akustika, asi ako hlásateľ na Kavečianskej ulici v Košiciach
počas hokejového prenosu Nižná Myšľa- Myslava.
„Ťuťko,
keby som nemala teba, Tomáš Klus je môj!“
Vykríkla a chlap, čo bojoval s inými zákonitosťami prírody, asi
nepremýšľaľ o tých slovách. Preto povedal, „Rob
si čo chceš.“
Alebo tak nejako.
Radšej
som vystúpil a cestou domov som prešiel pešo. Chcel som vytrhnúť
aspoň nejakú burinu, aby som nebol za hrozne zlého, ale nič
nebolo po ceste. Nápady na odtrhnutie smreka mi prišli trošku
utopistické, lebo som nemal na to stavianý chrbát.
Otvoril
som kapuru sťaby Adam Krt a mal chuť sa spýtať, „Héj,
máte muža doma?“ Ale
považoval som za dobré držať jazyk za zubami. Celkovo som bol už
aj triezvy, akurát som hrozne páchol pivom. Doterigal som sa do
kupeľne a dúfal, že tam nebude. Hodil som sa do vane, vydrhol som
sa všetkým možným, čo tam bolo. (Tuším aj worchestrovou
omáčkou.)
Keď
som si ľahol do postele, mal som dojem, že spí. Dal som jej pusu a
jej sa to páčilo. Hneď sme sa začali po sebe váľať. Milovala
pocit, keď som ju hladkal po vlasoch a to som párkrát spravil.
„Koľko
pív
si zasa vypil ty pijak pivový!“
Hovorila a namiesto toho, aby čakala na odpoveď, sa venovala môjmu
krku.
„Nesnívalo
sa ti o škriatkoch?“ Spýtal
som sa jej.
„Iba
o jednom, ale to nebol sen, to bola realita.“
Hovorila potichu. Až vtedy som si uvedomil ako jej krásne žiaria
oči pri tej sviečke, ktorú som si vôbec nevšimol.
„A
tebe o vílach?“
Usmiala sa.
„O
jednej, ktorá bila svojho milého.“
Povedal som po tichu.
„To
pre istotu.“
Pohladila ma po krku.
„Počkaj
chvíľku, hneď prídem.“
Povedal som jej. Doniesol som knižku prvej pomoci a začali sme
nacvičovať dýchanie z úst do úst.
Po
nejakom čase úsmevov a šteklenia sa, povedala. „Vieš
čo, ja si radšej vyzlečiem to tričko, aby si sa pozeral do očí.“
Pošteklila ma pohľadom a vonku začalo hrozne pršať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára